Rodina je základnou stavebnou jednotkou spoločnosti a koreňom kultúry. Je to miesto, kde nachádzame lásku, pochopenie, šťastie a objatie. Človeka rodina formuje od malička a ovplyvňuje ho, je pre neho bezpečím a úkrytom v búrkach. „Svoju rodinu si nevyberáte,“ ale „byť rodinou znamená, že ste súčasťou niečoho veľmi úžasného.“ Púto, ktoré spojuje skutočnú rodinu, nie je v krvi, ale vo vzájomnej úcte a radosti vašich životov.
V dnešnej spoločnosti, v ktorej prevláda individualizmus, žijeme každodenný život viac za zavretými dverami. Z mnohých strán sme presviedčaní, že by sme mali všetko, vrátane rodičovstva, zvládnuť sami. Výchova dieťaťa je ale náročným povolaním a preto každému rodičovi dobre padne, keď vie, že na túto úlohu nie je sám.
Príslovie „Aby sme vychovali dieťa, potrebujeme celú dedinu“ naznačuje, že to, ako dieťa vníma seba a svet, ovplyvňujú vzťahy nielen s jeho rodičmi, ale aj tie, ktoré dieťa nadväzuje za „plotom“ jeho domova. Preto tak isto ako je dôležité budovať silný a dôverný vzťah so svojím dieťaťom, je dôležité, aby mali deti dôverné vzťahy aj s dospelými mimo vlastnej rodiny. Ak rodič tieto vzťahy podporuje, dáva dieťaťu priestor, aby sa aj iní dospelí stali „jeho“ ľuďmi.
Výchova ako kolektívny proces
Tradičné africké kultúry prikladajú rodine a role „dediny“ v živote dieťaťa väčšiu hodnotu, ako je tomu u nás. Nie je to však tak dávno, kedy aj naši prarodičia či starí rodičia prirodzene tvorili podpornú komunitu. V dnešnej dobe sa pojem "dedina" rozšíril a zahŕňa nielen rodinu, ale aj širšiu komunitu, priateľov, učiteľov a ďalších ľudí, ktorí majú vplyv na život dieťaťa. Táto rozšírená sieť podpory môže poskytnúť deťom rôzne perspektívy, skúsenosti a vzory, ktoré im pomôžu rozvíjať sa a rásť.
Podľa Marka Roháčka, riaditeľa organizácie Návrat, ktorá sa dlhodobo venuje ohrozeným deťom, sa úloha komunity pri výchove detí za posledné storočie výrazne zmenila. „Celé ľudstvo vyrastalo nielen v rodinách, ale aj v komunitách. Veci sa diali v rámci rodiny, školy, cirkvi... My sa však uzatvárame do rodín a deti sa tak stávajú opustenejšími,“ vysvetľuje. Dnes tento susedský záujem o cudzie deti mizne. Nechceme sa do ničoho miešať, nepoznáme, kto patrí do ktorej rodiny, v ktorom vchode býva. „Tým, že sme sa my prestali zaujímať o deti a mladých, ony sa prestali zau！” pokračuje riaditeľ Návratu.
Všímavosť voči deťom tak nemá význam len pre to, aby deti neboli ponechané samy na seba. Ak sa viac poznáme, deti cítia k dospelým v ich okolí väčší rešpekt, zodpovednosť k ich alebo spoločnému majetku a aj k sebe navzájom. Spoločne si tak vytvárame prostredie bezpečia a dôvery, kde ľuďom na sebe záleží, kde na ihrisku spoločne užívame erárne hračky, ktoré sa nestratia. Nemusíme sa báť pustiť von svoje vlastné deti a vieme, že ak by to menšie odbehlo, niekto ho spozná a privedie naspäť.
„My dospelí sa niekedy rozčuľujeme, prečo nás deti v paneláku nezdravia. Lenže ony ma nemajú prečo pozdraviť, pre nich som nikto. Keď by som ich jednoducho pozdravil ja, postupne sa stanem zaujímavým susedom,“ vysvetľuje Roháček. Na to, aby mali deti v našom okolí pocit dôvery, stačia drobné kroky.
