Každý rok sa na svete predčasne narodí zhruba 15 miliónov detí. V minulosti bol predčasný pôrod hlavnou príčinou úmrtí dojčiat. Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb je však predčasný pôrod stále najčastejšou príčinou úmrtí dojčiat na celom svete.
Čo je predčasný pôrod a jeho stupne
Fyziologické tehotenstvo by malo trvať približne 40 týždňov, pričom termín pôrodu sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Deti sa považujú za donosené, ak sa narodia od 37. do 42. týždňa tehotenstva. Keď sa dieťa narodí pred ukončením 37. týždňa tehotenstva, hovoríme o predčasnom pôrode.
Posledné týždne tehotenstva sú rozhodujúce pre zdravý prírastok hmotnosti bábätka a pre úplný vývoj rôznych životne dôležitých orgánov vrátane mozgu a pľúc.
Predčasný pôrod možno ďalej kategorizovať na základe gestačného veku do niekoľkých podkategórií:
- Neskorý predčasný pôrod - Ide o deti narodené medzi 34. a 36. týždňom tehotenstva. Aj keď sú vyvinutejšie ako veľmi predčasne narodené deti, stále sú vystavené riziku rôznych zdravotných problémov vrátane ťažkostí s dýchaním, problémov s kŕmením a žltačky.
- Stredne predčasný pôrod - Patria sem deti narodené medzi 32. a 34. týždňom tehotenstva. Môžu mať syndróm dychovej tiesne, ťažkosti s kŕmením, problémy s reguláciou teploty a iné zdravotné komplikácie.
- Veľmi predčasný pôrod - Ide o deti narodené medzi 28. a 32. týždňom tehotenstva. Tieto detičky čelia vážnym zdravotným problémom v dôsledku ich skorého príchodu. Bežné komplikácie zahŕňajú syndróm dychovej tiesne, nedostatočne vyvinuté orgány, infekcie a potenciálne dlhodobé zdravotné a vývojové problémy.
- Extrémne predčasný pôrod - Najzraniteľnejšie predčasne narodené deti sú tie, ktoré sa narodili pred 28. týždňom tehotenstva. Tieto deti sú vystavené mimoriadne vysokému riziku závažných zdravotných komplikácií vrátane syndrómu ťažkej respiračnej tiesne, krvácania do mozgu, infekcií a dlhodobých vývojových problémov.
Príčiny predčasného pôrodu
Predčasný pôrod môže nastať z rôznych dôvodov, pričom často ide o komplexnú súhru rôznych faktorov.
Skoré komplikácie u predčasne narodených detí
Predčasne narodené deti často čelia rôznym skorým zdravotným komplikáciám v dôsledku nedostatočne vyvinutých orgánov a systémov. Medzi najčastejšie patria:
- Syndróm dychovej tiesne - Predčasne narodené deti nemajú dostatok surfaktantu, povrchovo aktívnej látky, ktorá je životne dôležitá, pretože znižuje povrchové napätie vo vzduchových vakoch (alveolách), čo umožňuje ľahšie roztvorenie pľúc a účinnú výmenu kyslíka.
- Apnoe predčasne narodených detí - Apnoe je bežný stav u predčasne narodených detí, pri ktorom dochádza k dočasnému prerušeniu dýchania, ktoré trvá dlhšie ako 20 sekúnd. Tieto prestávky v dýchaní sú často spojené s bradykardiou (spomalenie srdcovej frekvencie) a poklesom kyslíka v krvi.
- Žltačka - Žltačka u predčasne narodených detí môže byť závažnejšia a viesť až k poškodeniu mozgu.
- Nekrotizujúca enterokolitída - Život ohrozujúce ochorenie, postihujúce predčasne narodené deti, s úmrtnosťou až 50 percent. Ide o zápal čreva vedúci k bakteriálnej invázii, spôsobujúcej poškodenie buniek a odumretie čreva. Môže viesť k intolerancii kŕmenia, opuchu brucha a k sepse.
