Sed predstavuje mimoriadnu polohu a významný míľnik vo vývine dieťaťa. Od tejto chvíle sa pre dieťa začína život so vzpriamenou chrbticou.
Význam samostatného sedu
U väčšiny bábätiek v období 7. až 9. mesiaca roka môžeme pozorovať snahu pozorovať svet z polohy sedu. Časté sú preto otázky rodičov typu: "Či môžem dávať dieťatko sedieť?"
Poloha sedu je pre dieťa prirodzená a veľmi výhodná. Milujúci rodičia sa často snažia dieťatku „pomôcť“ naučiť ho sedieť, napríklad ho obložia vankúšmi, aby si pri páde neublížilo. Toto však nie je odporúčaný prístup.
Dieťa má zvládnutý sed vtedy, keď sa vie posadiť samé. Rovnako ako pri otáčaní sa z chrbta na bruško a z bruška na chrbát, kde je proces zmeny polohy veľmi jasný, u sedu tento proces nepovažujeme vo všeobecnosti za taký dôležitý. Pediatri sa skôr spýtajú: „Vaše dieťatko už sedí?“ a nie „Vie sa vaše dieťatko už posadiť?“
Nezávislý sed - zvládne to samé
Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to len, že sa udrží v polohe sedu, ale že sa vie do polohy sedu dostať samé. Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta (zakričí) a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, v tomto prípade závisí od nás.
Musí trénovať
Ak dieťa rieši posadenie samé (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak, balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu. Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami (vyručkujú) do sedu. Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri… Deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk. Tiež sa postupne adaptuje rovnovážny systém na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému.
Keď vedia sedieť, vedia aj padať
Deti, ktoré sa posadia samé, si trénujú aj tzv. ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. Deti, ktoré sa posadia sami, vedia padať - vedia sa zachytiť.
Ako sa vyvíja sed u detí, ktoré posadíme my
Keďže dieťa nemá oporu v rukách, snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. Toto riešia tzv. vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované. Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách.
To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici. Toto síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľkého napätia v panve a krížovej chrbtici.
To, že dieťa posadíme, má niekoľko možných negatívnych dôsledkov. Jedným z nich je to, že posadené dieťa sedí a sedí a nevie sa zo sedu dostať do inej polohy. Často rodičia volajú, že ich 8-mesačné dieťa sa nehýbe v priestore, ale už dva mesiace sedí. Dieťa sedí vystreté ako svieca, pekne sa hrá s hračkou až dovtedy, kým mu nevypadne. Potom skúša, či ju náhodou nedočiahne. Ak nie, kričí na rodičov, hnevá sa, alebo volá na rodičov, aby mu ju podali. Často rodičia aj cítia, že dieťatko by sa chcelo vybrať do priestoru samé, ale nevedia mu pomôcť.
Aktívny vs. pasívny rod pre deti | Gramatika a angličtina | Twinkl USA
Sed ako súčasť pohybového kontinua
Sed, akokoľvek je mimoriadny, je pre dieťa iba jednou z polôh, cez ktorú sa postupne dostáva vyššie alebo nižšie v priestore. Táto samotná poloha má pre dieťa zmysel iba vo vzťahu k tomu, odkiaľ sa do nej dostalo (to bol ľah) a kam sa z neho môže vybrať (to je plazenie alebo lozenie po štyroch).
Ako môžeme pomôcť dieťatku, ktoré iba sedí?
Tento proces má dve fázy: prenášanie váhy v sede a samostatné posadenie z ľahu, cez polohu na boku. Obe fázy by sme mali precvičovať súčasne.
Prenášanie váhy v sede a následný pohyb zo sedu
Dieťaťu musíme pomôcť naučiť sa prenášať váhu z jednej sedacej kosti na druhú - vychyľovať sa. Pritom sa musí naučiť opierať o ruku, aby zachytilo svoju váhu. Toto prenesenie váhy musíme robiť veľmi citlivo, aby sa dieťa nezľaklo, resp. aby sa následkom vychýlenia neaktivizoval úľakový reflex.