Význam inšpiratívnych vzorov a komunita
Komunita pre nás znamená partiu ľudí, ktorí majú spoločný cieľ, podobné hodnoty a vízie. Je jedným z našich základných pilierov, pretože sami zažívame, aké výnimočné je fungovať v obohacujúcej, priateľskej a podpornej komunite. Dobrá komunita pomáha násobiť úsilie a rozvoj dieťaťa. V takejto komunite má mladý človek inšpiratívne vzory, vidí ako jedna strana podporuje druhú a každý člen komunity prispieva svojou štipkou k jej rozvoju.
Vzťahy dieťaťa s ďalšími dospelými môžu prispieť aj k psychickej pohode rodiča. Ak si aj my prajeme susedstvo, kde si budeme vzájomne pomáhať a kde bude mať naše dieťa dôverné vzťahy aj s inými dospelými, prvé, čo musíme urobiť, je začať od seba. Niekedy stačí málo… V susedstve, kde nikoho nepoznám, môžem byť ja ten, kto prevezme iniciatívu. Upečiem koláč a odnesiem ho svojim susedom, na ihrisku si začnem všímať okrem mojich detí, aj tie susedove. Spôsobov, ako sa stať dobrým susedom a pozitívnym vzorom pre dieťa v našej komunite je neúrekom. Na začiatok možno stačí pri najbližšej príležitosti nezaváhať a začať od seba.
Výchova v dobe klamstva a nedôvery
Zuzana Szatmáry v rozhovore pre knihu Kataríny Strýčkovej "V ženskom rode" opisuje skúsenosti z minulého režimu, kedy sa s deťmi nediskutovalo a ich názor nebol dôležitý. Deti mali byť vidieť, ale nie počuť. Pýtať sa znamenalo spochybňovať, čo nebolo dovolené. Szatmáry spomína, že pocit dôvery zažila až v chuligánskej bande, kde si človek mohol slobodne vybrať puto. Zdôrazňuje, že vnútorne spochybňujeme každú autoritu, pretože žiadna moc, ktorú sme historicky zažili, nebola v poriadku. „Vnútorne spochybňujeme každú autoritu, pretože žiadna autorita, žiadna moc, ktorú sme historicky doteraz zažili, nebola v poriadku. Nikdy sme tu nemali spoločnosť skutočných morálnych autorít, a ak nejaké morálne autority v našej krajine niekedy boli, mali problém - so štátom, s inštitútmi, so spoločnosťou.“
Szatmáry poukazuje na to, že trauma a stres, ktoré prežili rodičia počas holokaustu, sa prenášajú na deti, často v podobe posttraumatických stresových porúch. Sama zažila pocit istoty až vďaka rodine Havlíčkovcov na dedine v Čiernom Balogu, kde ju prijali takú, aká bola a kde platili zrozumiteľné pravidlá. To jej priam existenciálne ukotvilo. „Dostala som sa do rodiny Havlíčkovcov, do jednoznačne naformátovaného veľkého rodinného spoločenstva, ktoré ma prijalo takú, aká som bola. Dokonale som s nimi splynula. Platili tam zrozumiteľné pravidlá, prirodzene diktované počasím, prírodou a hospodárstvom. Nikto sa na nič nehral, každý vedel, aká je jeho rola, kým je. Medzi nimi som zažívala pocit istoty.“
Princípy výchovy šťastných a silných detí
Slávka Kubíková vo svojej knihe "Klub nerozbitných detí" popisuje sedem princípov, ktoré sú dnes dôležité vo výchove šťastných a silných detí:
- Uvoľniť miesto: Deti potrebujú mať k dispozícii veľké množstvo času na správne aktivity a potrebujú byť prítomné a vnímajúce.
- Voľnosť, behanie, príroda, hry, kamaráti a miesto, kam patria: Návrat k naozajstnému prirodzenému detstvu deťom prospeje ako máločo.
- Svet kultúry a umenia: Vytvoríme z nich vzdelanejších, múdrejších a kultivovanejších dospelých.
- Vzťahy: Ako máme my rodičia viesť deti, aby sme z nich vychovali dobrých ľudí.
