Často sa ma deti v škole vypytovali, ako je možné, že sme každý odlišný. Prečo zvieratká aj ľudia vyzerajú rôzne, i keď ide o ten istý druh. Dedičnosť znakov si v 19. storočí uvedomil Johann Gregor Mendel. Či bol prvý, to s istotou nevieme, ale práve on si prvými prácami na túto tému vyslúžil titul zakladateľa genetiky. Pozoroval rastliny hrachu a všimol si, že krížením semien hrachu s rôznym tvarom dostal úplne neočakávané tvary ich potomkov. Po desiatich rokoch pokusov objavil zákony dedičnosti.
Deti prekvapilo, že sa narodil v neďalekej Českej republike, ale ešte viac to, že bol opátom brnenského kláštora, keďže sme si pri Darwinovej teórii pred niekoľkými týždňami spomínali, že nábožensky orientovaní ľudia boli proti jeho vtedy prevratným tvrdeniam. A tak sme si na hodine ukázali, aké hrášky Mendel svojho času používal. Vysvetlili sme si, ako je možné, že dva na prvý pohľad rovnaké hrachy môžu mať potomstvo, ktoré je vzhľadovo iné. Tu si už aj deti samy začali uvedomovať, že rovnaké mechanizmy fungujú aj u ľudí.
Dedičnosť znakov u ľudí
To, ako vyzeráme, je zapísané v našej DNA. Naše gény, ktoré sú zakódované v DNA, sme zdedili po rodičoch. Jednu polovicu od mamy a druhú od otca. Väčšinu vonkajších charakteristík určuje kombinácia dvoch génov. Každý z nich môže byť buď dominantný alebo recesívny a už záleží len na tom, kedy sa ktorý prejaví.
Predstavte si, že máte „stopársky palec“, ktorého posledný článok dokážete ohnúť takmer o 90 stupňov. Každý človek má v sebe jeden pár génov, ktorý to určuje. Veľké A určuje, že máte vystretý palec rovný - to je dominantná alela. Malé a umožňuje ohnúť prst až do podoby stopárskeho palca - to je recesívna alela. Keď sa u vás vo dvojici alel nachádza aspoň raz veľké A, tak máte palec rovný.
Deti sa dožadovali názornejšieho vysvetlenia. Dominantná alela je taká, ktorá sa vždy presadí. Je ako mama, ktorá má vždy posledné slovo - je dominantná. Recesívna alela sa prejaví, naopak, len vtedy, keď nie je prítomná tá dominantná - tatkovo slovo platí vtedy, ak mamka nie je doma. Toto vysvetlenie žiaci odobrili úsmevmi, keďže to poznajú z domu. Každý, kto má stopársky palec, má aa. Ostatní majú aspoň raz A.
Príklady dedičných znakov
Ďalším príkladom je schopnosť ohnúť jazyk, čo je dominantná alela, tí, čo to nevedia, majú obe recesívne. Dominantným znakom je aj ryha na brade alebo či je váš ukazovák na nohe dlhší ako palec. Medzi recesívne znaky patrí schopnosť hýbať ušami alebo zakrivený tvar obočia či ochlpenie stredného článku prstu na ruke. Rovnako aj jamky na lícach pri úsmeve. Recesívnym znakom je aj prirastená spodná časť ušného lalôčika.
Na rovnakých princípoch sa dedia aj krvné skupiny systému AB0. Tu je recesívnou alelou skupina 0 a dominantné sú A a B.
O chvíľu už decká na seba vyplazovali jazyky, porovnávali si palce, ušnice a brady, niektorí si dokonca dali dole ponožky, len aby si na nohách skontrolovali prsty. Niekoľko minút to v triede vyzeralo ako v cirkuse.
