História pôrodníctva na území Slovenska, najmä na východe krajiny, bola dlhé obdobie doménou výlučne žien. Ako uviedol historik SAV Vavrinec Žeňuch, na rozdiel od anglosaských krajín, kde existovala aj funkcia pôrodníka schopného vykonať zákroky pri komplikovaných pôrodoch, na Slovensku pôsobili výlučne babice. Muži sa pri pôrode nezúčastňovali, dokonca existovali záznamy o tom, že pravoslávny duchovný musel počas pôrodu opustiť dom.
Vývoj a vzdelávanie babíc
Babice do roku 1770 nemali oficiálne vzdelanie. Svoje vedomosti si odovzdávali z generácie na generáciu. Matky vzdelávali svoje dcéry alebo netere, čím sa povolanie udržiavalo v rodine. Budúce babice sprevádzali staršie kolegyne k pôrodom už od detstva. Vavrinec Žeňuch sa stretol s dokladmi, kde 44-ročná babica uvádzala 36 rokov praxe, čo naznačuje jej zapojenie do pôrodných asistencií už vo veku ôsmich rokov.
Prvá písomná zmienka o babici na Slovensku pochádza z roku 1581 z mestskej knihy v Košiciach. Druhá zmienka je z roku 1596 a našla sa pri Bratislave. Prvá zaznamenaná prísaha babice sa uskutočnila v Bratislave v roku 1598 pred mestskou radou. Z 17. storočia sa zachovalo menej informácií o babiciach, čo historik pripisuje stavovským povstaniam a poškodeniu archívov.
Postavenie a odmena babíc v spoločnosti
Babica mala v spoločnosti výsadné postavenie. Jej dom bol označený, aby ju každý mohol ľahko nájsť. Musela byť zodpovedná a hodnoverná. Za svoju prácu poberala odmenu, ktorá nebola nízka. Za pôrod dostávala od 6 do 24 denárov. V porovnaní s jedným florénom, ktorý mal hodnotu 60 denárov, a príjmom gréckokatolíckych farností (10 florénov), príjem babice za tri pôrody (1 florén) predstavoval značnú sumu.
Od obviňovania z bosoráctva k právu krstiť
V minulosti, najmä v 17. storočí, čelili babice obvineniam z bosoráctva, ak nedokázali pomôcť rodičke. Ich znalosti byliniek a prípravy rôznych olejov boli však cenné.
Najväčší rozmach povolanie babíc zaznamenalo v 18. storočí. V tomto období pribúdalo písomných zmienok a záujem o ich profesiu prejavil aj štát. V roku 1738 vznikla kráľovská zdravotnícka rada, ktorá dohliadala na lekárov, farmaceutov aj babice s cieľom predchádzať epidémiám a zabezpečiť vzdelávanie a kontrolu babíc prostredníctvom lekárov v každej stolici. Záznamy o realizácii tohto opatrenia sa však nenašli.
Objavené archívne lieky svedčia o tom, že aj pred stáročiami ženy riešili otázky vyvolania pôrodu či zmiernenia bolestí. Na opuchy používali octany a na vyvolanie pôrodu kôru lykovca jedovatého.
Zdravotnícka reforma a postavenie babíc v 18. storočí
Zákon z roku 1770, známy ako zdravotnícka reforma, venoval babiciam deväť paragrafov. Nariadil im zložiť predpísanú prísahu a zdôraznil dôležitosť ich profesie pri privádzaní života na svet. Zákon apeloval na ich česť a svedomie, keďže mali zodpovednosť za život matky aj dieťaťa.
Interrupcie boli za tento zákon trestané smrťou, keďže krajina potrebovala nových obyvateľov. Babiciam sa zakazovalo praktizovať povery a podávať lieky bez súhlasu stoličného lekára. Zároveň sa od nich vyžadovalo zachovať diskrétnosť o podmienkach rodiny a prípadnom postihnutí dieťaťa, no zároveň sa mali deliť o skúsenosti s komplikovanými prípadmi. Zákon tiež zdôraznil potrebu zvýšiť počet babíc, aby na tri obce pripadla aspoň jedna.