- Hranice: Ako máme my rodičia viesť deti, aby sme z nich vychovali dobrých ľudí.
- Charakter: Ako máme my rodičia viesť deti, aby sme z nich vychovali dobrých ľudí.
- Deti potrebujú vypnúť: Tabletové deti zúfalo potrebujú rodičov, ktorí im pomôžu nespadnúť do zákerných pascí virtuálnej reality.
„Deti náš môžu naučiť dôležité veci: 1. Byť šťastní bez dôvodu 2. Byť neustále zvedaví.“
Výzvy a riziká moderného sveta
V dnešnom svete čelia deti mnohým rizikám, najmä v digitálnom priestore. V digitálnom svete sú na jeden klik dostupné videá s pornom, s návodmi na sebapoškodzovanie a samovraždy, s popravami zvierat či ľudí. Slávka Kubíková zdôrazňuje, že cesta zákazu nie je cesta. Jediná cesta je postupne ich učiť, ako si z digitálneho sveta brať to dobré a vyhnúť sa jeho negatívam. Ide to cez starostlivé nastavovanie pravidiel, koľko a čo môže dieťa na displejoch pozerať, a tiež cez veľa veľa rozprávania sa s deťmi o fungovaní digitálneho sveta.
„Ak chcete, aby boli vaše deti inteligentné, čítajte im rozprávky.“ Rozprávky deťom nehovoria, že draci existujú - to už oni dávno vedia. „O hraní sa často hovorí tak, ako keby bolo odpočinkom od vážneho učenia. No pre deti je hranie vážne učenie.“
Štvrté Božie Prikázanie ako Základ Výchovy
Štvrtým prikázaním sa začína druhá tabuľa zákona, ktorú dal Boh Mojžišovi na hore Sinaj. Boh dáva rodičov hneď na prvé miesto. Toto prikázanie ukazuje poriadok lásky. Boh nám cez toto prikázanie priamo prikazuje, aby sme si po ňom ctili svojich rodičov, ktorým vedieme za život a ktorí nám majú odovzdať poznanie Boha. Štvrté prikázanie sa vyslovene obracia na deti v ich vzťahu k otcovi a matke a požaduje od nich, aby ich zahrňovali úctou, láskou a vďačnosťou. Po Bohu sú rodičia našimi najväčšími dobrodincami, sú pre nás tými najdôležitejšími ľuďmi.
V knihe Exodus máme štvrté Božie prikázanie zachytené takto: „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.“ (Ex 20,12) Vážnosť tohto prikázania je potvrdená doplňujúcim textom: „Kto udrie svojho otca, alebo svoju matku, musí zomrieť. Kto zlorečí svojmu otcovi, alebo svojej matke, musí zomrieť“ (Ex 21,15,17).
Povinnosťou rodičov je okrem starostlivosti aj osobný príklad. To, čo budú deti zažívať od vlastných rodičov, to budú potom odovzdávať ďalej! V prvom rade majú rodičia povinnosť starostlivosti o svoje deti, ak zanedbajú povinnosť výživy, ide o hriech. Výchovou majú rodičia dosiahnuť to, aby z ich malého nedospelého dieťaťa sa stal dospelý, vyzretý a dobrý človek. Veriaci, pokrstení rodičia okrem tejto výchovy sa ešte majú usilovať o čo najlepšiu kresťanskú výchovu a náboženskú výchovu. Už od prvých rokov života detí ich majú uvádzať do tajomstiev viery. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a zúčastňovať sa na eucharistickom spoločenstve.
Základným citom, ktorý vždy u detí ostáva, je vďačnosť a z toho vyplýva aj povinnosť dospelých detí poskytnúť rodičom či už hmotnú, alebo morálnu pomoc v rokoch staroby, alebo v čase choroby opustenosti a núdze. Deti sú povinné postarať sa o dôstojnú starobu svojich rodičov. Ťažké hriechy proti štvrtému prikázaniu sú: hanbiť sa za rodičov, zaprieť ich, urážať, zosmiešňovať alebo fyzicky udrieť, nenávidieť, zanedbať starostlivosť.