Vhodné je si sadnúť s nohami mierne roznoženými a dieťatko si dať pred seba tak, aby vaše nohy vytvárali malú ochranu - „múrik“. Položte obľúbenú hračku dieťaťa na svoju nohu (napríklad pravú). Dieťa za hračkou otočí hlavu a zoberie si ju. Chvíľu sa hrajte tak, že kladiete hračku stále na rovnakú nohu. Ak toto ide dieťatku ľahko, môžete dať hračku na zem, za vašu pravú nohu. Na to, aby dieťatko hračku uchopilo, potrebuje sa oveľa viac v pretočení predkloniť. To môže byť znepokojujúce, nakoľko sa musí vychýliť zo svojej stabilnej polohy. Ale tým, že sa pri natiahnutí oprie pásom o vašu nohu, nájde potrebnú oporu. Tiež si začne postupne opierať ruky o vašu nohu a snažiť sa pretočiť bruškom na ňu, aby mohlo dočiahnuť hračku.
Je to proces
Tento proces môže byť u niektorých detí veľmi rýchly a u iných môže trvať dlhšie. Buďte trpezliví! Ak sa dieťaťu darí, po chvíľke hry môžeme hračku preložiť z boku opäť do stredu. Najlepšie je, ak dieťa sleduje pohyb hračky. Tu nám môže pomôcť napr. hračka, ktorá hrká.
Pozorujeme, ako dieťa rieši návrat z polohy cez našu nohu za hračkou späť do stredu. Ak v jednom alebo druhom smere má dieťa problém pohyb dokončiť, jemne ho chytíme za panvu a pomôžeme mu panvu dotočiť. Táto situácia pomáha dieťaťu orientovať sa v prechádzaní z polohy sedu do polohy cez nohu, čo je vlastne podoprená poloha na štyroch. Je dôležité, aby sme dieťa podopierali v oblasti pása. Tento spôsob bude neskôr využívať aj samé na prechod zo sedu na štyri a zo štyroch späť do sedu. Toto cvičenie podporuje prirodzený proces vývinu samostatného sedu.
Nesprávny je takzvaný W-sed
Každého rodiča zaujíma, či jeho bábätko už bude sedieť. Tento dôležitý míľnik rozširuje detské obzory. Veľmi dôležité však je, AKO dieťa sedí.
- Správne sedenie podporuje rozvoj svalov trupu a bedrového kĺbu.
- Sed typu W môže naznačovať oslabenú brušnú stenu alebo iné fyzické poruchy.
- Dlhodobé praktizovanie W-sedu vedie k problémom s kĺbmi a svalmi dolných končatín.
- Vedie k deformácii chôdze a držania tela, čo môže spôsobiť bolesti a obmedzenia pohybu.
- Je potrebné podporovať a trénovať správne sedacie polohy u detí na prevenciu následných problémov.
Čo si dnes povieme?
- Ako vyzerá W-sed.
- Prečo tak dieťa sedí (príčiny).
- Ako vyzerajú následky a riziká W-sedu.
- Čo robiť, ak vaše dieťa sedáva vo W-sede.
Ako vyzerá W-sed
Ak dieťa sedí správne, čiže nohy má vystreté pred sebou a zadok položený na zemi, je to v poriadku. Táto poloha posilňuje svaly trupu a bedier.
Nesprávny je takzvaný W-sed - známy ako sed medzi pätami, kedy dieťatko má nohy pokrčené v kolienkach a päty vedľa zadku z každej strany. Pri pohľade zhora nohy tvoria písmeno W, preto sa takémuto sedu hovorí W-sed.
Prečo tak sedí?
Na prvý pohľad môže ísť o zlozvyk dieťaťa. Avšak ťažko hovoriť o zlozvyku u niekoľkomesačného batoľaťa. W-sed má svoje príčiny a tie nemusíme hľadať v nohách. Za takýmto sedom môžeme napríklad nájsť oslabenú brušnú stenu. Ak si všimnete, že dieťatko uprednostňuje W-sed, odsledujte, či nemá rozostup, čiže diastázu brušných svalov.
Všimnite si dieťa, keď sa dvíha z ľahu do sedu. Ak sa mu vtedy objavuje v strede bruška pozdĺžny vyklenutý val rôznej šírky, pozeráte sa na diastázu brušných svalov. Siaha od hrudnej kosti až k lonovej kosti. Nezriedka sa spolu s ňou objavuje aj vyklenutie pupku.
Pri takto oslabenej brušnej stene je pre dieťatko nepohodlné sedieť normálne. Preto sa aj stáva, že dieťatko jednoducho sedieť nechce a radšej lozí, chodí alebo leží. Sed u týchto detí sa môže preto objavovať až oneskorene - nie je prekvapením, ak najprv začne chodiť a až potom sedieť. Obyčajne si však zvolí W-sed.