Babice mali výnimočné právo, dokonca povinnosť, pokrstiť dieťa, ak hrozilo, že zomrie, bez ohľadu na jeho vierovyznanie, pričom platilo, že spása duše je najvyšší zákon. Cirkev poskytovala poučenia o krstení postihnutých detí či pri spontánnych potratoch.
Najstaršia babica a koniec éry
V archívoch Užskej župy sa nenašli sťažnosti na prácu babíc, čo naznačuje ich zodpovedný prístup. V 18. storočí mala najstaršia babica 70 rokov a najmladšia 28 rokov. Posledné babice pôsobili na vidieku na Slovensku ešte v 50. rokoch 20. storočia.
Moderné pôrodné príbehy a skúsenosti
V súčasnosti sa pôrodné príbehy mamičiek na Slovensku líšia. Niektoré zdieľajú pozitívne skúsenosti z pôrodníc, iné poukazujú na problémy a traumy.
Príbeh z pôrodnice Topoľčany
Mama Eva sa podelila o svoju skúsenosť s druhým pôrodom v Topoľčanoch. Po počiatočnom odoslaní domov kvôli pomalému postupu pôrodu sa jej stav rýchlo zmenil. Pôrod prebehol rýchlo a pozitívne, s podporou personálu a manžela. Eva ocenila prístup lekárov a sestier.
Diskusia o domácich pôrodoch
Domáce pôrody sa stali témou vďaka propagácii niektorých influenceriek. Príklady zo zahraničia, ako smrť austrálskej influencerky Stacey Hatfieldovej pri plánovanom domácom pôrode, však poukazujú na riziká. Aj na Slovensku sa vyskytli prípady, kedy rodičky, ktoré sa pokúsili o domáci pôrod, museli byť prevezené do nemocnice.
Pôrodníci a pôrodné asistentky vo všeobecnosti domáce pôrody nepodporujú kvôli potenciálnym rizikám.
Skúsenosti z pôrodníc v Košiciach
V Košiciach sa mamičky delia o rôzne skúsenosti s pôrodmi v nemocniciach. Niektoré vyzdvihujú profesionálny prístup lekárov a sestier, iné sa stretli s negatívnymi zážitkami, traumami a nedostatočnou podporou.
- Mamička, ktorá si priala zostať v anonymite, porovnala starostlivosť v novej a starej nemocnici v Košiciach. Preferuje Novú nemocnicu pre lepšiu organizáciu a empatiu sestier, zatiaľ čo starú nemocnicu kritizuje za zastarané postupy a nedostatočnú pozornosť.
- Pani Natália zdieľala svoje traumatické skúsenosti z prvého pôrodu v Starej nemocnici v Košiciach, kde zažila ignorovanie silných kontrakcií a pôrod bez prítomnosti personálu, ktorý viedol k pôrodnej asfyxii syna.
- Naopak, mamička Danka pozitívne hodnotila pôrod v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, kde ocenila profesionalitu tímu doktora Jakuba Sedliaka a starostlivosť na novorodeneckom oddelení.
- Pani Baška opísala svoju skúsenosť s plánovanou sekciou v Nemocnici Košice UNLP Rastislavova, kde vyzdvihla starostlivosť počas pôrodu, ale kritizovala oddelenie šestonedelia a stravu.
9 vecí, ktoré by som si priala vedieť PRED pôrodom v Nemecku!
Mamičky často poukazujú na to, že bežné veci, ako prítomnosť pôrodnej asistentky či duly, by nemali byť považované za nadštandard. Pôrodná asistentka Tatiana Štofanková upozorňuje na obmedzené možnosti pôrodných asistentiek pracovať mimo nemocničného prostredia a zdôrazňuje význam psychicko-fyzickej prípravy na pôrod.
Je dôležité, aby zdravotnícky personál, spoločnosť a blízke okolie poskytovali budúcim mamičkám dostatočnú podporu, empatiu a pochopenie, aby mohli tento významný prechod do úlohy matky zvládnuť čo najlepšie.