Najnovšie čísla Štatistického úradu SR poukazujú na výrazný pokles pôrodnosti na Slovensku. V minulom roku sa narodilo menej ako 49-tisíc detí, čo predstavuje prudký prepad v porovnaní s 57-tisíc deťmi narodenými v roku 2019. V posledných rokoch pôrodnosť neustále klesala a vlani po prvýkrát klesla pod hranicu 50-tisíc detí.
Demograf Branislav Šprocha identifikuje ako jednu z hlavných príčin klesajúcu mieru plodnosti. Tento trend potvrdzujú údaje nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín. V posledných rokoch bol tento trend podporený „zvýšenou neistotou, vysokou infláciou, vojnovou krízou na Ukrajine. To všetko ovplyvňovalo ochotu mať deti“, uviedol pre Postoj. Hoci v pandemických rokoch došlo k miernemu nárastu ochoty mať deti, dlhodobý trend je jasný.
Úhrnná plodnosť a jej dôsledky
Úhrnná plodnosť v roku 2022 dosiahla hodnotu 1,57 dieťaťa na ženu. Slovensko malo naposledy hodnoty nad úrovňou potrebnou na prirodzené zachovanie počtu obyvateľov na rovnakej úrovni v roku 1988.
Zmenšovanie reprodukčnej základne
Okrem znižujúcej sa plodnosti upozorňuje demograf Šprocha na ešte dôležitejší faktor - zmenšovanie reprodukčnej základne. „Do veku najvyššej plodnosti prichádzajú výrazne menšie kohorty,“ vysvetľuje. V sedemdesiatych rokoch sa rodilo ročne okolo stotisíc detí, pričom približne polovicu tvorili ženy. Na prelome tisícročí to bolo už len okolo 50-tisíc detí. V dôsledku toho sa prirodzene znížila aj skupina žien, ktoré môžu mať deti a ktoré práve teraz dosahujú plodný vek. Menej žien v reprodukčnom veku prirodzene znamená aj menej narodených detí.
Najpočetnejšiu vekovú skupinu žien aktuálne tvoria ženy vo veku 40 až 44 rokov. Naopak, mladých žien v plodnom veku je výrazne menej. V skupine žien od 20 do 24 rokov je len 134-tisíc žien, v skupine od 25 do 29 rokov zasa 161-tisíc žien. Dáta zároveň naznačujú, že v blízkej budúcnosti nemožno očakávať zlepšenie, keďže kohorty dospievajúcich patria medzi najmenej početné z celého slovenského obyvateľstva.
Zmena trendu v pôrodnosti v mestách a na vidieku
Zaujímavým zistením je, že od pandémie sa otočil dlhodobý trend, podľa ktorého sa rodilo viac detí v mestách ako na vidieku. Toto tvrdenie platilo od polovice deväťdesiatych rokov až do roku 2021, keď sa situácia zmenila. V roku 2023 sa v mestách narodilo necelých 23-tisíc detí, na vidieku to bolo takmer 26-tisíc. Je dôležité poznamenať, že nejde o rast počtu pôrodov na vidieku, ale o rovnomerný pokles počtu pôrodov v mestách aj na vidieku.
Starnutie obyvateľstva a nadúmrtnosť
Starnutie obyvateľstva sa stáva realitou. Aj keď podpora plodnosti nemusí mať výraznejší vplyv na dynamiku starnutia, jedno je isté: počet zomretých stále prekračuje počet narodených. Tieto krivky sa po prvýkrát od začiatku nového milénia otočili práve v roku 2021, keď sa naplno prejavili dôsledky pandémie ochorenia COVID-19. Odvtedy tento trend pretrváva. V minulom roku zomrelo celkovo 54 133 ľudí, čo je o 5500 viac, ako sa narodilo.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa však situácia zlepšuje a nadúmrtnosť spôsobená pandémiou klesla na minimum. „Nižšiu úmrtnosť v medziročnom porovnaní a zároveň aj nižšiu nadúmrtnosť v porovnaní s predchádzajúcimi tromi rokmi okrem ústupu pandémie ovplyvnil aj nižší počet zomretých na dlhodobo najčastejšiu príčinu smrti - choroby obehovej sústavy,“ uviedla Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu. Najvýraznejšie sa znížil počet úmrtí z tejto príčiny medzi ľuďmi v produktívnom veku, v porovnaní s predpandemickými rokmi až o 15,5 percenta. Ochorenia obehovej sústavy však aj naďalej patrili medzi najčastejšie príčiny smrti, nasledovali nádory, choroby dýchacej sústavy a choroby tráviacej sústavy. Covid bol jedenástou najčastejšou príčinou úmrtia, v roku 2023 naň zomrelo 526 osôb.
Na celkovom počte zomretých sa covid podieľal už len jedným percentom a zaradil sa tak medzi príčiny smrti, ktoré dlhodobo len nepatrne ovplyvňujú úmrtnosť na Slovensku. Napriek tomu, že nadúmrtnosť klesla na minimum, nie je to tak vo všetkých vekových kategóriách. Úmrtia starších seniorov síce klesli na predpandemické úrovne, no v prípade mladších seniorov tento pokles ešte nenastal.