Nasledujúcu hodinu sa ma deti pýtali: „Prečo viem hýbať ušami, aj keď to ani mamina, ani tatino nevedia?” Možným vysvetlením je, že obaja rodičia majú Aa a ty si od oboch zdedil práve recesívnu alelu, na čo bola len 25-percentná šanca. Deti sa hneď cítili unikátnejšie. Iné deti boli natoľko iniciatívne, že sa povypytovali na krvné skupiny svojich rodičov a ich rodičov.
Aj keď nedávne štúdie preukázali, že niektoré zo spomínaných znakov sa nededia podľa Mendelových zákonov, na ukážku v škole sú viac než vhodné.
Obdobia detského veku a ich charakteristiky
Detský vek sa delí na päť období, z ktorých je každé iné. Predskokanom detského veku je prenatálne obdobie, čiže obdobie, ktoré dieťa strávi v maminom brušku. Po narodení začína:
- Novorodenecké obdobie - od prestrihnutia pupočníka do 28. dňa života.
- Dojčenské obdobie - do konca 1. roku života.
- Batolivé obdobie - od 1. do 3. roku života.
- Predškolské obdobie - od 3. do 6. roku života.
- Školské obdobie - od 6. do 15. roku života.
Novorodenec (do 28 dní)
Novorodenec po vyjdení z maminho prenájmu toho má na robote veľa. Už v minúte „nula“ svojho života bábätko silno a hlasne zaplače. Asi minútu sa upokojuje a drží sa maminých pŕs. To je prvý kontakt novorodenca s mamou. Začína samostatne dýchať, papať, nechávať odkazy v plienkach a udržuje si vlastnú telesnú teplotu. Väčšiu paniku z týchto zadaní má nezrelý novorodenec, ktorý nie je ešte „úplne hotový“ a narodil sa predčasne. Preto tie inkubátory a pod. Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.
Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.
V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne. Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy. Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter. Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja.
Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne.
Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy. Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý.
Vývojové míľniky v 1. mesiaci
- Adaptácia na nové prostredie.
- Rozvoj sacieho reflexu.
- Začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu.
- Zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre.
- Dokáže rozpoznať hlas matky.
- Reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku.
- Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
Dojčenské obdobie (do konca 1. roku)
Dojčenské obdobie, napriek pomenovaniu, trvá od narodenia do konca 1. roku života, bez ohľadu na to, či sa dojčí týždeň, pol roka, alebo do zápisu do školy. Toto obdobie je „najšialenejšie“ z celého nášho života. Niekedy medzi 4. - 6. mesiacom dieťa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť a okolo prvých narodenín má 2,5 - 3 násobok toho, čo pri narodení. Do pol roka zdvojnásobíme a do roka strojnásobíme svoju hmotnosť, a narastieme bežne až do 74 cm.
Okrem papania má naše dojča ešte na robote vývoj psychiky. Vypracúvajú sa podmienené reflexy, rýchlo sa vyvíja motorika, začína vývin reči. Prerezávajú sa mliečne zúbky, čo môže byť ťažká kapitola rastu. No a choroby, ktorým sa v dojčenskom období pravdepodobne nevyhneme: najčastejšie zdravotné problémy v dojčenskom období sú infekcie dýchacích ciest, tráviaceho ústrojenstva, močových ciest a zápaly kože. Veľmi častým problémom u dojčiat je reflux. Ale potrápiť vedia aj „obyčajné“ potničky a zapareniny.
Vývojové míľniky od 2. do 12. mesiaca
- 2. - 3. mesiac: Stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu. Otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti. Reaguje úsmevom na rodičov. Napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie.
- 4. - 5. mesiac: Obracia sa z bruška na chrbát. Skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov. Napodobňuje výrazy tváre dospelých. Vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.
- 6. - 7. mesiac: Učí sa sedieť s oporou. Začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami. Smeje sa. Reaguje na svoje meno. Začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
- 8. - 9. mesiac: Sedí samostatne. Pokúša sa loziť. Lepšie manipuluje s malými predmetmi. Začína chápať význam niektorých slov. Reaguje na jednoduché pokyny.
- 10. - 12. mesiac: Skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“. Chápe základné pokyny.
