Dušan Kováčik, narodený 1. januára 1962 v Trenčíne, je bývalý špeciálny prokurátor, ktorý pôsobil vo funkcii od 1. septembra 2004 do 10. novembra 2020. Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde získal titul JUDr. v roku 1989, a následne aj Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Vzdelanie a pochybnosti o tituloch
Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského v roku 1985 a udelení titulu JUDr. v roku 1989, Kováčik pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu. V roku 2012 sa však v médiách objavili informácie o nezrovnalostiach týkajúcich sa jeho vzdelania na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Denník SME upozornil na fakt, že titul PhD. si Kováčik uvádzal už od apríla 2009, pričom diplom mal získať až v júni toho istého roku. Jeho dizertačná práca sa mala venovať problematike domáceho násilia, avšak Kováčik ani škola neposkytli k nej bližšie informácie.
Kariérny postup a pôsobenie vo funkcii
Profesijný životopis Dušana Kováčika od ukončenia štúdia až po september 2003 zahŕňa rôzne pozície. Po absolvovaní právnickej fakulty pracoval ako odborný referent na Okresnom národnom výbore Trenčín. Po základnej vojenskej službe nastúpil do závodu Vzduchotechnika. Následne pôsobil na viacerých prokurátorských pozíciách:
- 1. augusta 1987 - 14. januára 1991: Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne
- 15. júna 1988 - 28. februára 1989: Zástupca prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne
- 29. augusta 1989 - 6. januára 1991: Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave
- 7. januára 1991 - 2. marca 1993: Vedúci oddelenia Prokuratúry SR
- 3. marca 1993 - 29. novembra 1993: Zástupca riaditeľa odboru Prokuratúry SR
- 30. novembra 1993 - 28. februára 1997: Riaditeľ odboru Prokuratúry SR
- 1. marca 1997 - 15. júla 1998: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry
- 16. augusta 1998 - 31. decembra 2003: Vedúci oddelenia dozoru a právnej pomoci
Dušan Kováčik stál na čele Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) od septembra 2004 do novembra 2020, čím sa stal jeho prvým vedúcim. Do funkcie špeciálneho prokurátora bol prvýkrát zvolený Národnou radou SR 12. mája 2004 na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. augusta 2009.
Štatistiky a kontroverzie počas výkonu funkcie
Počas svojho pôsobenia viedol Kováčik 60 prípadov, avšak podal len dve obžaloby, čo bola výrazne nižšia bilancia v porovnaní s ostatnými 25 prokurátormi na ÚŠP. Medzi prípady, kde nebola podaná obžaloba, patrila aj kauza Ladislava Bašternáka. Dozoroval tiež rozsiahlu kauzu Gorila. Údaje o počte prípadov zverejnil až po zásahu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorý ho informoval, že takéto informácie nemôže utajovať.
V roku 2014 mal Kováčik podľa zistení Transparency International Slovensko (TIS) vysoký príjem. V roku 2019 zarobil celkovo 104 795 eur, čo bolo viac ako vtedajší predseda vlády, a TIS označil jeho funkciu za tretiu najlepšie platenú v štáte.
Opätovné zvolenie a obvinenie
Pred uplynutím prvého funkčného obdobia bolo v januári 2014 vypísané výberové konanie na pozíciu špeciálneho prokurátora. Kováčik bol jediným prihláseným kandidátom a v máji 2014 bol zvolený na ďalšie obdobie s podporou 92 z 118 prítomných poslancov. Toto obdobie malo trvať do 1. septembra 2019.
Koncom októbra 2020 bol Dušan Kováčik zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) a 25. októbra ho Špecializovaný trestný súd (ŠTS) poslal do väzby. Bol obvinený zo zločinu prijímania úplatku, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ako aj zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Rezignácia a súdny proces
Po obvinení a väzbe Kováčik 10. novembra 2020 rezignoval na funkciu špeciálneho prokurátora. K jeho rezignácii ho vyzvali viaceré osobnosti vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej a 20 prokurátorov z ÚŠP.
Súdny proces s Dušanom Kováčikom sa začal v júni 2021 na Špecializovanom trestnom súde. V septembri 2021 ho ŠTS uznal vinným vo všetkých bodoch obžaloby a uložil mu trest 14 rokov väzenia a prepadnutie majetku. Rozsudok však nebol právoplatný, keďže sa Kováčik proti nemu odvolal.
Odvolací súd a zmenený verdikt
Dňa 24. mája 2022 Najvyšší súd ako odvolací súd zmenil pôvodný verdikt. Dušana Kováčika odsúdil na 8 rokov odňatia slobody, pričom mu započítal 17 mesiacov strávených vo väzbe, a uložil mu peňažný trest 100 000 eur. Súd potvrdil, že Kováčik vynášal informácie bývalému riaditeľovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi, avšak toto konanie neklasifikoval ako zneužitie právomoci, ale ako vyzradenie utajovanej skutočnosti. Senát zároveň zrušil rozsudok v časti týkajúcej sa spolupráce s mafiánskou skupinou, ale potvrdil vinu z prijatia úplatku vo výške 50 000 eur od sprostredkovateľa Ľudovíta Makóa.
Súd s Dušanom Kováčikom odročili na utorok, rozhodnutie bude budúci týždeň
Prerušenie výkonu trestu a dovolanie
Dňa 7. augusta 2024 bol Kováčikovi prerušený výkon trestu, ktorý si odpykával v Dubnici nad Váhom, na základe dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska. Následne bol prepustený bez akýchkoľvek obmedzení.
Dňa 11. septembra 2024 Špecializovaný trestný súd v rámci druhej korupčnej kauzy uznal Dušana Kováčika vinným za prijatie úplatku 50 000 eur od podnikateľa Petra Košča. Úplatok mal byť určený za blokovanie stíhania dvoch trestných vecí. Súd však upustil od uloženia ďalšieho trestu, keďže pôvodný trest považoval za dostatočný.