Štvrté prikázanie Božie znamená - najprv musia sami rodičia splniť vážnu úlohu - byť svojim deťom vzorom, ktorý je hodný, aby ho deti s úctou a poslušnosťou nasledovali. Až potom, keď rodičia splnia túto požiadavku, môže byť prikázanie správne uplatňované voči deťom. V žiadnom prípade nemá byť toto prikázanie nástrojom sily a nátlaku na deti.
Minulosť a súčasnosť: Zmeny v prístupe k výchove
Zuzana Szatmáry v rozhovore pre knihu Kataríny Strýčkovej "V ženskom rode" opisuje skúsenosti z minulého režimu, kedy sa s deťmi nediskutovalo a ich názor nebol dôležitý. Deti mali byť vidieť, ale nie počuť. Pýtať sa znamenalo spochybňovať, čo nebolo dovolené. Szatmáry spomína, že pocit dôvery zažila až v chuligánskej bande, kde si človek mohol slobodne vybrať puto. Zdôrazňuje, že vnútorne spochybňujeme každú autoritu, pretože žiadna moc, ktorú sme historicky zažili, nebola v poriadku.
Szatmáry poukazuje na to, že trauma a stres, ktoré prežili rodičia počas holokaustu, sa prenášajú na deti, často v podobe posttraumatických stresových porúch. Sama zažila pocit istoty až vďaka rodine Havlíčkovcov na dedine v Čiernom Balogu, kde ju prijali takú, aká bola a kde platili zrozumiteľné pravidlá. To jej priam existenciálne ukotvilo.
Na druhej strane, v súčasnosti sa stretávame s novými výzvami. Slávka Kubíková vo svojej knihe "Klub nerozbitných detí" zdôrazňuje dôležitosť uvoľnenia priestoru pre deti, aby mohli nasávať to, čo im chceme dať. Potrebujú mať k dispozícii veľké množstvo času na správne aktivity. Kubíková upozorňuje na problém tabletových detí, ktoré potrebujú rodičov, ktorí im pomôžu nespadnúť do pascí virtuálnej reality.
Význam komunity pre rozvoj dieťaťa
Komunita zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji dieťaťa. Dobrá komunita pomáha násobiť úsilie a rozvoj dieťaťa. V takejto komunite má mladý človek inšpiratívne vzory, vidí ako jedna strana podporuje druhú a každý člen komunity prispieva svojou štipkou k jej rozvoju.
Sedem princípov výchovy šťastných a silných detí podľa Slávky Kubíkovej
Slávka Kubíková vo svojej knihe "Klub nerozbitných detí" popisuje sedem princípov, ktoré sú dnes dôležité vo výchove šťastných a silných detí:
- Uvoľniť miesto: Deti potrebujú mať k dispozícii veľké množstvo času na správne aktivity a potrebujú byť prítomné a vnímajúce.
- Voľnosť, behanie, príroda, hry, kamaráti a miesto, kam patria: Návrat k naozajstnému prirodzenému detstvu deťom prospeje ako máločo.
- Svet kultúry a umenia: Vytvoríme z nich vzdelanejších, múdrejších a kultivovanejších dospelých.
- Vzťahy: Ako máme my rodičia viesť deti, aby sme z nich vychovali dobrých ľudí.
- Hranice: Ako máme my rodičia viesť deti, aby sme z nich vychovali dobrých ľudí.
- Charakter: Ako máme my rodičia viesť deti, aby sme z nich vychovali dobrých ľudí.
- Deti potrebujú vypnúť: Tabletové deti zúfalo potrebujú rodičov, ktorí im pomôžu nespadnúť do zákerných pascí virtuálnej reality.
Výzvy a riziká moderného sveta
V dnešnom svete čelia deti mnohým rizikám, najmä v digitálnom priestore. V digitálnom svete sú na jeden klik dostupné videá s pornom, s návodmi na sebapoškodzovanie a samovraždy, s popravami zvierat či ľudí. Slávka Kubíková zdôrazňuje, že cesta zákazu nie je cesta. Jediná cesta je postupne ich učiť, ako si z digitálneho sveta brať to dobré a vyhnúť sa jeho negatívam. Ide to cez starostlivé nastavovanie pravidiel, koľko a čo môže dieťa na displejoch pozerať, a tiež cez veľa veľa rozprávania sa s deťmi o fungovaní digitálneho sveta.