- Krvácanie do mozgu - Krvácanie do komôr mozgu sa môže u predčasne narodených detí vyskytnúť preto, že cievy v mozgu dieťaťa sú krehké a nie úplne vyvinuté, čo ich robí náchylnými na pretrhnutie pod stresom z pôrodu a inými faktormi.
- Sepsa - Sepsa u predčasne narodených detí je kritický zdravotný stav charakterizovaný systémovou infekciou, ktorá sa môže rýchlo stať život ohrozujúcou. Prejavuje sa príznakmi, ako zrýchlené dýchanie, horúčka alebo nízka telesná teplota a nestabilná srdcová frekvencia.
Predčasne narodené deti - následky a dlhodobé problémy
Predčasný pôrod môže ovplyvniť dieťatko nielen bezprostredne po pôrode, ale aj neskôr v období dospievania a dospelosti. Medzi možné dlhodobé následky patria:
- Neurologické a vývojové poruchy - Predčasne narodené deti môžu mať problémy spojené s neurovývojom vrátane porúch učenia (dyslexia a dyskalkúlia), porúch pozornosti (ADHD) a problémov s organizačnými schopnosťami. Komplikácie so správaním a emóciami vrátane úzkosti a depresie môžu pretrvávať až do dospelosti, čo si vyžaduje neustálu podporu duševného zdravia.
- Detská mozgová obrna - Predčasne narodené deti sú na tento stav náchylnejšie, pretože ich mozog je pri narodení stále v kritickej fáze vývoja.
- Poruchy zraku - Retinopatia nedonosených spôsobuje abnormálny rast krvných ciev v oku, ktoré môžu presakovať alebo krvácať. To spôsobuje zjazvenie sietnice, vrstvy nervového tkaniva v oku, ktorá vysiela správy o svetle do mozgu.
- Poruchy sluchu - Senzorická strata sluchu je typ poruchy sluchu, ktorá je výsledkom poškodenia alebo abnormalít vnútorného ucha alebo sluchového nervu. Tento typ straty sluchu je zvyčajne trvalý a môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa jasne vnímať zvuky a reč.
- Kardiovaskulárne komplikácie - Tieto komplikácie môžu zahŕňať vysoký krvný tlak, čo si môže vyžadovať neustále sledovanie a liečbu.
- Metabolické a endokrinné poruchy - Niektoré z bežných problémov zahŕňajú obezitu, ktorá môže byť výsledkom nevyváženého metabolizmu a môže prispieť k ďalším zdravotným problémom, ako je cukrovka.
- Gastrointestinálne problémy - Predčasný pôrod môže narušiť normálny vývoj tráviaceho traktu, čo môže viesť k problémom, ako je gastroezofageálna refluxná choroba, čo je stav, keď obsah žalúdka prúdi späť do pažeráka.
- Komplikácie s obličkami - Obličková nedostatočnosť, ktorá sa prejavuje zníženou funkciou obličiek, je potenciálnym dlhodobým problémom u predčasniatok.
Vyšetrenie sluchu u novorodencov a predčasne narodených detí
Už niekoľko desaťročí sa robí vyšetrovanie sluchu malých detí. Dôležité je čo najskoršie odhalenie poruchy sluchu. Využívajú sa objektívne vyšetrovacie metódy, najmä otoakustické emisie, ktoré boli zaradené odborným usmernením MZ SR.
Treba si ale uvedomiť aj to, že deti postihnuté poruchou sluchu sa často rodia bez predchádzajúcich podozrení úplne zdravým rodičom. Momentálne je potrebné dieťa vyšetriť v 3. týždni života.
Porucha sluchu novorodencov je najčastejšie spôsobená poškodením vnútorného ucha. Vláskové bunky Cortiho orgánu premenia mechanický signál na nervový vzruch. Činnosť vláskových buniek sprevádza hluk. Tento hluk možno zaznamenať a nazýva sa otoakustické emisie (OAE).
Zistilo sa, že OAE produkuje iba vnútorné ucho s nenarušenou činnosťou vláskových buniek. Ucho postihnuté už ľahkou poruchou sluchu otoakustické emisie neprodukuje a pri vyšetrení sa nezaznamenajú.
