Demografický vývoj maďarskej menšiny na Slovensku
Najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku je maďarská. V roku 2021 sa k nej prihlásilo 7,8 percenta obyvateľov, čo predstavuje viac ako 422-tisíc ľudí. V porovnaní so sčítaním z roku 1991, kedy sa k maďarskej národnosti prihlásilo vyše 10,5 percenta obyvateľov (567-tisíc osôb), došlo k poklesu podielu Maďarov na obyvateľstve Slovenska takmer o tri percentuálne body. Oproti predchádzajúcemu cenzu spred dekády (2011) je to zhruba o 36-tisíc osôb menej.
Je však dôležité poznamenať, že vo vlaňajšom sčítaní sa prvýkrát zisťovala aj takzvaná ďalšia národnosť, ktorú vyplnilo 18 percent osôb. Úbytok obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku je viditeľný najmä pri dlhšom časovom rade. Okrem demografických faktorov môžu tieto čísla ovplyvňovať aj skutočnosť, k akej národnosti sa v sčítaní hlásia príslušníci rómskej minority. V ponovembrových sčítaniach sa potvrdil vzostupný trend ľudí hlásiacich sa k rómskej národnosti, kým vo vlaňajšom cenze sa k nej prihlásilo vyše 67-tisíc osôb (1,2 percenta populácie), čo je zhruba o 38-tisíc menej ako v roku 2011. Na druhej strane, ako ďalšiu národnosť uviedlo minulý rok rómsku až takmer 89-tisíc obyvateľov Slovenska. Ak spočítame tieto dva údaje, dospejeme k číslu 156-tisíc ľudí, ktorí sa v „prvom či druhom slede“ hlásia k rómskej národnosti.
Tieto zistenia potvrdzuje aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero, ktorý uviedol, že výsledky posledného sčítania neodrážajú reálne počty rómskej komunity na Slovensku. Podľa prieskumov Atlasu rómskych komunít a odhadov samospráv sa počet Rómov odhaduje na úrovni 450-tisíc. Ján Hero poukázal na to, že údaje zo sčítania hovoria o počte obyvateľov SR, ktorí sa prihlásili dobrovoľne k rómskej národnosti.
Národnosť a materinský jazyk
Zaujímavý fakt predstavuje aj porovnanie počtu obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti a tých, ktorí uvádzajú maďarčinu ako svoj materinský jazyk. Kým v roku 2021 sa k maďarskej národnosti prihlásilo 7,8 percenta populácie (422-tisíc ľudí), k maďarčine ako k svojmu materinskému jazyku sa v sčítaní hlási až 8,5 percenta občanov, čo je 462-tisíc osôb. Aj tento počet však postupne klesá.
Diskusia o interpretácii výsledkov sčítania
Zverejnenie nových dát zo sčítania obyvateľov vyvolalo diskusiu medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku, najmä ohľadom interpretácie otázky o národnosti. Prvýkrát v histórii Slovenska mali totiž obyvatelia možnosť uviesť aj druhú národnosť.
Šéfredaktor portálu Körkép.sk Zsolt Király to označil za „zápas liberálneho a národného, konzervatívneho videnia sveta“. Jeho slová potvrdzujú aj vyhlásenia politikov zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku. Poslanec Národnej rady SR György Gyimesi (OľaNO) kritizoval možnosť uviesť dve národnosti už pred spustením sčítania a komentoval, že „výsledky sčítania obyvateľov ukázali, že národnostná identita je len jedna“. Poukázal tiež na problém s interpretáciou výsledkov, keď uviedol: „Prezentované výsledky, ktoré sa týkajú materinského jazyka a národnosti, dali za pravdu nám, ktorí sme tvrdili, že dvojitá identita pre Maďarov žijúcich na Slovensku neznamená nič.“
Predstavitelia mimoparlamentnej maďarskej strany Aliancia naopak uviedli, že „dvojitá národnosť a multietnicita je na Slovensku realitou, vláda by mala podnikať kroky reflektujúce túto skutočnosť.“ Šéf republikovej rady strany László Sólymos (Most-Híd) víta možnosť prihlásiť sa k druhej národnosti, čím sa podľa neho potvrdilo opodstatnenie otázky o ďalšej národnosti. „Slovensko je multietnická krajina, v ktorej aj asimilačné trendy môžeme zastaviť len spoločne.“
Podobný názor má aj splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky (nominant Mosta-Híd), ktorý zdôraznil, že politici a predstavitelia národnostných menšín musia brať do úvahy objektívne výsledky a začať s nimi pracovať, aby bola národnostná politika postavená na reálnych základoch s reálnymi cieľmi. Podľa strany Aliancia môže možnosť označiť dve národnosti skomplikovať porovnanie výsledkov, preto bude vláde zdôrazňovať, aby údaje o národnostiach brala kumulovane.
