Kozmické vajce a evolúcia života: Od mýtov k vede

Teória evolúcie od polovice 19. storočia tvorí teoretické jadro biológie ako vedy.Pred nástupom evolučných teórií mnohí učenci vysvetľovali vznik života na Zemi „stvorením“ z predpokladu neprekročiteľnej prekážky medzi živou a neživou prírodou.

Historické predstavy o vzniku života

Už v antike existovali teórie naznačujúce, že živý organizmus môže vzniknúť z neživej látky bez vonkajšieho vplyvu.Ľudia verili, že červy sa liahnu z pokazeného mäsa, úhory a ropuchy sa rodia z bahna.Niektorí učenci verili v existenciu „vis vitalis“, záhadnej životnej sily, ktorá mala premeniť neživú hmotu na živú.

Francúzsky chemik a biológ L. Pasteur neskôr tieto teórie vyvrátil svojimi pokusmi, ktorými dokázal iba to, ako sa môžu rozmnožovať už existujúce živé organizmy.Napriek tomu teórie vzniku života z neživých látok nestratili svoju príťažlivosť.Příkladom je „teória“ ruského biochemika A. I. Oparina, dnes nazývaná „abiotická syntéza - bez života“.Posudzovaná prísnymi prírodovedeckými kritériami je táto hypotéza ako jediná experimentálne overiteľná.

Vedci sa zhodujú v názore, že „pozemský život musel vznikať v podmienkach, v akých by dnes žiadny živý organizmus nemohol prežiť“.Planétu vtedy otriasali výbuchy sopiek a prudké búrky.Na zemský povrch prenikalo smrteľné ultrafialové žiarenie Slnka, pretože ešte neexistovala ochranná ozónová vrstva ani súčasná atmosféra.Zo znečistenej atmosféry padali kyslé dažde, ktoré v preliačinách na povrchu Zeme vytvárali prvotný vriaci oceán - „prapolievku“ obsahujúcu organické látky.Práve v tomto zložitom prostredí mal vzniknúť prvý život.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia americkí chemici S. L. Miller a H. Urey svojimi experimentmi priniesli rozhodujúci dôkaz pre túto teóriu.Mnohí ďalší vedci potvrdili, že rozhodujúce kroky na ceste k životu sa odohrali v najtmavších hlbinách morí.

Panspermia

Pol storočia pred Millerovými pokusmi švédsky chemik a fyzik S. Arrhenius poukázal na inú cestu poznania zrodu pozemského života - „panspermiu“.Podľa neho život na Zemi vznikol tak, že sa „zárodky života preniesli na Zem z niektorého vesmírneho telesa“.Dnes sa Arrheniova predstava pokladá za prekonanú.

Vývoj evolučných teórií

Vedci si dnes uvedomujú, že cesta k vzniku živých organizmov a jej jednotlivé etapy sú stále neprebádané.Hypotéza, že všetky živočíšne druhy, vrátane človeka, majú rovnaký pôvod a odlíšili sa v priebehu vývinu, narušila a vyvrátila dovtedajšie výklady sveta založené na esenciálnom myslení a kresťanskom ponímaní stvorenia.

Sto rokov pred Ch. Darwinom francúzsky prírodovedec G. L. L. Buffon opatrne naznačoval svoj názor o obmedzenej evolúcii, ktorou vysvetľoval odlišnosti a anomálie pri analogických druhoch.Evolučné teórie, ktoré sa zaoberajú fylogenézou druhov a dejinami civilizácie, sú produktom 18. storočia a s určitými zmenami platia dodnes.

Do popredia sa dostali evolučné teórie, ktoré sa zaoberajú dejinami civilizácie, spojené s filozofiou dejín pod heslom „pokrok a vývin”.Polemické ohlasy a nejednoznačný názor vyvolali fylogenetické evolučné teórie C. F. Wolffa, J. B. Lamarcka a predovšetkým Ch. Darwina.Tieto teórie zaradili človeka, „korunu tvorstva“, ako súčasť živočíšnej ríše.

