Vzťah medzi rodičom a dieťaťom je jedným z najdôležitejších a najkomplexnejších vzťahov v živote človeka. Začína sa ešte pred narodením dieťaťa a vyvíja sa počas celého života. V každom veku dieťaťa je dôležité zamerať sa na iné aspekty výchovy a komunikácie, aby sa vytvorilo zdravé a harmonické puto. Tento článok sa zameriava na ideálny vzťah medzi rodičom a dieťaťom v rôznych vekových obdobiach, s prihliadnutím na psychologické aspekty vývoja dieťaťa.
Začiatok Vzťahu: Prenatálne Obdobie a Prvé Mesiace
Vzťah rodiča a dieťaťa začína vznikať ešte predtým, ako je dieťa počaté. Úplný začiatok dieťaťa sa odohráva v hlavách rodičov, predovšetkým v hlave mamičky, ktorá o dieťatku premýšľa. V priebehu tehotenstva potom veľmi záleží na tom, ako ho matka prežíva. Obdobie pôrodu je zásadný zážitok pre matku aj pre dieťa. Je veľmi dôležité, aby pôrod bol čo najprirodzenejší. Čím menej cudzorodých zásahov a čím viac zostáva dieťa v kontakte s mamou, tým lepšie.
Navzdory všetkému je však príchod na svet obrovský stres. Mnoho mamičiek ešte nejakú dobu po pôrode vníma, že dieťa si nejakou abreakciou pôrod ešte spätne prežíva - plačom, úzkosťou, rôznymi zvukmi. Pokiaľ sa otec stavia k svojej úlohe dobre už v dobe tehotenstva a medzi rodičmi existuje zdravá miera intimity, nemusí si pripadať ako piate koleso na voze ani vo chvíli, kedy je už dieťa na svete. V prvých týždňoch a mesiacoch otec funguje ako akási podpora. Ochraňuje a zabezpečuje rodinu.
V prenatálnom období má dieťa potrebu lásky a emočnej blízkosti, pozornosti a prítomnosti svojich rodičov. Schopnosť komunikovať a tvoriť vzťahy má dieťa už v prenatálnom období. Srdce mu bije už od 21. dňa a prvé znaky mozgovej činnosti sa dajú zachytiť už v 28. dni po počatí. V 24. - 28. týždni mu dozrievajú zmysly. Vie, že i prenatálne dieťa cíti bolesť, má funkčnú pamäť, vie sa učiť. Je výrazne fixované na hlas matky, avšak existujú dôkazy aj o prenatálnej komunikácii s otcom a so súrodencami. Ak by sa teória emocionálnej pamäte dieťaťa, funkčnej už od momentu počatia, potvrdila, možno konštatovať, že dieťa vie od počatia vycítiť, či je prijaté alebo odmietnuté. Kontakt rodičov s dieťaťom pred jeho narodením je v tomto kontexte veľmi dôležitý - dieťa sa necíti osamotené pri svojom raste, cíti, že pri ňom sú mama, otec a všetci ostatní - príbuzní i priatelia, ktorí mu pomáhajú čeliť stavom nepohody a napätia.
Po narodení je kľúčové, aby sa rodičia zamerali na vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby. Počas prvých troch rokov sa utvára základ osobnosti. Je dôležité, aby medzi rodičmi a dieťaťom vznikla takzvaná bezpečná väzba. To znamená, že si dieťa zvykne, že mama a otec sú ľudia, ktorí ho vnímajú, ktorí ho milujú a majú radosť z toho, že je na svete. Ich reakcie sú dostatočne prívetivé a predvídateľné, dávajú mu síce nejaké hranice, ale aj pocit bezpečia. Takéto puto vznikne len tak, že rodičia s dieťaťom jednoducho sú.
