Predstavte si, že ste nechali dieťa v upratanej izbe a za pár minút sa vrátite do úplného chaosu. Hračky sú rozhádzané, knihy na zemi a vaše dieťa sa práve chystá kresliť na stenu. Tento scenár pozná mnoho rodičov, keď sa z dieťaťa stane neriadená strela, ktorá za sebou necháva stopy. Podľa psychologičky Alexis Clyde z Detského medicínskeho centra v Dallase je takéto správanie úplne normálne.
Deti sa učia spoznávaním sveta okolo seba všetkými piatimi zmyslami. Fascinuje ich, ako predmety fungujú, čo sa stane, ak ich hodia na zem, zohnú, pokazia alebo pustia. Deti nekazia veci s úmyslom ich pokaziť, ale s cieľom zistiť, ako fungujú. Možno to nie je zábavné, keď sa dieťa správa ako malý demolátor a nemá rešpekt pred ničím, nezávisle od ceny.
Pozadie správania detí
Deti sú prirodzene zvedavé a skúšanie všetkého možného v tomto veku prospieva ich intelektuálnemu vývinu, fantázii a zvedavosti. Hádzanie predmetov na zem je pre ne nová a vzrušujúca zručnosť. Podľa psychologičky Penelope Leach trvá určitý čas, kým dieťa zvládne jemnú motoriku potrebnú na otvorenie prstov a pustenie objektu. Rovnako si to vyžaduje značnú koordináciu ruky a oka, aby dieťa dokázalo predmet trafiť na cieľ. Niet preto divu, že túto schopnosť chce praktizovať všade a stále.
To, čo sa deje ďalej, je pre dieťa veľmi vzdelávacie. Dieťa postupne zisťuje, že čo sa hodí, padá vždy dole a nie hore. Samozrejme, dieťa nič nevie o gravitácii, ale dokáže rozpoznať jej účinky. Keď hádže loptu, tá sa odrazí; keď hodí na zem jablko, to sa rozpučí; keď hodí niečo sklenené, rozbije sa to. Trochu zmätku môže priniesť balónik naplnený héliom, ktorý nie a nie padnúť na zem, ale ani toto dieťa neodradí od hádzania iných predmetov na zem.
Niektoré deti v období vzdoru kopú do vecí alebo do ľudí okolo seba, prípadne hádžu rôzne predmety o zem a rozbíjajú ich. Takéto prejavy sa objavujú viac-menej u detí, ktoré majú buď veľmi silný temperament, alebo sú hyperaktívne. Hyperaktívne deti sú vo všeobecnosti emocionálne labilnejšie, takže môžu silnejšie reagovať na rôzne podnety.
Ako pristupovať k detskej deštrukcii
Kontrolujte sa
Ľahko sa to povie, najmä keď niekoľko mesiacov vkuse a niekoľkokrát za deň upratujete po tom, čo vaše dieťa dostalo chuť vyskúšať, aký zvuk všetky hračky vydávajú pri dopade na zem. Je to však nevyhnutné. Nezamýšľajte sa nad tým, ako vás to frustruje a kedy to už konečne skončí, ale nad tým, prečo takéto správanie u detí vôbec vzniká.
Opatrne s trestaním
Pokiaľ vám dieťa v zápale deštrukcie nerozbije naozaj všetky poháre, ktoré ste dostali ako svadobný dar, netrestajte ho. Radšej skúste narátať do desať a pokiaľ je to možné, nechajte dieťa na chvíľku s partnerom alebo babkou, zatiaľ čo vy si vezmete krátku prestávku. Pokiaľ má dieťa súrodenca, môže to byť pre vás výhoda, lebo ľahšie odvedie jeho pozornosť. Ak chcete dieťa potrestať, dajte si pozor, aby ste nepotrestali aj dieťa, ktoré deštruktívne sklony nemá. Toto dieťa bude mať všetky svoje hračky ako nové, zatiaľ čo deštruktívne dieťa ich bude mať porozbíjané, teda sa s nimi nebude chcieť časom hrať.
Snažte sa dieťa vyrušiť
Využite fakt, že dieťa sa v tomto veku ľahko začne zaujímať o nové podnety. Ak vidíte, že sa začína venovať aktivite, ktorej výsledkom by bol len veľký neporiadok, prípadne nejaké škody, povedzte nie. V horšom prípade vás dieťa odignoruje, v lepšom prípade vám dovolí vysvetliť, prečo by to nemalo robiť a od činnosti sa nechá odhovoriť. Prípadne dieťa iba nenápadne vyrušte a snažte sa presmerovať jeho pozornosť na obľúbenú knižku, hračku, alebo čokoľvek, čo sa neskončí ničením všetkého okolo seba.
Správny výber hračiek
Ak má vaše dieťa obdobie s deštruktívnymi sklonmi, určite nepotrebuje nové hračky, aby ich pokazilo. Buď mu kúpte hračky, ktoré zničiť nedokáže, ako napríklad Lego, ktoré zároveň podporuje kreativitu, alebo plastelínu, s ktorou sa taktiež môže hrať do omrzenia a ničenie jej neublíži. Keď dieťa ničí všetky hračky okolo seba, nechajte ho hrať sa s pokazenými hračkami.