Na nejednoznačnosť upozornil aj šéfredaktor portálu Körkép.sk Király, podľa ktorého výsledkom je „chaos okolo čísel, respektíve počtu Maďarov“. Chýba podľa neho jasná legislatíva, ktorá by jednoznačne určila, či je možné považovať za Maďara, Rusína, Róma aj toho, kto túto svoju národnosť uviedol len ako druhú možnosť.
Splnomocnenec Bukovszky pripomenul uznesenie Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, podľa ktorého má byť zriadená pracovná skupina na vypracovanie interpretačných rámcov údajov týkajúcich sa národnosti, ďalšej národnosti a materinského jazyka. Štatistický úrad sa však podľa Királya interpretácii vyhýba.
Návrh slovenského jazykového zákona vyvoláva obavy o práva maďarskej menšiny
Vplyv výsledkov sčítania na legislatívu a spoločnosť
Výsledky sčítania obyvateľov, pokiaľ ide o počet obyvateľov maďarskej i ďalších národností, majú vplyv na viaceré oblasti života spoločnosti. Na niektoré rozhodnutia sú však potrebné podrobnejšie výsledky sčítania až na úroveň obcí.
Najznámejším príkladom je tabuľový zákon o označovaní obcí v jazykoch národnostných menšín. Na jeho základe vláda vydáva nariadenie zoznamu obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva. Podľa predchádzajúceho sčítania obyvateľov v roku 2011 sa dvojjazyčné označovanie týkalo viac ako päťsto obcí s aspoň pätinovým podielom obyvateľov maďarskej národnosti.
Dekádny cenzus obyvateľov má vplyv aj na počet úradov, kde sa používa jazyk menšiny v písomnom úradnom styku. Legislatívna norma hovorí, že občania patriaci k národnostnej menšine s trvalým pobytom v danej obci majú právo v úradnom styku používať jazyk menšiny, ak v príslušnej obci podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach tvoria najmenej 15 percent obyvateľov. Okrem maďarského jazyka sa v písomnom úradnom styku používa aj rusínsky, rómsky, ukrajinský či nemecký jazyk.
Celkový počet obyvateľov inej národnosti má tiež dosah na rozdeľovanie prostriedkov z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Táto inštitúcia disponovala v roku 2021 sumou 7,6 milióna eur na podporu kultúrnych projektov trinástich oficiálne uznaných národnostných menšín na Slovensku.
Politické implikácie výsledkov sčítania
Poslanec György Gyimesi (OĽaNO) uviedol, že v koalícii prebiehajú debaty o možnosti zmeny volebného zákona, na základe ktorého by bolo možné znížiť kvórum pre vstup maďarských politických strán do NR SR z piatich na tri percentá, alebo o zvýšení počtu volebných obvodov na dvanásť.
Gyimesi tiež zdôraznil výrazný pokles pri používaní menšinového jazyka ako materinského. Konštatoval, že Slovenská republika nie je len národným štátom Slovákov, keďže Slováci tvoria 83,8 percenta obyvateľstva. Preambula Ústavy SR podľa neho nehovorí pravdu, keď uvádza „my národ slovenský“.
Historický kontext a vývoj vzťahov
V súvislosti s nástupom Ódora Lajosa ako premiéra sa začalo diskutovať o rastúcich možnostiach Maďarov urobiť na Slovensku kariéru. Historicky sa individuálne úspešné kariéry Maďarov na Slovensku nevymykali z normy. Prvým predsedom vlády s maďarským materinským jazykom bol Viliam Široký. Neskôr bol slovenským ministrom sociálnych vecí Kázmér Nagy.
Maďari na Slovensku najčastejšie dosahovali úspechy v športových kariérach. Po roku 1989 sa zlepšila znalosť slovenčiny, čo umožnilo Maďarom preniknúť aj do sféry umenia a vedy. Na slovenských univerzitách pôsobia desiatky profesorov a docentov maďarskej národnosti, rovnako ako vo vedeckých pracoviskách.
