Svätý pápež Ján Pavol II. patrí medzi najvýznamnejšie postavy moderných dejín Katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát, ktorý patril k najdlhším a najvýznamnejším, bol charakteristický hlbokým záujmom o ochranu ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť. Jeho postoj k umelému potratu bol nekompromisne odmietavý, vychádzajúci z presvedčenia o nedotknuteľnosti ľudského života v každej jeho fáze.
Ján Pavol II. a encyklika Evangelium Vitae
Kľúčovým dokumentom, ktorý definuje učenie Jána Pavla II. o ochrane života, je encyklika Evangelium Vitae (Evanjelium života) z roku 1995. V tomto diele pápež jasne definoval umelý potrat ako „vedomé a priame zabitie ľudskej bytosti v počiatočnom štádiu jej života medzi počatím a narodením“. Zdôraznil, že potratom je zavraždená ľudská bytosť na prahu života, teda bytosť najnevinnejšia, akú si možno predstaviť.
Encyklika poukazuje aj na spoločenský rozmer potratu, ktorý nie je len výsledkom individuálnych zlyhaní, ale aj dôsledkom propagovania „vzorcov správania sa v oblasti pohlavného života, ktoré nielenže sú morálne neprijateľné, ale znamenajú aj vážne nebezpečenstvo pre život“. Ján Pavol II. varoval, že útoky na život postupne strácajú charakter „priestupku“ a paradoxne získavajú charakter „práva“. Jasne identifikoval rastúcu „kultúru smrti“, ktorá sa šíri ako dôsledok vplyvu silných kultúrnych, hospodárskych a politických tendencií, kde je najdôležitejším kritériom úspech.
Podľa encykliky musí civilné právo zabezpečovať rešpektovanie základných práv každej osoby, pričom prvým a najdôležitejším právom je nenarušiteľné právo každej nevinnej ľudskej bytosti na život. V tomto kontexte Ján Pavol II. zdôraznil zodpovednosť politikov za schvaľovanie zákonov, ktoré by mali chrániť život.
Príklad z rodiny Jána Pavla II.
Autorka Milena Kindziuk vo svojej knihe „Emilia a Karol Wojtyla. Rodičia svätého Jána Pavla II.“ opisuje situáciu, kedy lekár odporučil matke svätého Jána Pavla II., Emílii, ísť na potrat. Emília a jej manžel Karol sa napriek naliehaniu lekára a predchádzajúcim stratám detí (13-ročný syn Edmund a predčasne zosnulá dcéra Oľga) rozhodli nechať svoje počaté dieťa narodiť. Aj napriek komplikáciám počas tehotenstva a riziku pre život matky sa Emilia rozhodla dieťa porodiť. Po narodení svojho syna, svätého Jána Pavla II., Emilia požiadala pôrodnú asistentku, aby otvorila okno, aby prvý zvuk, ktorý jej syn počul, bola pieseň na počesť Panny Márie.
Spoločenský a legislatívny kontext na Slovensku
Na Slovensku bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií vykonaných celkovo 6 494 umelých potratov. Za týmito číslami sa skrývajú rôzne dôvody a okolnosti. Ján Pavol II. apeloval na to, aby civilné právo chránilo právo na život každej nevinnej ľudskej bytosti. Napriek mnohým diskusiám a pokusom sa však na Slovensku nepodarilo prijať legislatívu, ktorá by plne chránila nenarodené deti.
V minulosti sa objavili obavy medzi niektorými kresťanskými politikmi, či je možné hlasovať za zákony, ktoré síce obmedzujú potraty, ale úplne ich nezakazujú. Kardinál Joseph Ratzinger (neskorší pápež Benedikt XVI.) vtedy zdôraznil, že za zákon, ktorý umenšuje zlo potratu, hoci ho úplne nezakazuje, je možné hlasovať. Tento princíp sa neskôr odzrkadlil aj v encyklike Evangelium Vitae, ktorá hovorí o podpore návrhov, ktorých cieľom je obmedzenie škodlivosti zákona o umelom potrate a zmiernenie jeho negatívnych dôsledkov.
