V literárnom svete sa často objavujú autori, ktorí svojím jedinečným pohľadom a štýlom dokážu čitateľa vtiahnuť do úplne nových dimenzií. Ivan Medeši a Monika Kompaníková patria medzi týchto výnimočných tvorcov, ktorí sa vo svojich dielach dotýkajú základných otázok ľudskej existencie, telesnosti, duše a detského vnímania sveta.
Ivan Medeši: Telesnosť, jazyk a radikálne nič
Ivan Medeši vo svojej tvorbe, ako napríklad v knihe Jedenie, kladie dôraz na telesnosť, ktorá na prvý pohľad v spore duše a tela u Medešiho víťazí. Táto "nízka" telesnosť preniká všetkými vrstvami rozprávania, od priamych pomenovaní až po obraznosť a sny. Duša je v tomto kontexte často vnímaná ako slabučký konkurent, ktorý nedokáže postavy doviesť na miesta "ktoré nikdy neuvidíme".
Príbehy Ivana Medešiho sa pohybujú na hranici medzi nadprirodzeným, hyperbolizovaným a nepravdepodobným, no zároveň sú pevne uzemnené v konkrétnom, sugestívne priblíženom sociálnom priestore. Jeho písanie vyniká komplexnosťou, zjednocujúc mnohé prvky, ktoré typologicky diferencujú domácu literatúru: intelektuálne a vulgárne, vnútorné a vonkajšie, výpoveď a príbeh, ja a svet. Prózy Ivana Medešiho sú podstatne temperamentnejšie než súčasná slovenská literatúra, akoby v nich bola zachytená kultúrna a životná energia prostredia, z ktorého pochádzajú.
Základnou odlišnosťou a zároveň hodnotou Medešiho kníh je jeho jazyk. Je nielen iný ako všetko, čo sme doteraz v slovenčine poznali, ale zároveň je umelecky účinný a vtipný. Je rafinovaný, sofistikovaný a zároveň extrémne naturalisticky vulgárny. Je literárny, knižný a zároveň predstavuje ľudový regionálny jazyk, dialekt.
Jazykovo-kultúrna problematika spojená s Medešim je komplikovaná. Jeho diela nie sú príkladom bežného kultúrneho transferu, skôr sa jedná o stretnutie so zabudnutým príbuzným. Hoci ide o beletriu, jeho prozaický svet sa ťažko vníma bez kultúrno-historických súvislostí.
Medešiho písanie sa spomína aj v súvislosti s punkovou subkultúrou. Jeho poviedky sú skôr opisno-reflexívne "prípoviedky" než precízne vystavané texty založené na príbehovej pointe. Vytvára prostredie svojich próz ako neobyčajne bezútešné, pričom základom je paralela medzi rozkladnými fyziologickými procesmi tela a fungovaním spoločnosti. Hojne tematizovaná sexualita sa prejavuje v najrôznejších situáciách, často v jej "nereprezentatívnych" podobách. Subverzívny postoj autor prejavuje aj voči tejto katastrofickej podobe sveta prostredníctvom jazykového aj situačného humoru.
Kniha Ivana Medešiho Jedenie je extrémna vo všetkých svojich protirečeniach. Je to punk, underground, ale zároveň aj regionálna dedinská próza. Je to hlasná a neslušná provokácia, ale aj jemná literárna prácička. Je to kniha plná telesných nechutností, podávaných s rozprávačským pôvabom. V mnohých momentoch sa spolu s hrdinami Medešiho poviedok strácate, pretože v tom "kabarete jazykového uhýbania a preplietania" neviete vždy, čo sa práve deje. Autor však nie je prvoplánový a neprezentuje sa len ako zjav píšuci o "hovnách, jebaní a chľastaní". Pomrkáva pod tým všetkým blatom aj na mená ako Pearl S. Bucková, Tolstoj alebo dokonca Majakovský.
Monika Kompaníková: Toddler punk a svet detskej duše
Monika Kompaníková vo svojej knihe Toddler punk prináša pohľad na svet očami dieťaťa, pričom sa zameriava na individualitu a jedinečnosť detského hrdinu. Kniha sa odvíja dvomi smermi, osciluje na hrane skutočného a fantazijného, čím konfrontuje čitateľa s prístupom dieťaťa a jeho vnímaním reality.