Obdobie Vzdoru a Prvé Otázky (2-3 Roky)
Okolo druhého, tretieho roku prichádza tzv. obdobie vzdoru. Je to doba, kedy sa dieťa začne vnímať ako osobnosť a tiež sa objavia prvé, celkom jasne formulované zápory: nie, nechcem… Tam sa rodí jeho ja. Pre rodičov a kohokoľvek, kto je s dieťaťom v kontakte, je to veľmi náročné obdobie. Rodičia niekedy môžu reakcie detí v tomto veku vnímať ako kalkulovanie, ako zlomyseľnú provokáciu, ale to je nesprávne. V dvoch rokoch sú deti nenútené, nie sú schopné takýchto zložitých myšlienkových konštrukcií. To, že často neposlúchajú, vyplýva z toho, že si so svojimi emóciami zatiaľ nedokážu poradiť. Fyzické tresty nie sú potrebné.
Okolo tretieho roku sa deti väčšinou ponoria do otázok ľudskej telesnosti a sexuality, fascinujú ich rozdiely medzi pohlaviami a to, ako vlastne prichádzame na svet. Tieto otázky väčšinou vyplynú zo situácií - niekto zo škôlky bude mať napríklad bračeka, kamarátka mamy je tehotná… Téma obvykle naskočí sama a je skvelé, keď ju rodičia dokážu správne uchopiť. Hlavne by mali dať najavo, že majú radosť, že sa dieťa takto zvedavo pýta. Mali by sa zaujímať, ako to samé vníma - a ako si ty myslíš, že to je? V škôlkarskom veku sa deti vzájomne okukujú na toaletách, skúmajú rozdiely medzi maminkou a ockom. To je prvá príležitosť na to, aby sa rodičia začali týmto otázkam venovať. Pokiaľ má človek v dospelosti žiť uspokojivým sexuálnym životom, je predovšetkým potrebné, aby sa stotožnil so svojou rolou, s pohlavím. Dievčatá by mali nájsť modus, že sú spokojné s tým, že sú dievčatá, identifikujú sa s mamičkou. Pri chlapcoch je to rovnaké, len sa identifikujú s otcom. Je dôležité, aby fungovala otvorenosť v tom, že sa dieťa môže pýtať. Ale chce to informácie citlivo dávkovať, dieťa má právo všeličo sa dozvedieť, ale určite nie lekciu z biológie.
Masturbácia vyplýva z prirodzeného dotýkania sa samého seba. Záleží na tom, kedy dieťa zistí, že práve tento dotyk je taký skvelý, zaujímavý a svojím spôsobom iný, ako keď sa dotýka napríklad ruky. Dotyky na intímnych miestach môžu niekedy objaviť už dvojročné deti. Rozhodne nie je potrebné kvôli tomu panikáriť.
Školský Vek: Vzdelávanie a Smrť (6-12 Rokov)
Vstup do základnej školy je pre každé dieťa veľmi dôležitý životný predel. Je to nastolenie pravidiel a povinností, čo je pre dieťa bez preháňania obrovská záťaž. Avšak pokiaľ je dieťa zdravé a jeho vývoj v poriadku, potom sa na školskú dochádzku teší, pretože má v sebe prirodzenú túžbu vzdelávať sa. Je fajn, pokiaľ sa pre prváčika podarí nájsť príma pani učiteľku, pokiaľ výučba aspoň v začiatkoch prebieha čiastočne hrou. Škola je pre deti ohromným zdrojom informácií, ktoré pochádzajú nielen od učiteľky, ale logicky aj od spolužiakov. Školáci začínajú viac rozoberať témy, ktoré dovtedy brali len ako prostý fakt a nad ktorými sa nepozastavovali.