Lamarck a Darwin

J. B. Lamarck a Ch. Darwin sú dve významné mená mysliteľov 18. a 19. storočia, ktorí sa zaoberali myšlienkou evolúcie živočíchov a rastlín.Predstavu evolúcie ako procesu postupnej premeny jedného druhu na iný v závislosti od zmien vonkajšieho prostredia vytvoril ako prvý J. B. Lamarck, vychádzajúc z poznatkov paleontológie, zoológie a geografie zvierat.

Lamarck predpokladal, že živé organizmy majú tendenciu k progresívnemu vývoju smerujúcemu od najjednoduchších organizmov po najzložitejšie, po človeka.Kritériom odlíšenia nižších a vyšších organizmov bola podľa neho stavba a fungovanie nervovej sústavy.Lamarckovu teóriu kritizovali mnohí myslitelia, vrátane Ch. Darwina, pričom ju spájali s dvoma mýtmi: myšlienkou potreby organizmu k zdokonaľovaniu a prispôsobovaniu sa meniacemu prostrediu a obdarovaním živých organizmov vôľou k vývoju.Táto kritika sa ukázala ako neopodstatnená, pretože Lamarckov mechanizmus prispôsobovania bol založený na zmenách v prúdení tekutín vyvolaných zmenami vonkajšieho prostredia.

Ucelené a obhájiteľné zdôvodnenie našej existencie zostavil anglický prírodovedec Ch. R. Darwin.Formuloval evolučnú teóriu „selekcie”, vysvetľujúc, že evolúcia funguje na základe prírodného výberu, teda prežitia najzdatnejšieho.Za najdôležitejšie faktory evolúcie pokladal prispôsobenie sa zmenám vonkajšieho prostredia spolu s mechanizmom prírodného výberu.

Prežijú jedinci a tým aj druh, ktorí sú na to najlepšie prispôsobení v daných podmienkach.Výraz „boj o existenciu“ Darwin používal v širokom a metaforickom zmysle, zahŕňajúc doň závislosť jednej bytosti od druhej, život jedinca, ale aj jeho úlohu pri produkovaní potomstva.

Popri prírodnom výbere Ch. Darwin postuloval existenciu osobitného evolučného faktora - sexuálneho výberu.Domnieval sa, že sexuálny výber je príčinou viacerých bizarných vlastností zvierat, ktoré využívajú alebo im slúžia v čase dvorenia či zastrašenia súpera, a ktoré sú v boji o prežitie skôr na škodu.Príkladom je páví chvost, ktorý sťažuje život pávímu kohútovi, ale v čase párenia mu prináša výhodu.

Ch. Darwin bol jediným významným biológom, ktorý počas svojho života upozorňoval na dôležitosť sexuálneho výberu.Dospieval k záveru o nevyhnutnosti existencie procesov, zákonite vedúcich k výberovému hynutiu jedných indivíduí a k rozmnožovaniu iných, čiže k prírodnému výberu.Najväčšou Darwinovou zásluhou je objasnenie procesu vývoja a existencie druhov a odhalenie mechanizmu evolúcie.Napriek svojej kontroverznosti rozpútal Darwin svojou evolučnou teóriou diskusiu vo filozofickom a vedeckom svete, v ktorej nás spája túžba vyriešiť zložitú otázku - kto sme.

Teória prírodného výberu zostáva vedeckou hypotézou z viacerých dôvodov: jej tajomstvá sú pochované v čase, jej fungovanie je veľmi pomalé a ako všetky vedecké teórie a hypotézy, ani ona nemôže dať odpoveď na všetko.Darwinova teória ovplyvnila etiku, antropológiu, psychológiu, sociológiu, biológiu a viedla k zmene nášho nazerania na svet prírody a snahy odhaliť naše miesto v ňom.