Výchova a viera
Výchova dieťaťa je úzko spojená s vierou a hodnotami, ktoré mu odovzdávame. Štvrté Božie prikázanie hovorí o úcte k rodičom a o povinnosti rodičov starať sa o svoje deti. Rodina má byť svätyňou lásky a rodičia majú byť pre deti vzorom. Je dôležité, aby rodičia učili svoje deti modliť sa a zúčastňovať sa na eucharistickom spoločenstve.
Na druhej strane, je dôležité rešpektovať slobodnú vôľu dieťaťa a nevnucovať mu vieru. Ako píše jedna z diskutujúcich mamičiek, jej dcéry už krstené nie sú a majú slobodnú vôľu a myseľ. Ak sa jedného dňa priklonia k nejakému náboženstvu, nebude im brániť. V tom spočíva sloboda.
Spoločenské správanie a etiketa
Výchova dieťaťa by mala zahŕňať aj učenie spoločenského správania a etikety. Ako píše odborníčka na neverbálnu komunikáciu Oľga Škvareninová, primerané spoločenské správanie chýba na Slovensku v mnohých oblastiach života. I pre etiketu platí, že to, čo človek nemá z domu, nemôže ani odovzdať ďalej.
Príklad z Rakovca nad Ondavou
Slavomír Szabó vo svojej poviedke z Rakovca nad Ondavou opisuje príbeh starého Čura, ktorý sa rozhodol odísť z domu kvôli hašterivej žene. Príbeh ukazuje, ako dôležité je porozumenie a pokoj v rodine. Starý Čuro hľadal útechu v alkohole a v spomienkach na minulosť. Príbeh poukazuje na to, že na výchovu dieťaťa vplýva aj prostredie, v ktorom vyrastá, a hodnoty, ktoré sú v spoločnosti uznávané.
„Dedina“ ako Rozšírená Rodina a Komunita
V dnešnej dobe sa pojem "dedina" rozšíril a zahŕňa nielen rodinu, ale aj širšiu komunitu, priateľov, učiteľov a ďalších ľudí, ktorí majú vplyv na život dieťaťa. Táto rozšírená sieť podpory môže poskytnúť deťom rôzne perspektívy, skúsenosti a vzory, ktoré im pomôžu rozvíjať sa a rásť.
Úloha Rodičov v Komunite
Keď sa darí škole a darí sa rodine, je to fajn. Preto sa s rodičmi najradšej rozprávame osobne, radi ich pozývame na komunitné akcie a bavíme sa „len tak“, debatujeme na skupinových aj individuálnych nerodičkách. Ponúkame im programy, v ktorých môžu aj oni niečo naučiť ostatných (najmä deti), vťahujeme ich do prezentovania pokrokov ich detí a otvorene s nimi hovoríme o príjemných aj náročných veciach. Počúvame a chceme byť vypočutí. Stať sa súčasťou komunity, znamená pridať sa k partii ľudí, ktorí sú priateľskí, majú otvorený a rešpektujúci prístup ku svojmu okoliu a záleží im na vzdelávaní svojho dieťa. Sami považujeme za výsadu byť jej členom a rozvíjať ju.
Dobrí Rodičia: Kľúčové Princípy a Príklady
Výchova detí nie je jednoduchá záležitosť. To si uvedomuje aj veľa odborníkov a v snahe pomôcť rodičom robia rôzne výskumy a vydávajú rôzne knihy alebo články, do ktorých vkladajú svoje skúsenosti a rady. Teórií o tom, čo by sa malo a čo by sa nemalo hovoriť deťom, ako na ne pôsobiť a čo kedy rozvíjať, existuje veľmi veľa. Taktiež rôznych názorov na výchovu je už toľko, že niekedy zmätení rodičia poriadne ani nevedia, ktorým smerom sa uberať. Tu už potom pomôže len zdravý rozum, určitý cit pre správny výber a možno aj skúsenosti tých rodičov, ktorým sa podarilo vychovať zo svojich detí dobrých, šťastných a spokojných ľudí. A tiež je niekedy dobré spoliehať sa na tie skúsenosti, ktoré rokmi overil čas a ukázali sa ako veľmi úspešné. Odborníci neustále robia výskumy, vydávajú knihy alebo odborné články, pomocou ktorých chcú rodičom podať pomocnú ruku, pretože mnohí majú často obavy, že pri výchove detí zlyhávajú.