V roku 2015 iniciatívy angažovaných laikov viedli k predstaveniu návrhu tridsiatich bodov na zlepšenie ochrany života a rodiny politickým stranám. Cieľom bolo presadiť realistickejšie legislatívne zmeny. Napriek tomu sa dodnes stretávame s situáciami, kedy chýba jeden hlas na prijatie legislatívy na ochranu života, alebo kedy dochádza k tzv. „cancel“ prístupu, kedy sa dobré zákony odmietajú podporiť z politických dôvodov.
Postoj Katolíckej Cirkvi a pápeža Františka
Katolícka cirkev naďalej jednoznačne odmieta umelý potrat ako vraždu. Kódex kánonického práva stanovuje exkomunikáciu pre tých, ktorí spôsobia potrat. Pápež František v deklarácii Nekonečná dôstojnosť odsúdil útoky na ľudskú dôstojnosť, ktoré považuje za morálne zlá podobné umelým potratom a eutanázii.
Subkomisia pre bioetiku Konferencie biskupov Slovenska sa opätovne zasadila za zákaz potratovej tabletky, pričom označila tvrdenia o jej šetrnosti za hoax. Poukazuje sa na to, že chemický potrat, hoci je často prezentovaný ako bezpečnejší, môže mať vážne negatívne účinky na zdravie žien a jeho používanie sa čoraz častejšie presúva do domáceho prostredia bez dostatočného lekárskeho dohľadu.
Argumenty proti umelému potratu a "kultúra smrti"
Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium Vitae kritizoval „špecifický vedecko-technický racionalizmus“, ktorý prevláda v súčasnej spoločnosti a kultúre. Tento racionalizmus, ktorý odmieta ideu pravdy o stvorení a Boží zámer vzhľadom na život, vedie k praktickému materializmu, individualizmu, utilitarizmu a hedonizmu. V dôsledku toho sú ohrození nielen nenarodené deti, ale aj nevyliečiteľne chorí a umierajúci.
Argumenty pro-choice, ktoré sa často opierajú o pragmatické dôvody, sú podľa niektorých pohľadov „off-topic“, pretože nezdôvodňujú, prečo by mal byť potrat legálny vo vzťahu k identite nenarodených. Stratégia TOAT (Trot Out a Toddler) sa snaží poukázať na to, že dôvody ospravedlňujúce potrat by v konečnom dôsledku mohli ospravedlniť aj zabitie dieťaťa v neskoršom veku, čím sa poukazuje na morálnu problematickosť takéhoto prístupu.
Modlitba svätého Jána Pavla II. za rodinu
Identifikácia Krista s najmenšími
Jeden z najsilnejších biblických veršov, ktorý sa hodí k téme ochrany života nenarodených detí, sa nachádza v Matúšovom evanjeliu: „Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘“ (Mt 25,40). Pán Ježiš sa identifikuje s trpiacimi, slabými a zraniteľnými, čo zdôrazňuje morálnu povinnosť chrániť tých najbezbrannejších členov spoločnosti.
Odkaz Jána Pavla II. pre súčasnosť
Odkaz Jána Pavla II. na Slovensku nie je naplno žitý. Napriek snahám o ochranu života a rodiny, legislatívne zmeny narážajú na prekážky. Je dôležité si pripomínať jeho učenie a aktívne sa zasadzovať za hodnoty života, ktoré sú základom pre dôstojnú spoločnosť. Politici nesú osobitnú zodpovednosť za prijímanie zákonov, ktoré chránia najslabších a najnevinnnejších. V kontexte ochrany života je dôležité rozlišovať medzi podporou dobrého zákona, ktorý umenšuje zlo, a legitimizáciou politických konkurentov, ktorí môžu mať iné motivácie.