Súčasne a nezávisle od Ch. Darwina prišiel na teóriu prírodného výberu aj A. R. Wallace.Z východiska svojej teórie pokladal existenciu neľútostného konkurenčného boja, rovnako ako Ch. Darwin.Avšak nesúhlasil s názorom na sexuálny výber a zosmiešňoval predstavu jeho uplatnenia ako osobitného evolučného faktora.V dnešnej biológii sa s koncepciou sexuálneho výberu bežne operuje, pričom sa považuje za všetko ovplyvňujúci evolučný faktor, dôležitejší než ktorýkoľvek iný typ vnútrodruhového výberu, avšak podľa súčasných názorov za špeciálny prípad sociálneho výberu, ktorý je podkategóriou prírodného výberu.

Evolučná teória rozpútala „kontroverzné diskusie”, ktoré trvali až do 20. storočia.Viktoriánci nikdy neodpustili Ch. Darwinovi, že otriasol ich vierou.J. Pfeiffer o evolúcii hovorí, že je ešte bohatšia a širšia, ako si ju predstavoval sám jej zakladateľ.G. C. Williams poznamenáva, že Darwinovi sa „nepodarilo presvedčiť ľudí o svojom názore, podľa ktorého prírodný výber je hlavnou silou adaptácie“.

Zrod myšlienky o evolúcii, ktorá by mohla byť výsledkom prirodzeného výberu, sa podľa F. Huxleya uskutočnil u Ch. Darwina už v roku 1837.Obával sa jej skorého zverejnenia, ale okolnosti ho prinútili jasne sformulovať svoju teóriu.F. Huxley dodáva, že Darwin ohromil svet dvoma „magickými slovami“ - „zvyk“ (dedičnosť a adaptácia) a „pôvod“ (konštantná ekologická funkcia).Väčšina Darwinových súčasníkov s obmedzeným pohľadom na dedičnosť jeho teóriu nepochopila správne.

Iné pohľady na evolúciu

Filozof, vedec, teológ a evolucionista P. Teilhard de Chardin prejavil odlišný evolučný prístup.Podľa neho je evolúcia kľúčom k pochopeniu pôvodu, štruktúry a zmyslu vesmíru. Je to proces, ktorý utvára nové možnosti a formy života, prostredníctvom ktorých dochádza k transformácii hmoty na ducha.Pre mnohých ľudí, dokonca aj pre intelektuálov, zostáva evolúcia záhadným pojmom.Teilhard de Chardin opisuje evolúciu ako základný prúd smerujúci k štúdiu vývoja, ako obecnú podmienku, ktorej sa musia podriaďovať všetky teórie, hypotézy a systémy.

H. Skolimowski chápe evolúciu ako proces kozmologickej a tvorivej evolúcie.Proces neustáleho vznikania chápe ako presnejšie vyjadrenie antropického princípu, podľa ktorého je vesmír domovom človeka.Priebeh evolúcie vysvetľuje ako dielo kozmologických konštánt počas prvých 12 miliárd rokov kozmologickej evolúcie, po ktorom nasledovala etapa evolúcie s novým prostriedkom na vyjadrenie života.Evolúcia ako tvorivá sila, ktorá neustále vyjadruje život v nových formách vedomia, je nevyhnutným rozvinutím antropického princípu.

Evolučný biológ S. J. Gould je presvedčený o mimoriadnom význame evolučnej teórie pre vedeckú interpretáciu sveta.Podľa neho evolučná teória vďačí za popularitu trom rysom: je dostatočne pevná, aby vzbudzovala dôveru, ale zároveň nezavŕšená, aby lákala tajomstvom neobjavených pokladov; nachádza sa na pomedzí medzi skúmaním všeobecných javov a jednotlivostí vývoja; týka sa života nás všetkých.

