Nezabudnite na tieto práva každého dieťaťa: Kľúč k kvalitnému vzdelaniu a jeho napĺňaniu!

Nástup dieťaťa do prvého ročníka základnej školy predstavuje významný míľnik v živote nielen samotného dieťaťa, ale celej jeho rodiny. V kontexte neustálych zmien a inovácií vo vzdelávaní je kľúčové porozumieť právam dieťaťa na vzdelanie a podmienkam, ktoré sú nevyhnutné pre ich plnohodnotné napĺňanie.

Moderné vzdelávanie: Od memorovania k zážitku

Škola už dávno nie je iba miestom, kde sa memorujú fakty. Kurikulum, teda súbor všetkého, čo sa v škole učí, prechádza transformáciou. Okrem samotného obsahu vzdelávania sa čoraz väčší dôraz kladie aj na zvyklosti a pravidlá, ktoré sa v školskom prostredí dodržiavajú. Ministerstvo školstva iniciovalo zmeny, ktoré umožňujú školám a učiteľom flexibilnejšie prispôsobovať vyučovanie individuálnym potrebám žiakov.

Moderné vyučovacie metódy sú postavené na poznatkoch o fungovaní ľudského mozgu a princípoch efektívneho učenia. Je zrejmé, že deti si najlepšie zapamätajú to, čo zažijú, skúsia a objavia samy.

Do procesu výučby sa preto čoraz častejšie zaraďujú edukačné hry, projekty, diskusie, výskumy a skupinová práca, ktoré sú priamo prepojené s každodenným životom. Nejde pritom len o formu "hrania sa", ale o cielený rozvoj kľúčových zručností, ako sú práca s modernými technológiami, starostlivosť o životné prostredie, finančná gramotnosť a schopnosť efektívnej spolupráce. Prostredníctvom projektovej práce deti aktívne skúmajú, objavujú, tvoria a spolupracujú. Zážitkové učenie, experimenty a projektové aktivity výrazne prispievajú k lepšiemu zapamätaniu nových informácií. Mimoriadne dôležité je dosiahnuť porozumenie obsahu, aby dieťa nielen získavalo informácie, ale aby ich vedelo aj prakticky aplikovať vo svojom každodennom živote.

Ilustrácia detí pracujúcich na skupinovom projekte, kde experimentujú s rastlinami v rámci environmentálnej výchovy.

Každé dieťa má právo na kvalitné vzdelávanie. Pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo nadaných žiakov sa postupne vytvárajú špecifické podmienky a zohľadňujú sa ich individuálne potreby, pričom sa odstraňujú prekážky zabezpečujúce rovnaký prístup k vzdelaniu. Tieto zmeny vo vzdelávaní neznamenajú, že sa žiaci budú učiť menej. Naopak, čoraz viac škôl na prvom stupni základných škôl upúšťa od tradičného hodnotenia známkami a prechádza na slovné hodnotenie, ktoré presnejšie opisuje silné stránky žiaka a poskytuje konkrétne odporúčania na zlepšenie.

Mnohé nové postupy, s ktorými sa môžete v školách stretnúť, nie sú naviazané len na aktuálne legislatívne zmeny vo vzdelávaní.

Zapojenie rodičov a školy

Škola a proces učenia sa opäť stávajú neoddeliteľnou súčasťou rodinného života. Učitelia by mali rodičom aktívne približovať zmeny vo vzdelávaní a moderné spôsoby výučby. Je dôležité kriticky premýšľať nad ich odporúčaniami a budovať vzájomnú dôveru. Zaujímajte sa o to, čo vaše dieťa v škole bavilo a čo sa naučilo, namiesto toho, aby ste sa primárne sústredili na získanú známku. Spoločné čítanie a hranie hier zo života sú cennými aktivitami, ktoré podporujú rozvoj dieťaťa. Neporovnávajte svoje dieťa s inými deťmi, pretože každé dieťa rastie a dozrieva vlastným tempom. Aktívne sa zapájajte do života školy, pretože učitelia majú úprimný záujem o spoluprácu s rodičmi.

Práva dieťaťa: Základné princípy

Ľudské práva vychádzajú z našej prirodzenosti a predstavujú oprávnenia, ktoré nie sú podmienené žiadnymi ďalšími skutočnosťami. Deti síce majú podobné práva ako dospelí, avšak ich rozsah je obmedzený na základe veku a rozumovej vyspelosti. Kľúčovým medzníkom v histórii ochrany ľudských práv bolo prijatie Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989. Tento dohovor potvrdil, že deti nemajú len povinnosti poslúchať dospelých, ale disponujú aj svojimi vlastnými právami, ktoré musí spoločnosť rešpektovať.