Vhodnou príležitosťou, kedy otvoriť tému smrti, je prvá konfrontácia s ňou. Keď napríklad dieťa nájde mŕtveho chrobáčika, mŕtveho vtáčika, prípadne sa v rodine hovorí o smrti, pretože zomrie babička, dedko… Nedá sa však chcieť od dieťaťa, aby porozumelo, že smrť rovná sa nenávratná strata či eventuálne (u veriacich rodín) vnímať pri smrti nejaký duchovný presah. Smrť jedného z rodičov je pre každé dieťa nesporne zložitý a tragický zážitok. Obaja rodičia sú pre školské dieťa veľmi dôležití, a keď jeden umrie, je potrebné o tom s dieťaťom hovoriť veľmi citlivo. Všeobecne platí, že musí cítiť lásku od tých, ktorí mu zostali, hlavne zo strany druhého rodiča.
Rozvod Rodičov a Noví Partneri
Rozpadá sa každé druhé manželstvo. Pre dieťa je to určite traumatická skúsenosť. Na druhej strane, pokiaľ manželstvo naozaj nefunguje, rodičia sa pred deťmi hádajú, v rodine dlhodobo prevažuje ovzdušie nesúladu a nepohody, je skutočne lepšie rozísť sa s vedomím, že síce prestávajú byť partnermi, ale neprestávajú byť rodičmi. Deti musia vedieť, že nestrácajú lásku mamy ani otca. To im bude veľkou oporou aj v ďalšom, pre nich nesmierne zložitom období, kedy si musia zvykať na nových partnerov rodičov. Pokiaľ dieťa viní nového partnera z rozvratu rodiny, potom je celkom logicky náročné nájsť k nemu pozitívny vzťah. Dôležité je, aký vzťah existuje medzi bývalými partnermi, ako spolu komunikujú. Nielen kvôli tomu, aby bolo dieťa ušetrené scén a hádok. Ale hlavne kvôli tomu, že keď napríklad na prechádzke s otcom nastane problém, bude mať neskôr aj mama možnosť ho pochopiť a napríklad (po debate s otcom) riešiť.
Puberta: Hľadanie Identity a Experimentovanie (13-19 Rokov)
Puberta je ohromný skok a medzník vo vývoji dieťaťa. Predškolský a raný školský vek označujeme ako latentné obdobie, v ktorom sexuálne pudy nie sú tou najdôležitejšou otázkou. Dominuje v ňom skôr hra, nácvik pravidiel a povinností, upevňovanie osobnosti. Ale potom sa dieťa dostane do puberty - a tam sa to začne! Pod hormonálnym tlakom sa prehodnocuje takmer všetko. Človek cieli k tomu, aby našiel sám seba, vedel si nájsť svoje miesto vo svete, medzi svojimi vrstovníkmi, aby fyzicky a mentálne dospel. K tomu logicky patria všetky revolty, emočné búrky, stavy neistoty, melanchólie či nestability. Tu je každá rada drahá. Avšak všeobecne platí, že zdravé sebavedomé dieťa, ktoré vie, čo má rado, ktoré má nejaké záujmy a aktívne sa im venuje, ktoré má rámcovo uspokojivý vzťah so svojimi rodičmi, súrodencami a je dobre ukotvené, k týmto lákadlám nemusí byť náchylné. Keď niečo z toho nefunguje, dieťa napríklad nemá dostatok aktivít a záujmov (ideálny je šport, hudba, maľovanie) a väčšinou len tak znudene vysedáva doma, je pravdepodobné, že sa k takýmto nahrádzajúcim aktivitám, ako sú alkohol, drogy či nevhodná spoločnosť, časom skutočne dopracuje.