Horlivým zástancom evolúcie je aj I. Prigogine, ktorý hovorí, že evolúciu vidíme a objavujeme všade, kde sa pozrieme - v mnohotvárnosti foriem, nestabilite na všetkých úrovniach.O klasickej vede hovorí, že tam, kde sa zdôrazňovala trvalosť, teraz odhaľujeme zmeny a evolúciu.

J. Šmajs rozlišuje evolúciu na prirodzenú (prírodnú) a umelú (kultúrnu).Prirodzená evolúcia je „protientropickým ontotvorným procesom vo vnútri vesmírnej skutočnosti podliehajúci priestorovému rozpínaniu, ochladzovaniu a rozpadu“.Problém prirodzenej evolúcie spočíva v tom, že zmeny sa odohrávajú v oveľa dlhších časových obdobiach, ako je životný cyklus človeka, čo sťažuje ich empirické pozorovanie.Prirodzenú evolúciu vysvetľuje ako „spontánny konštitutívny proces vo vnútri súčasnej tendencie vesmíru k rozpínaniu a ochladzovaniu, k „amortizácii” pôvodnej koncentrovanej aktivity veľkého tresku”.Pokladá ju za všeobecnú spontánne aktívnu skutočnosť, viazanú nielen na kozmické, ale aj na pozemské podmienky.

Evolúcia spolupracuje s rozpadom, ale aj smeruje proti nemu, parazituje na ňom. Postupuje proti prúdu rozpadu, na čo potrebuje primeranú energetickú podporu.Evolúcia sa neodohráva podľa predpísaného scenára, ale je zložitou dynamickou interakciou informácie s prostredím.

Kultúrna evolúcia sa začala rozvíjať od priemyselnej revolúcie.Poriadok kultúrnej evolúcie v podstate víťazí nad poriadkom prírodnej evolúcie a do značnej miery si podriaďuje zložité prírodné štruktúry.Evolučná teória sa stala trvalou súčasťou biológie, antropológie, paleontológie a všeobecného vzdelania.Súčasná doba prináša so sebou mnohorakosť názorov a pohľadov na evolúciu, ktoré súvisia s vierou, vzdelanosťou a túžbou po poznaní.

Kozmické vajce v mýtoch

Kozmogonické mýty sú mytologické predstavy o vzniku sveta.Symbolizujú pôvod vesmíru, život a potenciál pre stvorenie.Mnohé kozmogonické mýty zdieľajú podobnosť, najmä v teogonickej predstave, podľa ktorej svet vznikol pohybom neosobných síl, napríklad z prvotného chaosu (prachaos).

Čínska mytológia a Pchan-ku

Podľa čínskej mytológie panoval na počiatku chaos v tvare slepačieho vajca.Vnútri vajca boli jin a jang, dve protichodné sily, z ktorých je utvorený vesmír (tma a svetlo, žena a muž, chlad a teplo, vlaha a sucho).Protichodné sily vajce rozlomili, čo spôsobilo „tresk“.Z ťažších kalných prvkov jin vznikla zem, ľahšie jang sa vzniesli nahor a utvorili oblohu.Medzi Nebo a Zem si zastala prvá bytosť, Pchan-ku.Osemnásťtisíc rokov sa zem a obloha deň čo deň pomaly vzďaľovali od seba, zároveň s nimi rástol aj Pchan-ku, takže neustále zapĺňal priestor medzi nimi.Pchan-ku mal telo porastené hustou srsťou, z čela mu vyčnievali dva rohy a z hornej čeľuste dva kly.Jeho nálada ovplyvňovala počasie: keď sa tešil, nastalo pekné počasie, keď sa trápil alebo hneval, pršalo a strhla sa víchrica.

Existujú dva príbehy o obrovskom Pchan-kuovi.Podľa jedného si ľahol, zadriemal a napokon zomrel vyčerpaný od námahy, že musel stáť medzi Nebom a Zemou ako stĺp, až kým nespevneli.Z jeho hlavy povstal východný vrch, z brucha prostredný vrch.Jeho oči sa premenili na Slnko a Mesiac, telo na zem, vlasy na stromy a rastliny a slzy na rieky a jazerá.Jeho dych sa premenil na vietor a hlas na hrom a blesk.