Vývoj počtu obyvateľov a demografické prognózy
Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2021 na Slovensku žije 5 449 270 obyvateľov, čo je mierny pokles oproti roku 2018. V najbližších štyroch desaťročiach sa bude priemerný vek obyvateľov zvyšovať, pričom do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny. Očakáva sa, že v priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.
Priemerná pôrodnosť na Slovensku v roku 2022 stúpla na úroveň 1,57 dieťaťa na matku. Úroveň potrebnú pre udržanie počtu obyvateľov, teda 2,1 dieťaťa, dosiahlo len päť okresov. Najvyššiu mieru pôrodnosti vykazujú oblasti Šariša, Spiša a Oravy, ktoré sú charakteristické vyšším podielom vidieckeho osídlenia a prítomnosťou marginalizovaného obyvateľstva a nábožensky založených komunít. Najvyššia pôrodnosť v roku 2022 bola zaznamenaná v okrese Sabinov (2,54), nasledovali okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa, Gelnica a Námestovo. Naopak, najnižšiu pôrodnosť vykazovali okresy Snina (1,12), Bratislava I, Myjava, Piešťany a Humenné. Problém s nízkou pôrodnosťou sa koncentruje vo väčších mestách a v okresoch stredného a západného Slovenska, ako aj v regióne východného Zemplína.
Prognózy naznačujú, že ak sa pôrodnosť zásadne nezvýši, počet obyvateľov Slovenska do roku 2050 poklesne približne o 250-tisíc a priemerný vek obyvateľov stúpne o 4,5 roka. To bude mať za následok zvýšený tlak na verejné financie.
Regionálne rozdiely v demografických procesoch
Demografický vývoj na Slovensku prešiel v posledných desaťročiach zásadnými zmenami, ktoré sa prejavujú nielen na celoštátnej, ale aj na regionálnej a lokálnej úrovni. Zatiaľ čo niektoré procesy viedli k nivelizácii regionálnych rozdielov, iné ich naopak zvýraznili. Nástup zmien v rodinnom, reprodukčnom a migračnom správaní prebiehal na Slovensku diferencovane v čase, pričom ako pionierske populácie sa často ukazujú obyvatelia Bratislavy a následne obyvatelia väčších miest.
Priemerná hustota zaľudnenia na Slovensku je približne 110 obyvateľov na km², avšak s výraznými regionálnymi rozdielmi. Po roku 1989 nenastali výraznejšie zmeny v rozmiestnení obyvateľstva, keďže došlo k zníženiu objemu vnútornej migrácie a prirodzený prírastok klesol vo väčšine regiónov. Výrazné migračné toky do suburbánnej zóny Bratislavy sú však jediným faktorom, ktorý spôsobil viditeľnejšie zmeny v rozmiestnení obyvateľstva.
Hĺbková demografická analýza poukazuje na hlbokú a zdá sa nezvratnú zmenu demografických trendov, najmä vo vývoji reprodukčného a rodinného správania. Prepad úhrnnej plodnosti sa výrazne prejavil vo väčšine regiónov, pričom prakticky dve tretiny okresov zaznamenali plodnosť pod hranicou 1,3 dieťaťa na matku. Znižovanie úrovne plodnosti je hlavným faktorom starnutia populácie zdola. Naopak, proces úmrtnosti vykazuje pozitívny vývoj, čo sa prejavuje v náraste strednej dĺžky života pri narodení takmer vo všetkých okresoch.
Procesy potratovosti, sobášnosti a rozvodovosti tiež zaznamenali výrazné zmeny. Došlo k poklesu umelej potratovosti prakticky vo všetkých regiónoch, avšak s pretrvávajúcimi rozdielmi medzi regiónmi. Pokles úrovne sobášnosti je spojený s nárastom priemerného veku pri prvom sobáši, ktorý patrí medzi najvýraznejšie priestorové zmeny. Na Slovensku rastie aj počet trvalo slobodných osôb. Rozvodovosť na Slovensku síce kontinuálne rastie od legalizácie rozvodov, avšak po roku 1989 sa tempo nárastu ešte zvýšilo.
Zmeny v úrovni a charaktere demografických procesov sa prejavili aj vo vývoji vekovej štruktúry. Na Slovensku prebiehajú súčasne procesy starnutia zdola, zo stredu aj zhora vekovej pyramídy, čo vedie k čoraz rôznorodejšiemu priestorovému obrazu a rastúcim rozdielom medzi najstaršími a najmladšími okresmi. Starnutie populácie je zrejme najvýraznejšou črtou demografického vývoja na Slovensku z priestorového hľadiska.
Prognóza obyvateľstva okresov do roku 2035 naznačuje pokračovanie trendov prirodzeného úbytku a starnutia populácie. Napriek predpokladanému miernemu rastu plodnosti a ziskom z medzinárodnej migrácie, celkový prírastok obyvateľstva vo väčšine okresov bude záporný.