Za dieťa sa v zmysle dohovoru považuje každá ľudská bytosť mladšia ako 18 rokov, s výnimkou prípadov uzatvorenia manželstva po dosiahnutí 16 rokov veku. Dohovor výslovne potvrdzuje, že deti majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc. Predovšetkým musí byť vždy zohľadňovaný najlepší záujem dieťaťa pri akomkoľvek rozhodovaní, ktoré sa ho týka. Dieťa nesmie byť diskriminované na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, zdravotnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu alebo akéhokoľvek iného postavenia.

Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že každé dieťa má prirodzené právo na život a rozvoj, právo na meno, štátnu príslušnosť a registráciu. Má právo poznať svojich rodičov a právo na vlastnú identitu. Žiadne dieťa by nemalo byť oddelené od svojich rodičov a má právo na udržiavanie kontaktov s rodičom, s ktorým nie je v pravidelnom kontakte, dokonca aj v situácii, ak sa rodičia nachádzajú v rôznych štátoch. Okrem toho má právo na slobodu prejavu (ústne aj písomne), slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, na účasť na rozvoji kultúry vlastného etnika a na ochranu pred telesným a duševným násilím, urážaním, zneužívaním, zanedbávaním, týraním či vykorisťovaním.

Infografika znázorňujúca základné práva dieťaťa podľa Dohovoru OSN, s ikonami pre život, vzdelanie, zdravie a ochranu.

Prezentácia práv dieťaťa

S právami dieťaťa úzko súvisí aj spôsob ich prezentácie a vysvetľovania. Je dôležité dieťa viac motivovať, aby sa začalo aktívne zaoberať otázkou významu ľudských práv a ich ochrany. Je potrebné mu vysvetliť, že základy ochrany vlastných práv sú minimálne tak dôležité ako zvládnutie techník sebaobrany. Dieťa musí pochopiť, že nástroje ochrany svojich práv môže využiť v momente, keď sa ocitne v pozícii slabšieho voči akémukoľvek nadradenému subjektu, teda voči všetkým, ktorí s ním nemyslia dobre.

Vzdelávanie počas pandémie COVID-19

Pandémia COVID-19 mala významný dopad aj na životy detí. Približne 1,5 miliardy detí na celom svete sa z dôvodu prísnych karanténnych opatrení nemohlo zúčastňovať prezenčnej výučby. Nové technológie síce umožnili pokračovať vo vzdelávaní a udržiavať kontakt s učiteľmi, avšak zároveň sa zvýšilo riziko negatívneho vplyvu nevhodného obsahu na internete. Mnohé deti žijú v neistých sociálno-ekonomických podmienkach a majú sťažený prístup k sociálnym službám. Hrozí im riziko chudoby a zaznamenal sa zvýšený počet prípadov domáceho násilia.

Počas pandémie COVID-19 sú dospelí aj deti vystavení zvýšenému riziku zásahov do ich práv a obmedzení ľudských práv. Štát v záujme ochrany verejného zdravia prijíma právne predpisy a opatrenia, ktoré môžu zasahovať do základných ľudských práv alebo porušovať princíp rovnosti. Mnohé európske vlády zaviedli núdzové zákony a opatrenia obmedzujúce slobodu pohybu, slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania sa, ako aj právo na súkromný a rodinný život a právo na prácu. Je však nevyhnutné, aby vlády zabezpečili legálnosť, nevyhnutnosť, primeranosť a časovú obmedzenosť takýchto opatrení.

Dopad Covidu-19 na práva detí

Podmienky pre inkluzívne vzdelávanie

Na Slovensku navštevuje špeciálne školy 6,28 % detí, čo je vyšší podiel v porovnaní s európskym priemerom. Tento fakt nemusí nevyhnutne znamenať, že Slovensko má vyšší počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale skôr poukazuje na nedostatočnú schopnosť bežných škôl prispôsobiť sa individuálnym potrebám detí so zdravotným znevýhodnením. Na slovenských školách často chýbajú kvalifikovaní asistenti, špeciálni pedagógovia či školskí psychológovia.

Prostredníctvom podujatí, ako napríklad Ples v opere, bola finančne podporená problematika inkluzívneho vzdelávania a bol spustený projekt zameraný na jeho podporu. Cieľom projektu je posilniť kapacity škôl tak, aby dokázali v maximálnej možnej miere prispôsobiť vzdelávacie podmienky rôznorodým potrebám detí a vytvoriť v triedach pozitívnu atmosféru, kde sa takéto deti budú cítiť prijaté a spokojné. Projekt tiež kladie dôraz na podporu rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením a na posilnenie celospoločenskej diskusie o téme inklúzie.