W-sed alebo sed medzi pätami obľubujú aj deti s hypermobilnými, teda nadmerne ohybnými kĺbami alebo deti s obrnou a nízkym svalovým napätím. Tieto deti pri lezení mávajú nožičky ďaleko od seba a keď si chcú sadnúť, jednoducho len položia zadok medzi päty. Je to totiž jednoduchšie na koordináciu, než umiestnenie do normálneho sedu tak, ako to vidíme u detí s normálnou pohyblivosťou kĺbov a správnym svalovým napätím.
Deti sediace v normálnom sede pri hre krútia trupom, ak dočahujú hračky. Tým posilňujú svaly trupu a vhodne naťahujú šľachy. Deti sediace vo W-sede sa za hračkami sklopia na zem a trupom zo sedu neotáčajú.
Ako vyzerajú následky a riziká W-sedu?
Krkolomná poloha nožičiek, ktorá pre nás dospelých už od pohľadu pôsobí nepohodlne, má svoje riziká pre ďalší vývoj držania tela a vývoj kĺbov dolných končatín.
Fyzioterapeutka Pam Versfeldová upozorňuje, že časom sa vyvinie nadmerná vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Za normálnych okolností dosahuje 45 stupňov, tu však môže dosiahnuť až 80-90 stupňov. Naopak, vonkajšia rotácia je obmedzená, čo opäť spôsobuje, že normálny sed je pre dieťa nepohodlný.
Pri vyvýšenom sede napríklad na stoličke sedí dieťa s kolenami od seba a stehno je vbočené dovnútra, takže nohy nevisia priamo dole a predkolenia sa rozchádzajú. Dieťa má taktiež ťažkosti sedieť v tureckom sede. Je to v dôsledku obmedzenej vonkajšej rotácie bedrového kĺbu. Aby dieťa vykompenzovalo tento nedostatok, v tureckom sede panvu posunie dozadu a ohne trup.
U týchto detí sa často objavuje laterálna tibiálna torzia. Je to vytočenie píšťaly smerom von. Chodidlá preto smerujú špičkami od seba pri jabĺčkach smerujúcich dopredu, čo sa prejavuje aj pri chôdzi.
Ak dieťa sedí a nohy mu visia, za normálnych okolností majú chodidlá smerovať priamo dopredu. V tomto prípade však smerujú do strán. Problémom býva bolesť nôh, obzvlášť kolien. Často sa objavuje v noci. Môže sa zhoršovať po aktívnom dni.
Z dlhodobého hľadiska vedie tibiálna torzia k nadmernému naťahovaniu kolien a z toho vyplývajúcim neskorším ťažkostiam s kolenami. Vybočené chodidlá vplývajú na vzorec chôdze a dieťa nedokáže naplno využívať členok. To môže ovplyvňovať výkon pri chôdzi či behu. V dospelosti môžu tieto deti trpieť syndrómom tzv. bežeckého kolena a skorým nástupom artrozy kolena.
Poruchy rovnováhy, chôdze, ploché nohy, zhrbení školáci
Dieťa poznačené W-sedom nestojí správne na jednej nohe. Namiesto vzpriameného postoja na jednej nohe trup uhýba do strany, koleno nohy, ktorá stojí, smeruje dovnútra. Dieťa v snahe udržať rovnováhu nepoužíva pohyby chodidla, ale rúk.
Pri chôdzi takéto dieťa kráča s chodidlami vbočenými dovnútra. Je to dôsledok stuhnutosti bedrového kĺbu a svalov. Svaly otáčajúce bedro smerom von slabnú.
Ak má dieťa laterálnu tibiálnu torziu, kedy je predkolenie vykrútené smerom von voči kolenu, pri chôdzi majú vbočené kolená, ale chodidlá môžu smerovať rovno alebo smerom von práve kvôli vykrúteniu píšťaly. Takýto typ chôdze môže spôsobovať bolesti kolien, často sa objavujúce v noci a obzvlášť po aktívnom dni.
Ak dieťa kráča s chodidlami vytočenými do strán, je narušené normálne pôsobenie tlaku na chodidlo. Dieťa sa pretáča cez bok chodidla smerom dopredu. To spomaľuje chôdzu a spôsobuje únavu a bolesť chodidiel. Tibiálna torzia zvyšuje plochosť nôh, ktorou často trpia deti s hypermobilitou kĺbov.