Podľa inej verzie Pchan-ku spolu s prvou korytnačkou, prvým fénixom, prvým drakom a prvým jednorožcom vykovali svet dlátom a kladivom.Pchan-ku vládol ľudstvu v prvom období dejín, poučoval ľudí z vysokého trónu o Slnku, Mesiaci, hviezdach a moriach.Keď ľudia počúvali, zabudli na únavu.Avšak raz ráno, keď veľký Pchan-ku odovzdal ľuďom všetku múdrosť, zmizol.

Staroveký Egypt a kozmogónia

V starovekom Egypte existovalo niekoľko kozmogonických predstáv.Podľa jednej z nich sa na počiatku z pravodstva chaosu (Nun) vynoril prvotný prapahorok (benben) a na ňom boh stvoriteľ Atum stvoril svet.Rozlišujeme viacero kozmogónií a teológií, pričom každá sa viaže k osobitnému mestu, pretože za stred Zeme, teda počiatok stvorenia, sa považovali viaceré mestá.

Na počiatku sa z pravôd vynoril pahorok, prvá pevnina a prvý pevný bod - vedomie.Tu sa vynára prapôvodný lotos alebo tiež kozmické vajce, z ktorých sa rodí slnečné dieťa, najvyšší boh Re-Atum-Cheprer.Jeho tri mená (Cheper - slnko vychádzajúce, Re - slnko v zenite, Atum - zapadajúce slnko) sú cyklami, ktorými prechádza slnko.Z ich spojenia vznikajú Nut (Nebo) a Geb (Zem), z ktorých spojenia vzniká štvorica súrodencov: Usir, Eset, Sutech a Nebthet.

Usir predstavuje prvého vládcu nad ľuďmi, ale jeho brat Sutech mu závidí pozíciu.Sutech ľsťou prinúti Usira vliezť do sarkofágu, ktorý potom zaklincuje a hodí do Nílu.Usirova žena Eset dlho hľadá manželovo telo, až sa jej to podarí.Na krátku chvíľu pomocou mágie oživí Usira a splodí s ním Hóra.V inej verzii Sutech rozseká Usirovo telo na štrnásť častí a rozhádze ho pozdĺž Nílu, pričom Usirov falus dá zožrať krokodílovi.

Usirus sa stáva vládcom a sudcom v ríši mŕtvych, pretože nadobudol poznanie o smrti.Hórus bojuje so Sutechom, premôže ho, znovunastolí maat (poriadok) a bohmi je uznaný za právoplatného kráľa.Stvoriteľom je Ptah, ktorý tvorí prostredníctvom svojho ducha a slova.Amon bol tiež chápaný ako prvotné božstvo v chaose, Kráľ bohov.Kňazi vyhlásili za boha stvoriteľa Thowta (gr. Herma), ktorý bol v iných končinách uctievaný ako lunárne božstvo, boh podsvetia a vynálezca hieroglyfického písma.Svet podľa tejto teológie vznikol z vajca, ktoré zniesol Thovt (zobrazovaný ako vták ibis) vo vesmírnom hniezde. Vyliahnutý svet dotvoril svojim hlasom.

Významní bohovia staroegyptského panteónu

• Atum: Heliopolský hlavný boh, stvoriteľ sveta.
• Šu: Boh vzduchu a svetla.
• Tefnut: Bohyňa vody a vlhkosti.
• Geb: Boh Zeme a sama Zem.
• Nut: Bohyňa neba a samo nebo.
• Usir: Boh mŕtvych a vládca podsvetia.
• Eset: Pani mocných slov, ochrankyňa mŕtvych a patrónka žien.
• Sutech: Boh púšte, búrok a mora.
• Nebthet: Ochranná bohyňa mŕtvych.
• Thovt: Boh múdrosti, písma a učenia.
• Hor: Boh Slnka, neba a svetla.
• Nun: Boh pravodstva, z ktorého vzišiel svet.
• Amon: Boh mesta Waset, stvoriteľ a pán sveta.
• Ptah: Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta.
• Sachmet: Bohyňa vojny v podobe levice.