Batolivé obdobie (od 1 do 3 rokov)
Batolivé obdobie sa delí na tieto fázy: mladšie batoľatá od 1 do 2 rokov, staršie batoľatá od 2. po 3. rok. Batoľatá oproti dojčatám už toľko v raste nešturmujú, idú na to pozvolnejšie. Dynamiku za to naberá rozvoj reči a zmyslových vnímaní. No a úporne riešime presviedčanie dieťaťa smerom od plienky k nočníku. V tomto veku sa uzatvára veľká fontanela a doprerezávajú sa všetky mliečne zúbky. Aj kategórie problémov, ktoré utekáme riešiť k doktorovi sú diametrálne odlišné od tých najbežnejších v prvom roku. Tým, že batoľa je už pohyblivé, ale niekedy veci nestihne vopred domyslieť (nemá zatiaľ skúsenosti), často riešime úrazy, otravy, oparenia a popáleniny. Z tých bežnejších sú to infekcie dýchacích ciest a infekčné choroby.
Vo veku od 1 do 3 rokov dieťa postupne zvláda stáť bez opory, vstávať zo sedu aj z ľahu, prekonávať prekážky, samostatne chodiť, skákať, chodiť po schodoch, stáť na jednej nohe, stavať vežu z kociek, jesť príborom, navliekať korálky, umyť si a utrieť ruky, začať používať nočník a byť bez plienok. Naučí sa hádzať a chytať loptu, kopať do nej. Ovláda slovnú zásobu od 6 slov v 1. roku až po 900 slov na konci 3.
Motorika aj pohyblivosť dieťaťa sa rýchlo rozvíja hlavne vďaka hrám s materiálom (piesok, voda a pod), napodobňovaním dospelých, prostými hrami na „niečo“ (na princezné, na doktorov, atď). V troch rokoch je dieťa pohybovo tak zdatné, že sa môže učiť lyžovať.
Okrem motoriky sa rýchlo rozvíja aj reč. Od počiatočného džavotania pochytia dieťa až dve nové slová denne. V dvoch rokoch dokážu časovať, skloňovať a zostaviť vetu z niekoľkých slov. Zo slabík skladajú prvé slová ako baba, tata, mama, pá. Za pomoci dospelých sa dokáže naučiť aj krátke riekanky a básničky pre deti. Vzhľadom k tomu, že sa reč v tomto období rýchlo vyvíja, je vhodné, keď dospelí na dieťa hovoria spisovnou, čistou rečou, udávajú „tón“ reči. Tým dieťaťu odovzdajú správnu reč aj do ďalších vývojov v rozumovej, citovej, charakterovej a spirituálnej výchove.
Batoľa sa sebaspoznáva v zrkadle. Dokáže rozpoznať, čo urobilo dobre a pochváliť, alebo si naopak uvedomuje svoj nezdar. Často používa osobu Ja, namiesto doteraz používanej tretej osoby on/ona a všetko by rado robilo samo. Týmto sa vyvíja aj jeho osobnosť. Na druhú stranu skúša, kam až môže zájsť a kde sú jeho hranice a prejaví sa tak aj prvé obdobie vzdoru, kedy odmieta všetko, čo mu dospelí ponúkajú a alebo po ňom chcú - negativistické štádium. Do jeho života vstupuje určitý poriadok a poznávanie slov „chcem“, „nechcem“, „musíš“, „nesmieš“. V rešpektujúcej výchove sa namiesto použitia slov „musíš“ a „nesmieš“ nastavujú hranice pomocou slov typu „spolu“, „iba pri stole“, „namiesto toho môžeme“, „len doma“, „robíme to z dôvodu“, „slúži to len na“, „krehké“.