Rodičom sa v tejto fáze života dieťaťa nesmierne zúročí, pokiaľ svojho potomka dobre poznajú, majú spolu blízky, dôverný vzťah a sú spolu schopní komunikovať nielen o bežných záležitostiach, ale aj o tých menej príjemných, problematických či kontroverzných. Hoci sa môže zdať, že pubertálne dieťa o spoločnosť rodičov príliš nestojí, býva to niekedy presne naopak. Pokiaľ rodičia prídu na to, že ich dieťa experimentuje s určitými drogami, nemali by to bagatelizovať. Na tom, samozrejme, nie je nič pozitívne. Na druhej strane lákadlá vo forme cigariet, alkoholu alebo jointov sú v dospievaní strašne silné a je normálne, keď má puberťák chuť niečo z toho vyskúšať a „otestovať“ hranice. Dieťa, ktoré si do osemnástich ani „necuclo“ alkoholu, je tiež trochu zvláštne. Pokiaľ rodičia u svojho potomka napríklad objavia joint, v prvom rade by mali dať najavo, že o tom vedia, a mali by sa pokúsiť s dieťaťom pokiaľ možno rozumne prehovoriť. Emotívne scény nemajú efekt. Význam má zmapovať situáciu, snažiť sa porozumieť, pýtať sa prečo a hľadať riešenia a jeho alternatívy.
Dospelosť: Odpútanie sa a Životný Sprievodca
Dospelé dieťa má veľkú potrebu žiť si svoj život po svojom, a je to tak v poriadku. Dobre zvládnuť obdobie, kedy sa dieťa od rodičov odpútava, je bezpochyby veľké umenie. Je dôležité vedieť v správnom momente dieťaťu otvoriť dvere, aby mohlo vyletieť, ale zároveň ich nechať otvorené, aby sa prípadne mohlo vracať. Toto opäť vyplýva z celoživotného vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom. Rodič musí vedieť, že je životným sprievodcom, nie vlastníkom svojho dieťaťa. Niektorí rodičia sú na svoje deti nezdravo fixovaní. Zabúdajú, že deti majú od rodičov dostávať základ pre to, aby mohli žiť svoj vlastný život, a to je život separovaný, samostatný, podľa ich predstáv, schopností, možností a zodpovednosti. Pokiaľ všetky predchádzajúce etapy prebehnú rámcovo uspokojúco, malo by byť dieťa dostatočne zrelé, aby mohlo z rodičovského hniezda vyletieť a nejako si poradiť.
Parentifikácia: Keď Dieťa Preberá Rolu Rodiča
Život a správanie dieťaťa do veľkej miery ovplyvňujú rodičia, alebo iní, dieťaťu blízki ľudia, svojimi výrokmi, konštatovaním alebo hodnotením schopností, výzoru či skutkov dieťaťa. Dieťa sa stáva tým, kým mu okolie tvrdí, že je. Rozhodujúcou myšlienkou je, že dieťa by nikdy nemalo mať pocit, že ono je zodpovedné za šťastie rodiča alebo za fungovanie rodiny či domácnosti. Parentifikácia opisuje nezdravé hranice medzi dieťaťom a rodičom, kedy sa ich úlohy vzájomne vymenia.
Rizikové faktory pre vznik parentifikácie
- Rozvod
- Osamelosť rodiča
- Smrť rodiča
- Úmrtie v rodine
- Alkoholizmus, drogová závislosť rodiča
- Vážne ochorenie rodiča alebo súrodenca
- Duševná choroba rodiča
- Fyzické násilie medzi rodičmi alebo voči dieťaťu
- Sexuálne zneužívanie dieťaťa rodičom
- Psychicky nevyzretý rodič
- Nízky vek rodiča
- Emocionálne neprístupný rodič
- Depresívny rodič
- Zlá ekonomická situácia v rodine
- Nízke vzdelanie rodiča
- Prehnané nároky rodiča na dieťa
- Rodič bol sám parentifikovaný
Následky parentifikácie
U parentifikovaných detí ďalej významne narastá riziko nervozity, úzkosti, depresie, obsedantno-kompulzívnej poruchy, sebapoškodzovania, anorexie a bulímie.
Technológie a Deti: Bezpečné Používanie Internetu
Venovať dieťaťu prvý smartfón alebo mu dať opakovane do rúk telefón len tak, aby sa zabavilo, má byť v prípade rodiča dobre premysleným krokom. Nielenže ide o nástroj, s ktorým je potrebné v dnešnom svete narábať nanajvýš opatrne, no nesie so sebou aj potenciálne riziko vzniku závislosti.
