Stredná dĺžka života pri narodení a jej problematika

Stredná dĺžka života pri narodení, známa tiež ako nádej dožitia pri narodení, je kľúčovým demografickým ukazovateľom, ktorý predstavuje priemerný počet rokov, ktoré pravdepodobne prežije novorodenec za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia. Tento ukazovateľ je úzko spojený so stavom ekonomiky, zdravotníctva, úrovňou kriminality, životným prostredím a ďalšími faktormi ovplyvňujúcimi kvalitu života v danej krajine.

Pre ekonomiku štátu je mimoriadne dôležitým údajom, akého veku (v priemere) sa dožívajú jeho obyvatelia v zdraví, a teda do kedy sa môžu naplno a bez zdravotných obmedzení venovať svojim pracovným povinnostiam. Tento aspekt, nazývaný aj roky zdravého života, predstavuje dôležitú časť celkovej očakávanej dĺžky života.

Stredná dĺžka života v Európskej únii

Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2022 bol počet rokov zdravého života v rámci krajín Európskej únie v priemere 62,6 roka. Celková stredná dĺžka života žien narodených v EÚ bola v priemere o 5,4 roka dlhšia ako u mužov, pričom dosahovala 83,3 roka v porovnaní so 77,9 rokmi u mužov.

Roky zdravého života, teda bez obmedzení aktivity, predstavujú významný podiel z celkovej očakávanej dĺžky života. Konkrétne, u žien tvoria približne 75 % a u mužov 80 % celkovej dĺžky života.

infografika porovnávajúca priemerný počet rokov zdravého života u mužov a žien v EÚ

Rozdiely v rámci krajín EÚ - roky zdravého života

Spomedzi krajín Európskej únie zaznamenala najvyšší počet rokov zdravého života u žien Malta s 70,3 roka, pred Bulharskom (68,9 roka) a Slovinskom (68,5 roka). Naopak, Dánsko malo najnižší počet rokov života v zdraví u žien (54,6 roka), nasledované Lotyšskom (55,4 roka) a Holandskom (56,3 roka).

Pri mužoch bol najvyšší počet rokov života v zdraví zaznamenaný tiež na Malte (70,1 roka), nasledujú Švédsko (67,5 roka) a Taliansko (67,1 roka). Naopak, najnižší počet rokov v zdraví bol podľa štatistiky Eurostatu zaznamenaný v Lotyšsku (53 rokov) a v Dánsku (57,1 roka).

Situácia na Slovensku

Nepriaznivá situácia panuje aj na Slovensku, pričom priemerný vek dožitia v zdraví u žien na Slovensku trvá v priemere do 58 rokov. Tieto údaje naznačujú, že slovenská populácia čelí výzvam v oblasti udržania zdravia počas celého života v porovnaní s priemerom Európskej únie.

graf zobrazujúci priemerný počet rokov zdravého života na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ

Faktory ovplyvňujúce strednú dĺžku života

Stredná dĺžka života je komplexný ukazovateľ, ktorého hodnoty ovplyvňuje široká škála faktorov:

  • Stav ekonomiky: HDP na obyvateľa, miera nezamestnanosti a celková ekonomická stabilita ovplyvňujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a životných podmienok.
  • Zdravotníctvo: Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, prevencia ochorení a pokroky v medicíne majú priamy vplyv na dĺžku života.
  • Úroveň kriminality: Vysoká kriminalita môže viesť k zvýšenému stresu, násiliu a obmedzeniu slobody pohybu, čo negatívne ovplyvňuje očakávanú dĺžku života.
  • Vojenský stav štátu: Vojenské konflikty a nestabilita sú spojené s vyššou úmrtnosťou a zhoršenými životnými podmienkami.
  • Životné prostredie: Kvalita ovzdušia, vody a životného prostredia ako celku má vplyv na zdravie obyvateľstva a výskyt chronických ochorení.
  • Životný štýl: Stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie a konzumácia alkoholu sú individuálne faktory, ktoré významne ovplyvňujú zdravie a dĺžku života.

Vplyv pandémie COVID-19

Pandémia COVID-19, ktorá začala v roku 2020, mala nezanedbateľný vplyv na strednú dĺžku života. V priebehu roka 2021 došlo k skráteniu strednej dĺžky života pri narodení v takmer polovici členských štátov EÚ, čo poukazuje na globálny dopad zdravotných kríz na demografické ukazovatele.

Infektológ P. Sabaka: “Do roku 2050 by mohlo na neúčinnosť antibiotík zomrieť 50 miliónov ľudí”

Globálny kontext a trendy

Priemerná dĺžka ľudského života celosvetovo vzrástla od roku 2000 o päť rokov, čo predstavuje najrýchlejší nárast od 60. rokov 20. storočia. Stredná dĺžka života dosiahla vlani 71,4 roka. Najvýraznejší nárast zaznamenali africké krajiny, kde od roku 2000 do roku 2015 vzrástla stredná dĺžka života o 9,4 roka na 60 rokov. Tento nárast zvrátil klesajúci trend, ktorý bol badateľný v 90. rokoch.

Na druhej strane, najkratšiu strednú dĺžku života na svete majú obyvatelia západoafrického štátu Sierra Leone.

mapa sveta zobrazujúca priemernú strednú dĺžku života v jednotlivých krajinách

tags: #stredna #dlzka #zivota #pri #narodeni #problematika