Vyšetrenie sa robí u spiaceho a kľudného novorodenca, najlepšie po nakŕmení, ktorý pokojne spí. Do ucha sa vkladá sonda s prispôsobeným okrajom/ vymeniteľný, gumový/, ktorý utesní ucho. Prístroj zmeria automaticky všetky údaje. Celé vyšetrenie trvá niekoľko minút, niekedy je hotové do minúty.
Na základe horeuvedeného je zrejmé, že vyšetrenie, ak je nevýbavné prvý týždeň po pôrode, treba zopakovať, lebo 3. deň života môže byť v ušku napr. nevstrebaná plodová voda, ktorá spôsobuje, že sa nevytvárajú OAE.
Účel skríningu sluchu novorodencov
Skríning sluchu novorodencov je zameraný na zistenie porúch sluchu hneď po narodení. Strata sluchu je u dojčiat neraz vrodeným stavom. Hluchotou alebo nedoslýchavosťou trpia približne 2 alebo 3 deti z 1 000 detí. Je dôležité, aby sa tento test vykonal čo najskôr, pretože deti sa učia jazyk od narodenia, ba už v maternici. Strata sluchu ovplyvňuje nielen ich zručnosti v oblasti gramotnosti, ale aj sociálny rozvoj a psychický stav dieťaťa.
Kedy podstúpiť skríning sluchu?
V ideálnom prípade by mal novorodenec podstúpiť skríning sluchu ešte v pôrodnici, pred prepustením domov. Trvá len 5 až 10 minút a môže sa uskutočniť kdekoľvek - na pôrodnej sále, na izbe rodičky, v ambulancii. Stačí na to špeciálny prenosný prístroj.
Metódy skríningu sluchu
Presnosť testov sluchu u novorodencov je preukázaná a robia sa dvoma rôznymi spôsobmi. Oba testy sú rýchle, bezbolestné a možno ich vykonať aj vtedy, keď vaše dieťa spí alebo odpočíva.
Otoakustické Emisie (OAE)
U nás sa najčastejšie robí práve tento druh testu. Využíva malú sondu, ktorú zdravotník vloží do vstupu do zvukovodu dieťaťa. Sonda vydáva sériu zvukov. Prístroj skontroluje ozveny v ušiach dieťaťa v reakcii na zvuky, ktoré vydáva. Bábätká, ktorých uši nemajú ozvenu, môžu mať stratu sluchu.
- Ak má dieťa normálny sluch alebo má stratu sluchu menšiu ako 30 - 35 dB, výsledkom je vyhovel („PASS“) - prístroj emisie zachytil.
- Ak má dieťa stratu sluchu väčšiu ako 30 - 35 dB, otoakustické emisie nie sú prítomné, a preto je výsledkom nevyhovel („REFER“).
Počas OAE vyšetrenia musí byť dieťatko v tichom prostredí, musí byť pokojné a nesmie plakať.
Princíp fungovania OAE
Celé vyšetrenie je založené na poznaní, že sa v kochlei (slimáku) nachádzajú vonkajšie vláskové bunky, ktoré vibrujú aj spontánne, ale intenzívnejšie sa rozvibrujú vtedy, keď zachytia zvuk prichádzajúci zvonku. K tejto vibrácii dochádza iba vtedy, ak sú bunky zdravé. Vonkajšie vláskové bunky vnútorného ucha v slimáku (kochlei) sa rozvibrujú, keď zachytia zvuk prichádzajúci zvonku. Táto ich vibrácia (emisia) sa dá spätne zachytiť maličkým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode. Vibrácie však tvoria iba tie bunky vo vnútornom uchu, ktoré sú zdravé. Počas tohto testu sa malá sonda s mikrofónom vsunie do uška dieťaťa, pustia sa tóny, alebo kliknutia a merajú sa spomínané vibrácie.
