V posledných rokoch sa na Slovensku intenzívnejšie diskutuje o otázkach spojených s ukončením tehotenstva a nakladaním s pozostatkami potratených detí. Problematika sa dotýka nielen právnych a etických aspektov, ale predovšetkým citlivej oblasti ľudského smútku a potreby rozlúčky. Cieľom tejto témy je poskytnúť komplexný pohľad na práva rodičov, legislatívne rámce a praktické možnosti, ktoré sa týkajú pochovania nenarodených detí.
Legislatívne zmeny a návrhy v oblasti pohrebníctva
V súvislosti s novelou zákona o pohrebníctve sa ministerstvo zdravotníctva snažilo upraviť pravidlá týkajúce sa pochovávania potratených detí. Pôvodný návrh predpokladal sprísnenie pravidiel, najmä možnosť prevzatia pozostatkov dieťaťa z nemocnice len cez pohrebnú službu, čo by viedlo k predraženiu procesu. Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku v reakcii na tento návrh predložil vlastné pripomienky, pričom kľúčovým bodom bola snaha o humánne riešenie nakladania s pozostatkami detí, ktoré si rodičia nevyžiadajú na pochovanie. V súčasnosti sú tieto pozostatky často považované za odpad a spaľované v spaľovniach odpadov, čo sa považuje za nehumánne.
Ako vzor sa ponúka Česká republika, kde bola navrhnutá alternatíva spopolňovania pozostatkov potratených detí v krematóriu. Napriek snahám sa však na Slovensku nepodarilo presadiť kremáciu všetkých detí, ak si ich rodičia nevyžiadajú na pochovanie, ani ponechať možnosť vydať pozostatky priamo rodičom. Taktiež nebola dosiahnutá zhoda v otázke práva rodičov pochovať dieťa, ak sa všetky tkanivá použijú na bioptické vyšetrenie.
Napriek tomu sa podarilo presadiť aj pozitívne zmeny. Po kyretáži majú rodičia novootvorenú štvordňovú lehotu na požiadanie o vydanie pozostatkov. Doteraz nebola táto lehota stanovená, čo viedlo k situáciám, kedy rodičia nemohli získať pozostatky po zákroku, ak o to nepožiadali pred operáciou. Znížená bola aj požadovaná hĺbka hrobu pre potratené dieťa zo 120 cm na 70 cm.
Právo rodičov na prevzatie a pochovanie pozostatkov
V prípade narodenia mŕtveho dieťaťa sa pohreb vykonáva automaticky, dieťa dostane rodné číslo a je zapísané do matriky. V prípade potratu majú rodičia právo na pochovanie dieťaťa, avšak musia o to požiadať.
Proces žiadosti o vydanie pozostatkov je nasledovný:
- Rodičia musia písomne požiadať nemocnicu o vydanie pozostatkov na pochovanie.
- Zdravotníci by mali poskytnúť príslušné tlačivo a pomôcť s jeho vyplnením.
- Tlačivo je možné nájsť aj na internete.
Je dôležité nenechať sa odradiť, pretože právo je na strane rodičov. V praxi sa však stále vyskytujú prípady necitlivého prístupu zdravotníkov, kedy si rodičia musia svoje právo na prevzatie pozostatkov doslova vybojovať.
Podľa Zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z. z., konkrétne v časti "Zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami", je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný bezodkladne na požiadanie vydať potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.
Žiadosť o pochovanie plodu pozostáva z originálu a štyroch kópií. Originál zostáva na gynekológii, ostatné kópie sú zaslané na patológiu. Jedna kópia zostáva na patológii, druhá sa odovzdá pohrebnej službe a tretia rodičovi. S kópiou žiadosti rodič obstara pohreb v pohrebnom ústave. Patológia vydá pozostatky na pochovanie po predložení dokladu o obstarávaní pohrebu a splnení ostatných zákonných podmienok.
V prípade, že sa rodičia rozhodnú dieťa nepochovať a pozostatky sa nepoužijú na vedecké, liečebné, preventívne alebo výučbové účely, musia sa spopolniť v spaľovni. Ak sa však rodičia rozhodnú pozostatky prevziať, zákon im ukladá povinnosť ich pochovať, inak im hrozí trestné stíhanie v súvislosti s hanobením ľudských pozostatkov.
Finančné a administratívne aspekty
Potratené plody nie sú evidované v matrike a nemajú pridelené rodné číslo. Rodičia nemajú nárok na pohrebný príspevok, pretože v tomto prípade nejde o oficiálneho občana.
Do 28. týždňa tehotenstva sa nevystavuje ani úmrtný list.
Náklady na klasický pohreb (pochovanie do zeme) sa môžu vyšplhať približne do výšky 300 eur.
Význam smútenia a rozlúčky
Strata nenarodeného dieťaťa je hlboká a bolestivá skúsenosť. Rodičia potrebujú čas a priestor na smútenie, a preto je dôležité, aby mali možnosť rozlúčiť sa so svojím dieťaťom spôsobom, ktorý im prinesie útechu.
Psychológovia zdôrazňujú, že pohreb je dôležitou súčasťou smútenia, ktorá pomáha vysporiadať sa so stratou blízkeho človeka. V takýchto prípadoch sa odporúča symbolický obrad, odslúženie svätej omše alebo podobné rituály, ktoré umožnia rodičom rozlúčiť sa s dieťaťom.