V tomto období dieťa prestáva nosiť plienky a učí sa používať nočník, toaletu. Vytvára si základné hygienické návyky - umývanie rúk, čistenie zúbkov, smrkanie. Učí sa samo jesť a obliekať bez pomoci dospelých. Úplne samostatne ale jesť ešte nevie, zvyčajne mu musia pomáhať dospelí a pripravovať mu vhodnú stravu pre tento vek. Napríklad detské výživy, domäkka udusené mäso, zelenina, zemiaková kaša.
Vývojové míľniky od 12. do 36. mesiaca
- 12. - 15. mesiac: Dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Stáva sa sebavedomejším. Začína vyjadrovať svoje potreby slovami. Je aktívne v interakciách s blízkymi.
- 16. - 18. mesiac: Učí sa chodiť po schodoch s oporou. Skúša stavať veže z kociek. Rozumie jednoduchým pokynom. Používa viac slov. Prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít.
- 19. - 24. mesiac: Stáva sa pohyblivejším. Dokáže kopnúť do lopty. Kreslí prvé jednoduché čmáranice. Napodobňuje činnosti dospelých. Rozvíja schopnosť spolupracovať. Začína chápať koncept zdieľania.
- 25. - 30. mesiac: Výrazne rozširuje slovnú zásobu. Začína tvoriť krátke vety. Dokáže behať, skákať, používať príbor pri jedle. Rozumie jednoduchým otázkam. Vie vyjadriť svoje potreby. Začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.
- 31. - 36. mesiac: Zlepšuje svoje pohyby. Zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Hrá sa s ostatnými deťmi. Začína riešiť konflikty. Chápe základné pravidlá spolupráce. Zlepšuje svoje komunikačné schopnosti. Učí sa tvoriť komplexnejšie vety. Viac rozumie rozhovorom dospelých.
Predškolské obdobie (od 3 do 6 rokov)
Trvá od troch sviečok na tortu do nástupu do školy. Mamy si začiatok tohto obdobia spájajú s návratom do práce po rodičovskej dovolenke. A deti začínajú chodiť do škôlky, ak majú pre ne miesto a tiež, ak im nástup do škôlky nepokazíme 🙂 Niektoré deti zvládajú nástup do predškolského zariadenia s úsmevom a dobrou náladou, iné si začiatok nového školského roka odplačú. Každé dieťa je iné, čo sa týka adaptácie na nové pomery. V tomto veku žasneme nad tým, koho nám to hviezdy zoslali na výchovu. Prejavuje sa osobnosť dieťaťa, začíname tušiť, s kým, akou povahou máme do činenia. Občas sa pýtame, prečo je to s trojročnými viac na nervy ako s dvojročnými…
Starodávne príslovie „ohýbaj ma mamko“ je však na mieste. V desiatich rokoch je väčšinou neskoro vysvetľovať, že drobček nie je centrom vesmíru a nejaké to sociálne vnímanie, ohľaduplnosť, ochota, zdieľnosť, zodpovednosť za vlastné rozhodnutia a ich dopad by mali byť súčasťou života.
Školské obdobie (od 6 do 15 rokov)
Trvá od nástupu do školy (6 - 7 rokov) do 15-tky. Toto obdobie sa tiež zvykne deliť na mladší školský vek (do 12. rokov) a starší školský vek (do 15. rokov). Kostra a svaly ďalej rastú, mliečny chrup sa kompletne vymení za trvalý, zdokonaľuje sa nervový systém a psychika. Tu sa nám začína dosť odlišovať tempo napredovania smerom k dospelosti u dievčat a chlapcov. Puberta nastupuje u dievčat skôr, nezriedka od 10 rokov. Je to obdobie urýchleného rastu a výrazných zmien nielen tela ale aj psyché. U dievčat sa objavuje prvá menštruácia, u chlapcov polúcia. Puberta trvá priemerne 2 roky.
Čo má spoločné dojča a puberťák? Odborníkmi overená súvislosť hovorí, že puberta a dojčenské obdobie majú niečo spoločné. Sú to dve najzraniteľnejšie obdobia detského veku.
tags: #novorodenec #dojca #batola #prirodoveda #4 #rocnik