Širšie zapájanie sa Maďarov do rozvoja Slovenska možno vnímať aj ako historický revanš za účasť etnických Slovákov pri konštituovaní a rozvoji Uhorska. V 90. rokoch minulého storočia, ak by sa medzi maďarskými politikmi našli jasnozrivejší ľudia a pridali sa k slovenským emancipačným snahám, mohli byť vzťahy lepšie a Maďari mohli považovať SR aj za svoju republiku. Zlepšenie vzťahov nastalo až s príchodom Viktora Orbána a Roberta Fica, keď Orbán zmenil maďarskú geopolitiku a pochopil výhodnosť budovania vzájomne výhodných aliancií so Slovenskom.
Vzájomne podporné vzťahy slovenskej a maďarskej vlády vytvárajú výhodný rámec pre úspešné kariéry Maďarov na Slovensku. Kontroverzie a pridávanie sa SR ku kampaniam EÚ či NATO proti Maďarsku komfortnosť kariérového rozvoja Maďarov v SR zhoršuje.
Niektorí kariérovo orientovaní Maďari sa snažia geopolitické zákonitosti obísť tým, že sa pridávajú ku kozmopolitným projektom, napríklad k projektu Otvorenej spoločnosti Georga Sorosa. Usilujú sa uplatniť nie ako Maďari, ale ako kozmopolitné osobnosti bez národného povedomia.
Špecifické skupiny a regióny
Maďarské obyvateľstvo na Slovensku sa delí na niekoľko skupín s vlastnými historickými a kultúrnymi tradíciami. Medzi ne patria napríklad:
- Palóci: Potomkovia Kumánov usadených v 13. storočí v Gemerskej a Novohradskej župe.
- Barkók: Podskupina Palócov, žijúca prevažne v Maďarsku, na Slovensku osídlená v obciach na rieke Gortva.
- Medvesaljaiak: Palócki obyvatelia piatich obcí Cerovej vrchoviny.
- Pomaďarčené nemecké obyvateľstvo: Obyvatelia Trhoviec pri Sikenici, ktorí prišli v roku 1816 z Handlovej.
- Zoborvidék (Podzoborie): Obyvatelia obcí severne a severovýchodne od Nitry.
- Mátyusföldiek: Obyvatelia žijúci severne od Žitného ostrova až po Zobor, pomenovaní podľa Matúša Čáka.
- Kurtaszoknýás hatfalu: Obyvatelia obcí Bíňa, Bruty, Kamenín, Kamenný Most, Sikenička a Pavlová na dolnom toku Hrona.
- Csallóköziek (Žitný ostrov): Obyvatelia najväčšieho riečneho ostrova v Európe, ktorý zaberá juhovýchodnú časť okresu Bratislava II, južnú časť okresu Senec, prevažnú časť okresov Dunajská Streda a Komárno.
Právne aspekty a dvojité občianstvo
Otázka dvojitého štátneho občianstva pre deti narodené v zahraničí je špecifická, najmä v kontexte právnej úpravy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Od roku 1961 je platná Dohoda medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva.
Podľa slovenskej právnej úpravy mohli deti nadobudnúť narodením slovenské štátne občianstvo a predpokladá sa aj nadobudnutie maďarského štátneho občianstva podľa maďarského právneho poriadku. V zmysle Dohody, ak nedôjde k dohode rodičov o voľbe štátneho občianstva, dieťa bude štátnym občanom zmluvnej strany, na ktorej území bude mať trvalé bydlisko v deň narodenia. Dieťa narodené na území tretieho štátu bude mať štátne občianstvo zmluvnej strany, na ktorej území mali jeho rodičia pred odchodom za hranice trvalé bydlisko.
Slovenský zákon síce povoľuje mať dve štátne občianstvá, ale podľa § 17 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, občan Slovenskej republiky, ktorý nadobudol štátne občianstvo iného štátu, je povinný do jedného roka od nadobudnutia tohto občianstva oznámiť túto skutočnosť matričnému úradu podľa miesta trvalého pobytu, inak jeho slovenské štátne občianstvo zaniká.
Ministerstvo vnútra potvrdilo, že teoreticky mohli deti od narodenia mať obe štátne občianstvá a po uplynutí lehoty jedného roka stratili jedno z nich - slovenské (ak nebola vykonaná voľba). Štátni občania Maďarskej republiky si nadobudnutím slovenského štátneho občianstva môžu ponechať obe štátne občianstvá.