1. Dieťa za vami príde, keď má problém
Keď dieťa prichádza za vami ako za prvým človekom, keď má problém, ste dobrý rodič. Svojmu dieťaťu poskytujete pocit bezpečia a domov je pre neho miesto, kde sa môže vracať vždy, keď to potrebuje. Dobrým spôsobom, ako dieťa povzbudiť, je vždy ho prijímať s otvorenou náručou a počúvať jeho problémy, a to aj vtedy, keď sa vám zdajú malicherné.
2. Dieťa s vami môže diskutovať o svojich myšlienkach a pocitoch bez obáv
Aj toto je pozitívny znak prijatia, otvoreného a flexibilného vzťahu rodič-dieťa. Niektorí rodičia nevedomky obmedzujú komunikáciu s dieťaťom prostredníctvom svojho správania, ako je neprimeraná reakcia na myšlienky alebo pocity, ktoré sa im nepáčia alebo tie, ktoré spochybňujú ich správanie ako rodičov. Niektoré deti majú obavy zaťažovať rodičov myšlienkami a pocitmi. Tak by to však fungovať nemalo. Rodičia by mali pôsobiť na deti tak, aby sa deti mohli o nich vždy oprieť. Môžete to podporiť akceptovaním myšlienok a pocitov dieťaťa. Ideálne je tiež to, keď dieťa bez problémov pred vami vyjadruje svoje emócie. Schopnosť dieťaťa vyjadriť pred vami hnev, smútok alebo strach je dobrým znamením, že sa s vami cíti emocionálne v bezpečí. To, keď dieťa emócie pred rodičmi skrýva, je znepokojujúce.
3. Dieťa vie, že ho nechcete len kritizovať, ale hlavne mu pomôcť
Správni rodičia poskytujú deťom spätnú väzbu bez prehnanej kritiky. Ak napríklad dieťa zje čokoládu samo a nikomu z nej neponúkne, rodič ho nezačne kritizovať, ale zameria sa na správanie. Povie mu napríklad: „Zjedol si celú čokoládu a nikoho si sa neopýtal, či nemá tiež chuť na ňu. V našom dome je dôležité podeliť sa s ostatnými. Ako by si to mohol nabudúce urobiť?“ To pôsobí na dieťa úplne inak, ako keď poviete: „Si pažravý! Už nikdy nemôžeš zjesť čokoládu sám.“
4. Povzbudzujete dieťa
Ak má vaše dieťa o niečo záujem a vy ho povzbudzujete, robíte správnu vec. A aj v situácii, že záujmy často mení alebo ich podľa vášho názoru nerozvíja správnym smerom, netrápte sa tým. Je to prirodzené. Deti si potrebujú vyskúšať veľa vecí. Vďaka tomu zistia, čo ich naozaj baví. Získavajú tak reálny pohľad na vlastné potreby. Ak toto všetko akceptujete, pomáhate dieťaťu cítiť sa úspešne.
5. Určujete hranice
Správni rodičia regulujú správanie dieťaťa tým, že stanovujú hranice a limity. Deti bez obmedzení a hraníc často končia s veľkými problémami. Hranice pomáhajú deťom cítiť sa milované a cenené, dokonca aj vtedy, keď im prekážajú. Podľa niektorých vedcov vymedzovanie hraníc, ktoré vzbudzuje zdravý pocit zahanbenia, vytvára vnútornú orientáciu, na základe ktorej bude pokračovať aj budúci vývoj správania dieťaťa. Znamená to, že dieťa začína získavať svedomie či vnútorný hlas a zároveň začína chápať význam morálky a sebaovládania.