Vysvetľujte a nastavujte hranice
Vhodným správaním a konaním môžu rodičia negatívne prejavy vzdoru u detí minimalizovať. Najhoršie je, keď rodičia nie sú dôslední a tak sa stáva, že jeden deň dieťaťu niečo zakážu a na druhý deň mu to dovolia. Je preto dobré, keď sa rodič dokáže v ťažkých situáciách upokojiť a zvláda vzdor dieťaťa tak trochu s nadhľadom. Vhodným správaním a konaním môžu rodičia negatívne prejavy vzdoru u detí minimalizovať. Rovnako ale nevhodným správaním ich môžu aj posilňovať. Najhoršie je, keď rodičia nie sú dôslední a tak sa stáva, že jeden deň dieťaťu niečo zakážeme a na druhý deň mu to dovolíme. Prípadne to, čo je bežne zakázané, dieťaťu dovolíme v okamihu, keď vzdoruje. Tým dieťa zneisťujeme, frustrujeme a zároveň si robíme sami zle, lebo to bude využívať a bude dochádzať k častejším stretom. Je preto dobré, keď sa rodič dokáže v ťažkých situáciách upokojiť a zvláda vzdor dieťaťa tak trochu s nadhľadom. Najviac chýb sa rodičia dopúšťajú v časovom strese. Preto je dobré, keď s tým rodičia vopred rátajú, keď vedia, že časový stres je živná pôda na konflikty s dieťaťom, a vytvoria si nejakú časovú rezervu.
Keď sa dieťa správa neprimerane na ihrisku, napríklad hádže do druhých detí piesok, treba mu dôrazne povedať, že to robiť nesmie a keď sa to bude opakovať, ideme domov. A v prípade, že dieťa napriek upozorneniu rodiča neprestane, naozaj treba zbaliť všetky formičky a napriek protestom dieťaťa z ihriska odísť. Samozrejme, najväčší problém je, keď sa výbuch zlosti objaví na verejnosti. Rodičia sa potom neraz snažia dieťaťu vyhovieť, len aby sa už nehádzalo o zem, lebo všetci ľudia sa pozerajú… Lenže práve toto je chyba. Dieťa veľmi rýchlo zistí, čo kde funguje.
Uplatňujte logický dôsledok. Netrestajte dieťa spôsobom, že večer mu nepustíte rozprávku, lebo dopoludnia kopalo deti v piesku. Dieťa je ešte malé aj na to, aby si to spojilo, to dokáže dieťa vo veku 5 rokov. V afekte môžete dieťaťu spôsobiť malý šok, napríklad mu fúknite do tváre. Ak chce v noci spávať s vami, dovoľte mu to. Nehovorte mu, že je zlé, nevychované.
Pozor na bezpečnosť dieťaťa
Skúste sa vžiť do kože vášho dieťaťa a pozrieť si svet z jeho perspektívy malého človiečika. Je v ňom toľko fascinujúcich vecí! Aby bolo všetko v bezpečí, nielen vaše cennosti a televízia v obývačke, ale hlavne vaše dieťa, dajte pozor na to, čo všetko je dieťaťu v jeho výške dostupné. Použite detské poistky na elektrické zásuvky, dajte pozor na to, aby nič elektrické nebolo dieťaťu prístupné. Na zásuvky či skrine je tiež možné dávať pozor. Všetko, čo si dieťa môže samo otvoriť a môže mu to ublížiť, predstavuje riziko. Schovajte farbičky či perá z detského dosahu, pokiaľ nechcete mať pomaľované všetky steny. Taktiež dajte pozor na všetko rozbitné či na káble.
Možné zdravotné súvislosti
Problém s koordináciou
Vždy, keď sa dieťa niečoho dotkne, tak to spadne, alebo keď okolo toho prejde? Nemusí ísť vždy o zámer dieťaťa. Môže to byť prípad, kedy dieťa neničí všetko naokolo naschvál, no má reálny problém s koordináciou. V takom prípade vyhľadajte pomoc doktora a povedzte mu o svojich obavách.
ADHD
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je vývinová porucha, ktorá sa prejavuje hlavne u detí, ale v mnohých prípadoch pretrváva aj do dospelosti. Má nepriaznivý vplyv na adaptáciu postihnutých v ich každodennom prostredí. Je zrejmé, že táto porucha má výrazné biologické predispozície, ktoré v kombinácii s rôznymi príčinami vedú k poškodeniu určitých dráh a centier v nervovej sústave.
Príznaky ADHD začínajú byť zjavné v predškolskom a mladšom školskom veku. Deťom spôsobuje veľké problémy udržať pozornosť a kontrolovať svoje správanie. Zdravotné a Emočné Problémy Súvisiace s ADHD: ADHD predstavuje nielen problém výchovný a školský, ale aj zdravotný. Výskumy ukázali, že 25-50% hyperaktívnych detí má v rannom detstve rôzne zdravotné problémy. Bol zistený častejší výskyt chronických ochorení dýchacích ciest, nočné pomočovanie sa vyskytuje až u 43% detí s ADHD a časté sú aj poruchy spánku, ktorými trpí až 56% postihnutých. Tieto deti majú tiež častejšie nehody, ako sú zlomeniny, úrazy hlavy, vyrazené zuby a náhodné otravy. Nezanedbateľné sú aj rôzne emočné poruchy ako úzkosť, depresia, nižšie sebahodnotenie, afektívne poruchy a poruchy chovania v zmysle agresivity a vzdorovitého správania.
Medzi zlou výchovou a ADHD existuje skutočne veľmi tenká hranica. Odborníci najlepšie odhadnú problém, keď ho vidno v interakcii rodiča a dieťaťa. Ak má dieťa symptómy ADHD, nejde o neposlušnosť dieťaťa, ale diagnózu, ktorú treba riešiť s odborníkom.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Väčšina rodičov zvládne obdobie vzdoru svojho dieťaťa sama. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5 rokov.