Ak doba smútenia trvá neprimerane dlho, je dobré vyhľadať odbornú pomoc. Existujú organizácie, ktoré poskytujú podporu a pomoc rodičom po strate dieťaťa, napríklad projekt Ráchel alebo združenie TÓBI.
Tri kroky k uzdraveniu po strate dieťaťa
Porovnanie s praxou v Českej republike
V Českej republike dlhú dobu nebolo legálne pochovať potratené dieťa. Pred približne pred dvoma rokmi však bola prijatá novela zákona, ktorá zaviedla právo rodičov vyžiadať si pozostatky na pochovanie v štvordňovej lehote. V prípade, že rodičia nepožiadajú o pochovanie, kremáciu zabezpečí zdravotnícke zariadenie. Možná je aj spoločná kremácia pre viac plodov.
Právne aspekty ochrany nenarodeného dieťaťa
Zákon neobmedzuje právo požiadať o pozostatky dieťaťa z pohľadu štádia tehotenstva. O vydanie pozostatkov možno požiadať aj v prípade úplne maličkých plodov, ktoré ešte morfologicky nepripomínajú dieťa s typicky ľudskou stavbou tela. V skorších štádiách tehotenstva pôjde skôr o pozostatky pripomínajúce tkanivo.
Od potratu treba odlíšiť prípad mŕtvonarodeného dieťaťa. Potratom sa označuje predčasne ukončené tehotenstvo, kedy plod neprejavuje znaky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1000 gramov, alebo ak ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov a hmotnosť nie je možné zistiť. Potratom sa označuje aj situácia, kedy sa predčasne narodí dieťa menšie ako 500 gramov a neprežije 24 hodín po pôrode.
V prípade potratu musia rodičia o vydanie dieťaťa na pohreb písomne požiadať. Ak tak neurobia, telo potrateného dieťaťa sa považuje za odpad zo zdravotnej starostlivosti a musí sa spopolniť v spaľovni.
V roku 2005 bol novelizovaný zákon o pohrebníctve tak, že rodičia dostali možnosť vyžiadať dieťa na pochovanie v každom štádiu vývoja. Od roku 2017 majú zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať rodičov o možnosti pochovania svojho potrateného dieťaťa.
Deklarácia práv počatého dieťaťa
Deklarácia práv počatého dieťaťa, prijatá v roku 1999, ponúka princípy a pozitívny pohľad na život každého človeka od momentu počatia. Domnieva sa, že počaté dieťa má byť subjektom práva, pričom prvým ľudským právom je právo na život. Deklarácia zdôrazňuje, že nemá existovať právo zbaviť sa dieťaťa a zakazuje diskrimináciu nenarodených detí.
Princípy deklarácie:
- Každá ľudská bytosť je od momentu počatia po smrť rovná v dôstojnosti a právach.
- Počaté dieťa má právo narodiť sa a byť splodené v manželstve jedného muža a jednej ženy.
- Počaté dieťa má právo na ochranu pred vykonávaním overovania medicínskych poznatkov na človeku a pred využitím svojich orgánov a tkanív na transplantácie.
- Podľa slovenského právneho poriadku má aj počaté dieťa spôsobilosť na práva, ak sa narodí živé.
Možnosti pohrebu nenarodeného dieťaťa
Rodičia majú viacero možností, ako zabezpečiť dôstojnú rozlúčku so svojím nenarodeným dieťaťom:
- Intímny obrad: Pochovanie v kruhu rodiny na mieste, o ktorom vedia len rodičia.
- Pohreb prostredníctvom pohrebnej služby: Na cintoríne alebo v krematóriu.
- Cirkevný pohreb: S osobitnou modlitbou pre nepokrstené deti.
- Symbolický hrob: Vytvorenie pamätného miesta pre dieťa.
V niektorých krajinách existujú špecializované cintoríny pre nenarodené deti. Na Slovensku sa táto prax postupne udomácňuje, pričom sa zriaďujú aj miesta ako napríklad v Šamoríne, ktoré slúžia na pochovávanie nenarodených detí.
Pri pohrebe do zeme sa zachováva požiadavka hĺbky hrobovej jamy minimálne 70 cm. V prípade pochovania do krypty možno rakvičku uložiť pod vrchnú hrobovú dosku.
V prípade, že rodičia nevedeli o možnosti pochovania svojho nenarodeného dieťaťa a jeho telo už nemajú k dispozícii, môžu mu prejaviť lásku udelením mena, svätou omšou alebo inými spomienkovými aktmi.
Výzvy a budúcnosť
Napriek existujúcim zákonom a snahám o zlepšenie situácie, prax ukazuje, že je stále potrebné zvyšovať informovanosť rodičov aj zdravotníckych pracovníkov. Je nevyhnutné, aby sa dodržiavali práva rodičov a aby sa s pozostatkami nenarodených detí zaobchádzalo s maximálnou úctou a ľudskosťou.
Potrebné je tiež jednoznačnejšie znenie zákona, ktoré by nedávalo priestor na rôzne interpretácie a obchádzanie zo strany zdravotníckych zariadení. Dôležitá je aj zmena terminológie, aby sa nenarodené dieťa nepovažovalo za "biologický materiál", ale za ľudskú bytosť.