Sed medzi pätami taktiež negatívne vplýva na držanie tela pri sede na stoličke. Namiesto vzpriameného sedu zaujme dieťa zhrbenú polohu s nohami naširoko od seba a pätami zdvihnutými, aby uvoľnilo stuhnutosť svalov na nohách.
Čo robiť, ak moje dieťa sedáva vo W-sede?
Je preto vhodné dieťa posádzať normálne s nohami pred telom. Vyžaduje si to prax, aby sa rozvinula potrebná flexibilita a kontrola takého sedu. V bežnej praxi môžete napríklad dieťa sediace na pätách jemne dať do správnej polohy a povedať niečo ako: „nožičky dopredu“. Neskôr vám bude stačiť povedať „heslo“ a dieťa bude vedieť, že má zmeniť polohu.
Dieťa obľubujúce W-sed zrejme nebude zo zmeny na klasický sed nadšené. Nová poloha je preň nepohodlná a neznáma, pretože vyžaduje väčšiu námahu. Preto trvá dlhý čas, kým si na nový spôsob sedenia zvykne a začne ho uprednostňovať. Okrem klasického sedu môžete deti „napraviť“ do iných polôh, ktoré sa im možno budú páčiť viac.
Konečne sedím sám!
Po otáčaní, kotúľaní a plazení je sedenie ďalším vývinovým krokom vášho bábätka. Zbadali ste v poslednom čase, že vaše bábätko sa dostáva z polohy na brušku do pozície na kolienka? - to je prvý krok k sedeniu. Niektoré bábätká si cvičia sedenie aj tým, že sa pokúšajú chytať si nôžky v polohe na chrbátiku.
Dôležitým predpokladom je, že sa vie podopierať rukami. Dieťa si obvykle samo sadne niekedy medzi 6. a 9. mesiacom, väčšina detí okolo 8. mesiaca. Základ je neposadzovať a nenechávať bábätko sedieť, keď nie je na to ešte pripravené. Skôr či neskôr sa dieťa naučí posadiť sa.
Sedenie je na začiatku ešte veľmi „tackavé“, pretože potrebné svaly dieťatka to ešte nezvládajú dobre a musia sa ešte vytrénovať.
Dieťa sa obvykle najprv plazí, potom lozí po štyroch a až potom sa samo posadí. Niekedy sa stáva, že dieťa najprv začne loziť a až potom sa posadí. Existujú aj prípady, kedy dieťa najprv sedí a až potom lozí, ale to nie je typický vývojový postup. Niektoré deti sa posadia samé zo stoja alebo z polohy na štyroch.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je individuálne a na všetko má ešte čas. Netreba porovnávať s rovesníkmi, na všetko príde samo. Ak dieťa dobre napreduje v psychomotorickom vývine (čo sleduje váš pediater na pravidelných poradniach), obvykle si samo sadne niekedy medzi 6. a 9. mesiacom, väčšina detí okolo 8. mesiaca.
Dieťa zvládne samostatný sed, keď je pripravené jeho svalstvo krku a chrbta - je dosť pevné na to, aby sa dieťa do tejto polohy dostalo a zotrvalo v nej nejaký čas. Vývin samostatného sedenia si vyžaduje niekoľko mesiacov tvrdej práce dieťatka a rodičia by mu mali vytvárať vhodné podmienky. Nie však tým, že ho do sedu budú dávať oni, ale že dieťa bude môcť tráviť čas na rovnej podložke, trénovať svoje ruky, nohy, brušné i chrbtové svalstvo, aby sa jedného dňa samo dostalo do sedu. Obvykle to urobí z polohy na brušku alebo z polohy na štyroch.
Pasívny sed (keď dieťa posadíme my) ničí chrbát, môže zapríčiniť skoliózu. Dieťa sa pri pasívnom sedení hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice. Kostný i väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu. Ak dieťa posadíte predčasne, jeho hlava je napr. predsunutá.
Veľa pasívne posadzovaných detí nelozí alebo len veľmi krátko. Sed je cieľ celého vývoja a lezenie je cesta k nemu. Ak ste dieťa posadili predčasne, posadili ste ho „do cieľa“. Okrem toho, že ničí sa chrbát, môže sa zablokovať psychomotorický vývin.
Odborníci upozorňujú, že ak si dieťa sadne zo zvýšenej polohy - napr. pri sede v autosedačke či polohovacom lehátku, alebo v kočiari, ide tiež o pasívny sed.