Interpretácia výsledkov OAE
Ak má dieťa sluch normálny, alebo má menšiu stratu sluchu ako 30 dB, výsledkom je „PASS“ - otoakustické emisie sú prítomné v dostatočnom množstve. Výsledok REFER znamená, že otoakustické emisie nie sú prítomné. To môže mať na svedomí strata sluchu, ale aj keď má dieťa v zvukovode maz, tekutinu (napr. po pôrode).
Obmedzenia OAE
OAE dokáže u väčšiny detí za niekoľko minút odhaliť, či existuje reálne podozrenie na poruchu sluchu alebo nie. OAE však nevie zachytiť deti, ktoré majú stratu sluchu menšiu ako 30/35 dB alebo poruchu sluchu spôsobenú poškodeným sluchovým nervom alebo poškodením sluchových dráh a centra v mozgu. Týchto detí je však málo. OAE sa nedajú vyšetriť u detí, ktoré majú nevyvinutý vonkajší zvukovod (atréziu vonkajšieho zvukovodu). Vyšetrenie otoakustických emisií nedokáže odhaliť deti, ktoré majú poruchu sluchu spôsobenú nefunkčným sluchovým nervom alebo poruchou v mozgu. Dieťa môže poruchu sluchu získať až po narodení a teda po skríningovom vyšetrení sluchu.
Automatizovaná Sluchová Odozva Mozgového Kmeňa (AABR) alebo Sluchová Odozva Mozgového Kmeňa (ABR)
Dieťatko je odoslané na toto vyšetrenie vtedy, ak nevyhovelo kritériám OAE skríningu ani na kontrolnom vyšetrení. AABR vyšetrenie by však malo byť prvou voľbou skríningu sluchu u predčasne narodených, u detí, ktoré mali počas pôrodu málo kyslíka, po pôrode nižšie Apgar skóre, majú silnejšiu novorodeneckú žltačku alebo sa predpokladá, že by mohli mať neurologické poškodenie. V týchto prípadoch môže totiž vyšetrenie otoakustických emisií vyjsť v poriadku, no napriek tomu môžu mať novorodenci poruchu sluchu.
Ako test AABR prebieha?
Počas testu má novorodenec na hlave malé slúchadlá, ktoré prehrávajú zvuky a spolu s tromi elektródami umiestnenými na pokožke hlavy merajú mozgovú aktivitu dieťaťa, keď počúva. Nedostatok mozgovej aktivity môže naznačovať problém so sluchom.
Na uši alebo do uší dieťatka sa vložia malé slúchadielka. Na čelo a za ušká dieťaťa sa prilepia elektródy, ktoré sú pripojené k počítaču. Vyšetrenie sleduje, či sa stimul (klik s rôznou intenzitou - najčastejšie 35, 45, 60 a 80 dB) správne prenesie z vonkajšieho ucha až k dolnej časti mozgu, ktorú nazývame mozgový kmeň. To, že zvuk „docestoval“ až do mozgu, vieme podľa toho, že vyvolá reakciu, ktorú zachytia elektródy na hlavičke dieťaťa. Ak sluchový systém funguje správne, tak počítač zachytí odpovede z elektród - výsledok je „vyhovel“. Ak sú odpovede neprítomné, výsledok je „nevyhovel“ a dieťa by malo byť odoslané na komplexné vyšetrenie sluchu, pretože existuje reálne riziko, že môže poruchu sluchu mať.
Na to, aby sa dosiahli presné výsledky, by malo vaše dieťatko pri tomto vyšetrení spať, čo zvyčajne nie je problém, keďže majú novorodenci prirodzene hlboký spánok. Akýkoľvek pohyb totiž vedie k elektrickej aktivite mozgu, ktorá môže prekryť reakcie mozgu na zvuk (sluchový potenciál je totiž až 100x slabší ako akýkoľvek motorický potenciál).
Interpretácia výsledkov AABR
AABR vyšetrenie nedokáže presne určiť, akú veľkú stratu sluchu dieťa má - naznačí nám orientačne, v akých hodnotách môžeme poruchu sluchu očakávať.
Čo robiť, ak dieťa neprejde skríningom?