6. Viete si priznať chybu
Byť schopný opraviť vzťah s dieťaťom aj uznaním si chyby je znakom, že ste úžasný rodič. Ak kričíte, neprimerane reagujete alebo dáte dieťaťu facku, je potrebné dokázať sa ospravedlniť. Rozprávať sa s dieťaťom o tom, ako si želáte, aby váš vzťah vyzeral, je veľmi užitočné.
7. Chápete, že dieťa sa snaží tak, ako najlepšie vie
Je dobré očakávať správanie, ktoré zodpovedá veku dieťaťa. Niekedy rodičia vyžadujú dokonalosť príliš skoro, a to ešte v období, keď dieťa vaše požiadavky nedokáže zvládnuť. Tiež je dobré ujasniť si priority vo výchove. Vaše dieťa sa formuje priamo pred vašimi očami a počas vývoja sa často prestáva nevhodne správať, pretože sa to tak vyvinie prirodzenou cestou a jeho dozrievaním. Je oveľa dôležitejšie, ako sa správa k súrodencom, ako keď má neporiadok v izbe. Veľa nedorozumení, trápenia a smútku sa dokážete vyhnúť aj vtedy, keď sa dokážete zbaviť predstavy snímkového dieťaťa. Takmer všetci čelíme nesúladu medzi svojím idealizovaným snímkovým životom a realitou, ktorú žijeme. Málokedy môžeme svoj život kontrolovať tak efektívne, že sme ušetrení rôznych nečakaných zvratov. Ľudský život prináša so sebou nespočetné príležitosti buď odporovať, alebo sa prispôsobiť. Je potrebné sa pozerať na svoje dieťa a na svoj život zo širšej perspektívy a vtedy sme schopní sa vyrovnať s realitou namiesto toho, aby sme s ňou bojovali. Ak potrebujeme urobiť zmeny, je lepšie, ak reagujeme z pozície sily než zúfalstva. Oslobodiť sa od snímkového dieťaťa znamená, že prestanete potláčať realitu, prestanete uznávať svoj odpor a nedovolíte mu, aby pokračoval ďalej. Možno práve tak, ako bojujete s prijatím dieťaťa, ktoré máte, keď dávate prednosť snímkovému dieťaťu pred tým reálnym, vzpierate sa aj prijatiu každodennej reality života s deťmi, ktorá sa možno málo podobá tomu, čo sme si predstavovali.
8. Zaoberáte sa vlastným sebarozvojom
Aby mohol rodič vychovať spokojné dieťa, musí byť hlavne on spokojný človek. A tak odborníci odporúčajú rodičom, aby sa o seba starali tak, aby svoje negatívne pocity neprenášali na svoje deti. Čím viac empatie venujete sami sebe, tým viac pochopenia a lásky budete mať aj voči deťom. Deti väčšinou opakujú všetko po svojich rodičoch. Čo urobíte vy, to urobia aj deti. Väčšina rodičov zvláda svoju rolu bez väčších problémov. Veľmi v tom pomáha hlavne uvedomenie si, že nemusia byť dokonalí rodičia, stačí keď budú dosť dobrí rodičia. Ak oni sami boli v detstve vychovávaní správne, na štart vo výchove sú pripravení dobre. Ale ak tak tomu nebolo, vždy sa dá veľa vecí naučiť. Napríklad od svojho partnera, zo skúseností ľudí žijúcich v okolí, ktorí majú dobre vychované deti, od priateľov, z kníh, z médií a podobne. Samozrejme, rodičia majú právo robiť aj chyby. Na chybách nie je nič zlé. Je normálne, ak rodičia cítia vinu, obavy, zlosť, zmätok alebo prepracovanosť. Všetci sa občas môžu cítiť previnilo a myslieť si, že by výchovu mohli zvládať aj lepšie. Dobré je veriť aj inštinktom, väčšinou vás povedú správne. Deti sú milujúce, odpúšťajúce a prispôsobivé stvorenia. A taká je aj väčšina rodičov.