V prvom rade, necháme dieťa sadnúť si samé, neurýchľujeme jeho vývin a neposadíme ho skôr, než je na tento míľnik vo svojom vývine pripravené ono samo. Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ - dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne. Toto obdobie by však malo trvať cca 2 týždne a potom už by dieťatko malo sedieť vzpriamene. Ak uvidíte, že vaše dieťatko vie v sede zodvihnúť obe ruky nad horizontálu - napr. pri hre.
Pamätajte, že žiadny stupeň vo vývine pohybu vášho dieťaťa by ste nemali urýchľovať. Mali by ste len vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo.
Detské stoličky a sedenie
Keď na to bude dieťa pripravené, dokáže sa samostatne posadiť a v tejto polohe aj nejakú dobu vydržať. Ak ste sa dočkali a vaše dieťa sedí, odsledujte, či je v správnom sede. Keď sedí, začína spoznávať svet z novej perspektívy a všetko je zas o niečo zaujímavejšie.
Medzi rodičmi sú obľúbené vysoké detské stoličky, vďaka ktorým sa môže celá rodina naobedovať spolu bez toho, aby bol narušený komfort stolovania tak rodičov, ako aj dieťatka. Kvalitná detská stolička je pre vášho drobca bezpečná.
Rastúce stoličky sú jedinečné v tom, že sa stanú verným spoločníkom detí na niekoľko rokov. Rastú spolu s nimi. Rastúcu detskú stoličku využijete už pri najmenších samostatne sediacich deťoch, odkiaľ vás môžu pohodlne sledovať pri každodenných činnostiach. Ak ju doplníte o pultík, kde môžete položiť misku so stravou, bude dobrou jedálenskou stoličkou aj pre staršie detičky. Využijú ju rovnako dobre deti od 2 rokov už aj bez bezpečnostných pásov a pultíkov. Vďaka širokej škále polôh dokážu rastúce detské stoličky vyhovieť aj postupne dospievajúcim deťom.
Jednou z kvalitných rastúcich vysokých stoličiek je detská stolička NOMI. Detské stoličky tejto značky sú vhodné pre deti od 2 rokov, no vďaka príslušenstvu, ktoré si viete dokúpiť, ju využijete aj pri najmenších bábätkách. Určite ju využijú aj detičky, ktoré sa len nedávno posadili, ale aj tie, ktoré ešte nesedia.
Ako a čím viete stoličku NOMI obohatiť? Približne do 6 mesiacov bábätka využijete lehátko NOMI baby, ktoré je pripevnené na drevenej nohe stoličky. Postupom času ho môžete nahradiť sedadlom, operadlom a opierkou nôh. Prikúpiť si môžete tiež zábranu pre dieťa vo veku 6 až 24 mesiacov. Túto zábranu máte možnosť jednoducho pripevniť o sedadlo a operadlo a rovnako jednoducho je možné ju odmontovať.
Noha detskej stoličky NOMI je vyrobená zo špecifického ohýbaného dreva s certifikátom FSC, ktorý je zárukou pevnosti a flexibilnosti. Ak je sedadlo stoličky a operadlo vhodne nastavené, hĺbka sa automaticky vyrovná práve vďaka unikátnemu tvaru drevenej nohy.
Aj značka Zopa poskytuje zákazníkom možnosť zakúpiť rastúcu detskú stoličku, v ktorej bude môcť dieťa sedieť už od svojich 6 mesiacov. Aj v prípade tejto stoličky máte možnosť nastaviť výšku sedadla, operadlo a opierku nôh. Vďaka tomu rastie detská stolička spolu s vašim dieťaťom, pričom sa komfort jeho sedenia nemení. Detská stolička Zopa je certifikovaná EN 14988, certifikátom, ktorým by mali byť certifikované všetky vysoké detské stoličky pre deti do 3 rokov.
Podobne ako detská stolička Nomi, aj Zopa je vyrobená z dreveného materiálu, ktorý je veľmi obľúbený a zároveň moderný. Drevo je pevné a pružné. Zopa ponúka okrem rastúcich stoličiek aj klasické jedálenské detské stoličky či už z plastu alebo dreva. Moderným dizajnom zaujme detská stolička Dolce. Okrem toho, že poslúži ako jedálenská stolička, je možné ju znížiť a použiť ako pohodlné kresielko či už v obývačke či detskej izbe.