Samozrejme, novorodenec, ktorý neprešiel skríningovým testom sluchu, nemusí mať stratu sluchu. Avšak v mnohých prípadoch skríning odhalí problémy, ktoré je treba riešiť so špecialistom - detským audiológom. Niekedy môže byť dieťatku diagnostikovaný dočasne zhoršený sluch, spôsobený príliš veľkým množstvom mazu alebo tekutiny vo zvukovodoch. Aj priveľa hluku v okolí skresľuje výsledky, takže dieťa potrebuje opätovné vyšetrenie.
Ďalšie vyšetrenia sluchu
Ak dieťa neprejde skríningom sluchu, je dôležité podstúpiť ďalšie, komplexnejšie vyšetrenia sluchu, ktoré presnejšie určia typ a stupeň prípadnej poruchy sluchu. Medzi tieto vyšetrenia patria:
- BERA (Brainstem Evoked Response Audiometry): Podobne ako AABR sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom. BERA sa robí u maličkých detí počas prirodzeného spánku alebo v celkovej anestézii. U starších detí, ktoré vydržia 30 - 40 minút ležať v úplnom pokoji a so zavretými očami, sa môže robiť aj počas toho, ako sú pri vedomí. Na Slovensku sa bežne používa prahová, kliková BERA. Elektródy, ktoré sú prilepené na hlavičke dieťaťa, zachytávajú rôznu aktivitu mozgu, ktorá sa zobrazuje na obrazovke počítača ako séria vĺn. Skúsený lekár musí v spleti vĺn nájsť konkrétnu vlnu, ktorá je odpoveďou sluchového nervu a mozgového kmeňa na mnohonásobne opakovaný zvukový podnet.
- ASSR (Auditory Steady-State Response): Komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré odhaduje stupeň straty sluchu na rôznych frekvenciách (t. j. aké tóny je dieťa schopné započuť medzi nízkymi, strednými aj vysokými frekvenciami). Podobne ako BERA vychádza z toho, že podráždenie (zvuky), ktoré dieťa pri vyšetrení započuje, spôsobuje odozvu v mozgu (ustálené evokované potenciály v mozgovom kmeni), ktoré sa dajú pomocou elektród na hlavičke dieťaťa zmerať.
Dôležitosť včasnej intervencie
Ak testy ukážu, že dieťa nepočuje dobre na jedno alebo obe uši, je dôležité, aby začalo liečbu v prvých šiestich mesiacoch života - inak zmešká rozhodujúci čas na to, aby sa naučilo rozprávať. Úplné diagnostické vyšetrenie sluchu v týchto prípadoch by malo bábätko absolvovať vo veku 3 mesiacov a liečené by malo byť už pred dosiahnutím veku 6 mesiacov.
Možnosti liečby straty sluchu u detí
Najlepšou liečbou straty sluchu u dojčiat je plán včasnej intervencie, ktorý zahŕňa pediatra, audiológa a detského otolaryngológa. Tento lekársky tím určí, aká liečba alebo aké zariadenia dieťaťu najlepšie pomôžu. Odvíja sa to od typu a stupňa straty sluchu.
- Načúvacie prístroje: Zosilňujú zvuk a umožňujú dieťaťu lepšie počuť.
- Kochleárne implantáty: Elektronické zariadenia, ktoré obchádzajú poškodenú časť vnútorného ucha a priamo stimulujú sluchový nerv.
- Implantovateľné systémy pre kostné vedenie (BAHA, Bonebridge, ADHEAR): Využívajú kostné vedenie zvuku na prenos zvuku priamo do vnútorného ucha.
Pri rýchlej a dôslednej liečbe nemusí byť vôbec oddialený vývin reči dieťaťa.
Príčiny porúch sluchu u novorodencov
Poruchy sluchu u novorodencov môžu mať rôzne príčiny, ktoré sa delia na genetické a negenetické.
Negenetické príčiny
- Infekcie a choroby u mamy počas tehotenstva
- Problémy počas pôrodu (napr. nedostatok kyslíka)
- Užívanie niektorých liekov počas tehotenstva
- Nízka pôrodná hmotnosť
- Infekcie počas detstva (napr. meningitída)