Náboženské vyznanie a kultúrne organizácie
Medzi obyvateľmi maďarskej národnosti na Slovensku je nad celoslovenským priemerom zastúpenie príslušníkov Rímskokatolíckej cirkvi (69,2 % Maďarov / priemer Slovenska = 62,0 %) a Reformovanej kresťanskej cirkvi (15,3 % Maďarov / priemer Slovenska = 1,8 %). Zastúpenie obyvateľov bez vyznania (8,1 % Maďarov / priemer Slovenska = 13,4 %) bolo pod celoslovenským priemerom, čo poukazuje na vyššiu religióznosť maďarského obyvateľstva oproti ostatným národnostiam. Vyššiu religiozitu vykazovali už iba príslušníci rusínskej národnosti.
Maďarská národnostná menšina organizuje tradičné podujatia prispievajúce k obohateniu spoločenského života. Medzi najdôležitejšie organizácie patria maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku Csemadok a Fórum inštitút pre výskum menšín.
Jazyková otázka a historické paralely
V súvislosti s jazykom sa uvádza, že maďarský jazyk je extrémne cudzí a nezrozumiteľný prvok v regióne, avšak v skutočnosti v ňom môže byť zachytená stará podoba slovenčiny. Tvrdí sa, že kým slovenčina sa vyvíjala a prebiehali v nej prirodzené zmeny, maďarčina zostala nezmenená a zakonzervovala slovenské nosovky a písmeno 'g'. Príkladom je maďarské slovo 'gomba' (huba), kde sa staroslovenské 'g' zmenilo na súčasné 'h' a 'oN' na 'u' v slovenčine.
Prof. Šimon Ondruš v knihe Odtajnené trezory slov uvádza, že porovnávací výskum slovanskej a maďarskej slovnej zásoby ukáže, že Maďari prevzali oveľa viac slov od Slovanov, než uvádzal Kniesza István. V prvom zväzku jeho diela A magyar nyelv szláv jövevényszavai (Slovanské slová v maďarčine) je vyše 1300 slov s dokázaným slovanským pôvodom.
V histórii Slovenska je zaznamenaný aj fenomén maďarizácie, kedy boli slovenské priezviská pomaďarčené, napríklad preložením do maďarského jazyka (Čierny -> Fekete) alebo zmenou (Petrovič -> Petőfi, Svoboda -> Salgó).
Politické zastúpenie v medzivojnovom období
V medzivojnovom období bola politika s etnickým základom iná ako dnes. Voličská základňa maďarských strán na Slovensku bola oveľa väčšia. Oblasť južného Slovenska bola považovaná za oblasť z veľkej časti homogénne obývanú Maďarmi.
Maďarská spoločnosť na Slovensku bola mimoriadne rozmanitá z hľadiska majetku, náboženstva, územia, spoločenského postavenia alebo politicko-ideologických postojov, preto otázka, či má maďarskú menšinu zastupovať jedna alebo viaceré strany, sa vtedy ani neobjavila. Pre maďarskú politiku na Slovensku bola prirodzená pluralita.
Strany ako Krajinská kresťansko-socialistická strana (OKP) alebo Maďarsko-nemecká sociálna demokracia nezostavovali celoštátnu kandidátku, ale kandidovali vo volebných krajoch. V dvoch z ôsmich volebných krajov na Slovensku, Nové Zámky a Košice, pokrývali takmer celú oblasť s maďarským obyvateľstvom.
V rokoch 1920-1938 sa do dvoch snemovní pražského národného zhromaždenia dostalo zvyčajne 11 - 12 poslancov s maďarskou národnosťou. Spolupráca s československými stranami bola v dôsledku rozdielnych názorov na Versailleský mierový systém a československú národnostnú politiku nepredstaviteľná.
Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 a pripojení územia južného Slovenska k Maďarsku, maďarskí poslanci pražského parlamentu prišli o svoje mandáty. Po roku 1945 nikto z bývalých maďarských politikov nemal možnosť zastupovať záujmy maďarského obyvateľstva.
Povojnové udalosti a ich dopad
Po druhej svetovej vojne sa odohralo viacero udalostí, ktoré dodnes kreujú vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Išlo o vysťahovanie časti obyvateľov maďarskej národnosti z južného Slovenska a výmeny obyvateľstva medzi oboma štátmi v rokoch 1947-1948, ktoré sa dotýkali približne 90-tisíc obyvateľov.
Následná reslovakizačná kampaň fungovala na územnom princípe. Na prelome rokov 1946-1947 sa objavila aj snaha o odsun Maďarov zo slovenského územia do Čiech formou nábora a deportácie s cieľom ich zamestnania a postupnej asimilácie. Po komunistickom prevrate v roku 1948 Zákon o navrátení československého občianstva umožňoval obyvateľstvu odsunutému do Čiech vrátiť sa na svoje pôvodné majetky.