Úloha rodiča
Rodičia by sa mali zaujímať o to, akým spôsobom ich dieťa trávi čas na internete. Je dôležité, aby sa rodičia úprimne zaujímali o to, čo robia a zažívajú online i offline.
Kedy zbystriť pozornosť
Keď sa výrazne mení správanie a nálady dieťaťa. Ak sa dieťa sťahuje do seba, ubúdajú mu koníčky, aktivity a vzťahy, ktoré boli predtým pre neho/ju dôležité, keď začína zrazu výrazne zanedbávať povinnosti a učenie, je podráždené, úzkostné, smutné, nedá sa mu bežne jesť a spať.
Nebezpečenstvo internetu
Internet nie je nebezpečný ako taký, ale za nejakých okolností je dieťa menej pripravené a zručné čeliť jeho nástrahám. Rodičia sa neraz boja nepoznaného a často pridlho chránia deti pred internetom, a tak sa k nemu dostanú poza ich chrbát bez toho, aby ich rodič naučil, ako to robiť bezpečne.
Stanovenie hraníc
Hranice je rozhodne dôležité nastaviť hneď od začiatku, v predškolskom a mladšom školskom veku a ďalej hranice vekom zmierňovať. Menšie deti pravidlá a hranice vyslovene potrebujú a chcú, pravidlá robia ich svet čitateľnejším.
Závislosť na internete
Najviac ohrozené sú deti, ktoré nie sú šťastné, majú málo kamarátov a sociálnej podpory, málo záujmov offline, za málo vecí sa cítia na seba hrdé. Častejšie sú to deti z rodín, kde je veľa ťažkostí, konfliktov, agresie, závislostí, zanedbávania a pod.
Prevencia
Dôležité preventívne faktory sú zážitok lásky a prijatia v rodine i komunite, ale tiež pravidlá, od detstva pestované hranice a zodpovednosť za školu a čosi v domácnosti.
Prejavy závislosti
Online závislosti sa neurčujú počtom hodín trávených online, ale povahou vzťahu dieťaťa k danej aktivite. Keď daná činnosť naberie prioritu číslo jedna v živote dieťaťa do takej miery, že dlhodobo zanedbáva iné činnosti, záujmy, vzťahy a povinnosti, jedná sa o rizikové alebo závislostné správanie.
Veková ohrozenosť
Vysoko rizikový čas nastáva okolo predpuberty, vo veku deväť až jedenásť rokov. Vtedy rodičia často nechávajú deti bez sprevádzania na internete.
Zavrhovanie Rodiča: Problém a Riešenia
Zavrhovanie rodiča je porucha, pri ktorej dieťa odmieta rodiča bez dobrého dôvodu, zvyčajne pod vplyvom druhého rodiča. Odmietnutie sa môže pohybovať od mierneho po závažné.
Správanie pri zavrhovaní rodiča
Manipulujúci rodičia učia deti, že ich druhý rodič je zlý rodič, ktorý ich v skutočnosti nemiluje, môže byť nebezpečný a nezaslúži si ich dôveru, náklonnosť ani rešpekt.
Identifikácia dieťaťa, ktoré trpí zavrhovaním rodiča
- Dieťa sa bráni vzťahu s druhým rodičom.
- Strata predchádzajúceho pozitívneho vzťahu k zavrhnutému rodičovi.
- Absencia zneužívania, zanedbávania alebo vážneho nedostatočného rodičovstva.
- Správanie odcudzujúceho rodiča a spojencov.
- Dehonestovanie postojov a správania voči rodičom.
Prevencia a včasná intervencia
Je ľahšie zmierniť zavrhovanie rodiča prv, než sa stane vážnym a zakorení sa.