Medzi týchto bohov patril aj Chnum (grécky Chnúmis), pokladaný za stvoriteľa bohov a ľudí, ktorých modeloval na hrnčiarskom kruhu. Bol znázorňovaný ako baran alebo v ľudskej podobe s baraňou hlavou.Hor bol astrálnym božstvom, synom Usireva a Eset. Spájaný s faraónmi Horného Egypta, stal sa ich ochrancom. Tvrdilo sa, že po stvorení sveta Hor usadol na posvätné miesto známe ako džeba.Pre svoju spojitosť s nebom bol Hor spájaný aj so slnkom a mesiacom - slnko bolo jeho jedným okom a mesiac druhým.

Orfická kozmogónia

Podľa orfickej kozmogónie bola počiatkom všetkého voda.Z bahna, ktoré sa v nej usadilo, sa zrodili Erós a drak, ktorý splodil vajce.Vajce sa rozlomilo, z hornej časti vzniklo nebo, z dolnej časti zem, pričom silou, ktorá spája oddelené časti, je Erós.Podľa orfickej mytológie sa svet zrodil z prvotného horúceho a hustého vajca, ktoré naraz prasklo a vytiekol z neho žĺtok, ktorý sa rozplynul vo vesmíre, vytvoriac čas a priestor.Jeho viditeľnými ostatkami a stopami na nočnej oblohe sú belavé mliečne vlákna Mliečnej dráhy.

Porovnanie kozmogonických konceptov

Kozmické vajce a s ním spojené mýty predstavujú fascinujúci pohľad na to, ako rôzne kultúry vnímali pôvod sveta a vesmíru.Symbolizuje pôvod vesmíru, život a potenciál pre stvorenie.

Moderné vedy a reprodukcia

Vedci sa približujú k možnosti vytvoriť nového človeka z kože či krviniek, bez potreby pohlavného styku.Tento prístup ide ďaleko za oplodnenie in vitro, pri ktorom sa kombinuje vajíčko a spermie v laboratóriu, pretože nevyžaduje prirodzené vajíčka ani spermie.Nová metóda sa nazýva in vitro gametogenéza (IVG) a sľubuje, že jedného dňa poskytne liek na mnohé typy neplodnosti, spomalí alebo dokonca vypne biologické hodiny a umožní nový druh selekcie embryí.

Japonský výskumník Katsuhiko Hayashi v marci ukázal, že je možné premeniť kožné bunky dospelých myších samcov na zdravé vajíčka.Hoci iba malá časť vyrobených myších vajíčok bola životaschopná, myši úspešne vypestované z týchto vajíčok boli zdravé a mohli mať potomstvo.

Definícia a význam vajca v biológii

Vajce (mimo biológie aj: vajíčko) je vajcová bunka vtákov alebo vajcorodých stavovcov (napr. plazov či vajcorodých cicavcov) spolu s jej ochrannými obalmi.Vajce vzniká v tele samice z oplodneného vajíčka a obsahuje všetko podstatné na embryonálny vývoj jedinca.Matka kladie jedno alebo viac vajec do vhodného prostredia, kde sa nejaký čas vyvíja samostatne až do vyliahnutia.U vajcoživorodých sa vajce vyvíja v tele matky a mláďatá sa liahnu tesne pred znesením, v jeho priebehu alebo hneď potom.Vzhľad vajec sa líši podľa živočíšneho druhu, ale ich obsah je vždy chránený pevnejším povrchom - škrupinou.Zo zárodočného terčíku sa môže vyvinúť mláďa, ale nemusí, ak je vajce neoplodnené.

tags: #reprodukcia #kozmicke #vajce