Hlavný hrdina, Ťulino, si žije vlastný život, formuje si vlastný, na fantáziu bohatý vnútorný svet, kde sa nemožno pozastaviť nad tým, prečo niekto iba leží a pozerá na oblohu, hoci to iné deti nerobia. Kompaníková vsádza na individualitu dieťaťa, nahráva a fandí tým, ktorí vynikajú obrazotvornosťou. Kým ostatné deti sa rozliezajú po ihrisku, Ťulino leží na deke a hľadí do neba, premýšľa o lietadlách a obláčikoch.
Na druhej strane stojí svet rodičov - rýchly, racionálny, zameraný na objektivitu a konvenčné správanie. Výnimkou je postava dedka, ktorý vytvára paralelu a cez svoj status starého človeka sa vracia k statusu dieťaťa. Dedko predstavuje most, vďaka ktorému sa zdanlivo odlišné svety spájajú. Na tomto princípe buduje ideu, že do detského sveta sa dá opätovne dostať, či už vekom alebo prostredníctvom hravého prístupu k realite.
Text knihy Toddler punk vďaka hravému pohľadu na bežné situácie nepôsobí mentorsky a moralizátorsky. Nepoučuje, iba konštatuje a deklaruje, že realita je vždy iná a jej obraz a definovanie závisí od zvoleného prístupu k nazeraniu.
Okrem slovnej zložky kniha Kompaníkovej pracuje aj s hudobnou zložkou. Piesne, ktoré ju sprevádzajú, sa viažu na príbeh, prispievajú k rozvitiu motívu a k uvedomeniu si informácií v texte. Hudba viacerých autorov pôsobí v niektorých skladbách ako "rehabilitácia detskej hudby". Pieseň "Olijanko" nás uvádza do knihy a predstavuje princíp, ktorý platí pri všetkých piesňach - tradičný námet s novou melódiou, chytľavou, moderne-rytmickou, s novými slovami a novým prevedením, s odkazom: To tradičné v našich životoch a v životoch detí úplne inak, po našom, po novom.
Literárne smery a ich vplyv
V texte sa objavujú aj odkazy na rôzne literárne smery a ich charakteristiky, ktoré pomáhajú pochopiť širší kontext tvorby autorov ako Medeši a Kompaníková. Medzi spomenuté smery patria:
- Existencializmus: Skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality a spoločenských vzťahov, zdôrazňuje osobnú slobodu jednotlivca a jeho boj proti konvenciám.
- Kritický realizmus: Spája sa s kinematografiou, nachádza hrdinov medzi obyčajnými vidiečanmi a jednoduchými ľuďmi z veľkomesta, využíva jazyk blízky ľudovej reči.
- Absurdná dráma/literatúra: Vzniká v povojnovej francúzskej literatúre, uprednostňuje formu a štýl pred obrazom, chýba mu fantázia, dej je rozkúskovaný.
- Magický realizmus: Literárny smer 2. polovice 20. storočia, ktorý zobrazuje hispanoamerickú realitu, miešajú sa kultúry a náboženstvá, prežívajú mýty a zvyky, podstata metódy je v prvku zázračnosti nachádzanom v realite.
- Nihilizmus: Vzniká na konci prvej polovice 20. stor., autori vyjadrujú pocit absurdity, nezmyselnosti sveta, chýba dej a rozuzlenie.
- Beat generation: V 50. rokoch spájal skupinu ľudí životný pocit odporu proti kultu materiálnych hodnôt, hlásal slobodu, nezávislosť, individualizmus.
- Naturizmus: Novela patriaca do naturizmu, ktorá je svojím vyznením hlboko mravná, učí človeka vypočuť si bolesti iného, pochopiť jeho činy a odpustiť.
Tieto literárne prúdy nám pomáhajú lepšie pochopiť kontext, v ktorom tvorili autori ako Ivan Medeši a Monika Kompaníková, a zároveň nám ukazujú rozmanitosť a hĺbku súčasnej slovenskej literatúry.