Škola inkluzionistov rešpektuje individuálne potreby všetkých detí a aktívne prispieva k transformácii systému vzdelávania.

Právo na vzdelanie a pandemické opatrenia

Prerušenie prezenčnej výučby na školách predstavuje porušenie Ústavou SR garantovaného práva na vzdelanie a ďalších súvisiacich zákonov. Dlhodobé prerušenie prezenčnej výučby nie je považované za proporcionálne a primerané opatrenie a nie je v súlade s platnou legislatívou. Ústavné právo na vzdelanie nemožno podmieňovať testovaním. Navyše, samotné testovanie môže viesť k ďalšej diskriminácii, keďže nie je možné podmieňovať prezenčnú výučbu testovaním len pre vybrané skupiny detí.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva upozorňuje, že aktuálne obmedzenia prezenčnej výučby už nemožno považovať za primerané. Koniec roka 2023 odštartoval celosvetovú výzvu týkajúcu sa práva na vzdelanie, ktorá sa vďaka košickej Slobodnej škole dostala aj na Slovensko. Pripojiť sa k tejto výzve odporúčala aj Európska asociácia demokratických vzdelávacích komunít na svojom kongrese v Berlíne, ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia Slobodnej demokratickej základnej školy z Košíc.

Prijaté či navrhované zákony o "povinnom vzdelávaní" stanovujú, že zákonní zástupcovia dieťaťa sú povinní zabezpečiť, aby dieťa pravidelne navštevovalo školu. Aj Ústava SR spája právo na vzdelanie s povinnosťou školskej dochádzky: „Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná.“ Štáty si často vyžadujú od rodín povinnú školskú dochádzku pod hrozbou vážnych trestov a väzenia, aj v prípadoch, keď to nie je v najlepšom záujme dieťaťa.

Účastníci 30. celosvetovej konferencie o demokratickom vzdelávaní v Nepále a následného berlínskeho kongresu sa zhodli na tom, že v mnohých krajinách zaznamenali podobný trend. Súčasná výzva je smerovaná voči Výboru pre práva dieťaťa pri Organizácii spojených národov (OSN). Podporili ju už desiatky inštitúcií z celého sveta, ktoré výbor vyzvali, aby objasnil, že pojem "povinné vzdelávanie" znamená záruku všeobecného prístupu k vzdelaniu, a nie nútenie dieťaťa denne navštevovať školu.

„Absolútne súhlasíme s tým, že 'povinná dochádzka' nemá oporu v pôvodnom zámere Všeobecnej deklarácie ľudských práv a nie je vyjadrením práva dieťaťa na vzdelanie. Ide zjavne o nesprávny výklad, pretože zo zápisníc zo zasadnutí redakčného výboru deklarácie vyplýva, že myšlienka donútenia nebola v žiadnom prípade ani len naznačená,“ vysvetlila špeciálna pedagogička a zakladateľka Slobodnej školy Lenka Mazáková, ktorá dlhoročne podporuje rodiny s rozličnými potrebami a formami vzdelávania. Účastníci konferencie poukázali na sprievodnú dokumentáciu deklarácie: v nej profesor práva René Cassin, ktorý vložil slovo „povinné“ do návrhu textu Všeobecnej deklarácie ľudských práv, jasne sám hovoril o inom výklade: slovo „povinné“ malo podľa neho znamenať, že nikto (ani štát, ani rodina) nemôže dieťaťu brániť v získaní základného vzdelania. Mnohé štáty si to zjednodušene vyložili ako povinnú školskú dochádzku. Výbor OSN pre práva dieťaťa by mal podľa výzvy objasniť, čo toto slovo vždy znamenalo a stále znamená, pretože má dopad na dve miliardy detí na celom svete.

Školská psychologička Katarína Maliňáková, ktorá sa rovnako k výzve hlási, uviedla: „Rodinám by malo byť umožnené, aby si mohli vybrať spôsob vzdelávania v bezpečnom prostredí podľa svojho presvedčenia, ako im to garantuje Zákon o rodine hneď v 3. odseku.“

Často kladené otázky

Znamená to, že by deti nemali chodiť do školy?

Nie.

Chcete zmeniť význam slova „povinné“ pre vzdelávanie?

Nie. Žiadame Výbor pre práva dieťaťa, aby objasnil, čo toto slovo znamená a vždy znamenalo.

Znamená to, že rodičia môžu nechať svoje deti doma alebo ich poslať do práce?