Jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči svojim deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť môže byť realizovaná v naturálnej alebo peňažnej forme, a to buď dobrovoľne, alebo na základe súdneho rozhodnutia. V nasledujúcom texte sa budeme venovať otázkam týkajúcim sa dĺžky trvania vyživovacej povinnosti, jej viazanosti na vekovú hranicu a nárokov na náhradné výživné.
Právna úprava vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Podľa tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Ukončenie vyživovacej povinnosti
Zákon o rodine explicitne určuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti: trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby. Dôležité sú pritom pojmy „úplne a trvale“. Nestačí, ak má dieťa len jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Aj keď sa často spomína vek 18 alebo 26 rokov, tieto hranice nie sú automaticky dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti. Vek 26 rokov sa viaže len na vyplácanie rodičovského príspevku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť má tzv. obnoviteľný charakter. V situácii, keď dieťa neuspelo pri prijímacích skúškach na vysokú školu a dočasne pracuje, stáva sa schopným samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak sa však dieťa po určitom období rozhodne pokračovať v štúdiu, vyživovacia povinnosť môže byť obnovená.
Príprava na budúce povolanie a vyživovacia povinnosť
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, čím vytvára priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia štúdia vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Za ukončenie prípravy na budúce povolanie sa v aplikačnej praxi považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium v inom odbore alebo postgraduálne štúdium už nemusia byť relevantné pre pokračovanie vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom na súčasné možnosti vzdelávania, ako sú rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže, môže byť náročné jednoznačne určiť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Je potrebné zohľadniť schopnosti a nadanie dieťaťa, ale zároveň zabrániť zneužívaniu vyživovacej povinnosti ako snahy vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne. Okrem veku dieťaťa sú dôležité aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy a potreby, ako aj majetkové pomery.
Ani nadobudnutie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo úspešné ukončenie strednej odbornej školy nie sú bez ďalšieho dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Je potrebné odlíšiť prípady, kedy plnoleté dieťa študuje na druhej škole toho istého stupňa, ktorá nenadväzuje na predchádzajúcu. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, kvalitu školy, šance na uplatnenie na trhu práce a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Môže nastať aj situácia, kedy plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby čiastočne, napríklad stravu, zdravotnú starostlivosť či kultúrne vyžitie, ale nie bytovú otázku. Vtedy sú rodičia povinní zabezpečiť mu bývanie, kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo.
Určovanie výšky výživného
Pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa súd zohľadňuje predovšetkým príjem povinného rodiča. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov by výška určeného výživného mala dosahovať maximálne 20 - 30 % čistého príjmu povinného rodiča, avšak táto podmienka nie je absolútna.
Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podstatnou skutočnosťou pri určení výšky výživného je aj výška výdavkov maloletého dieťaťa. Výživné má zohľadňovať práve jeho potreby. Ak príjem a majetkové pomery povinného rodiča umožňujú, uvažuje sa aj o tvorbe úspor pre maloleté dieťa.
Faktory ovplyvňujúce výšku výživného
- Príjem povinného rodiča
- Odôvodnené potreby dieťaťa (vek, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy)
- Majetkové pomery oboch rodičov
- Spôsob a rozsah osobnej starostlivosti rodičov o dieťa
- Životná úroveň rodičov
Súd pri určovaní výšky výživného prihliada aj na to, akým spôsobom sa rodičia podieľajú na starostlivosti o maloleté dieťa. Táto zásada je podstatná najmä v prípadoch, kedy síce nebola určená striedavá osobná starostlivosť, ale styk s dieťaťom je rozsiahly.
Je dôležité zdokumentovať jednotlivé kategórie výdavkov spojených s dieťaťom, ako sú:
- Výdavky na bývanie (podiel na nájomnom, energie)
- Stravovanie (náklady na potraviny)
- Starostlivosť a výchova (predškolské vzdelávanie, krúžky, aktivity)
- Zdravotná starostlivosť (nezahrnutá v zdravotnom poistení)
- Odevy a obuv
- Potreby pre školu a výuku
- Voľnočasové aktivity
V prípade dohody rodičov o výživnom je odporúčané nechať ju schváliť súdom, aby bola vykonateľná.
VYSVETLENIE VÝŽIVNÉHO! Čo potrebujete vedieť o starostlivosti o dieťa a platení výživného TERAZ.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace a exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace bez začatia platenia výživného, má oprávnená osoba právo požiadať o náhradné výživné.
Žiadosť o náhradné výživné sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej súdnym rozhodnutím alebo dohodou, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
V prípade plnoletého dieťaťa žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca ho a prehodnocuje nárok naň každých 6 kalendárnych mesiacov.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak je dieťa schopné sa samo o seba postarať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí, ak súd preukáže, že dieťa je schopné sa živiť samo už po určitý čas, môže rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť voči deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V prípade zdravotne postihnutých detí môže vyživovacia povinnosť trvať aj po celý ich život. Právo na výživné sa nepremlčuje, avšak práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného sa premlčujú.