V tomto článku sa dozviete, prečo vaše dieťa odmieta jesť s lyžičkou, ako si zachovať chladnú hlavu a čo robiť, aby ste mu pomohli rozvinúť chuť do jedla.
Prečo dieťa odmieta jesť
Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť.
Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody.
Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Tipy na podporu chuti do jedla
- Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
- Z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
Samostatné kŕmenie: Prvé kroky
Približne okolo 8. mesiaca veku začínajú deti prejavovať chuť samostatne sa kŕmiť. Začína to ručičkami - kým neovládajú pinzetový úchop prsty, berú jedlo plnými hrsťami. Hoci to vždy končí neporiadkom a rozpapraným jedlom, nie je dobré sa týmto prvým pokusom o samostatné kŕmenie brániť, len sa snažiť minimalizovať škody. Dieťa sa jednoducho učí.
Dobrým pomocníkom proti prevrhnutiu a úniku obsahu je rozhodne plastová miska s prísavkou.
Príde deň, kedy dieťa prejaví záujem o lyžičku, ktorou ho kŕmime, a bude sa s jej pomocou chcieť kŕmiť samo. Akonáhle s našou pomocou zaženie najväčší hlad, je načase zapojiť ho do hry. Keby sme to urobili hneď, hladné dieťa by bolo po chvíľke neúspešných pokusov nielen stále hladné, ale navyše frustrované.
Preto sprvu kŕmime sami a až po chvíli dieťaťu dáme jeho vlastnú detskú lyžičku. Jeme zásadne pri stole a na jedlo sa plne sústredíme. Nerozptyľujeme sa, neodbíháme. Za každé úspešné strefenie sa jedlom do úst dieťa pochválime a povzbudíme k ďalším pokusom.
Spočiatku neriešime úchop, na to bude čas o dosť neskôr, až bude dieťa lepšie spolupracovať.
Ako sa pripraviť na neporiadok
Predstava neporiadku, rozpapraného jedla na stole, na oblečení, vo vlasoch aj po stenách býva niektorým mamičkám natoľko proti srsti, že pokusy o samostatné kŕmenie odkladajú a odkladajú. Netreba sa báť, treba sa len dobre pripraviť. Igelitový obrus, umývateľná stolička, poriadny podbradník a teplá voda zmôžu veľa.
Kedy začať s učením jesť lyžičkou
Prvé kroky aj prvé slovíčka sa nám už daria. Nohy behajú ako strunky a sú zo dňa na deň rýchlejšie, jazýček sa rozväzuje. S jedlom je to však paseka: kŕmenie nám už nevyhovuje a samostatné pokusy končia beznádejne všade inde, len nie v brušku. Ako teda naučiť takého drobca kúsok po roku jesť lyžičkou ako veľkáča?
Pokusy a trpezlivosť
Aj pri rešpektovaní individuality a osobitného dozrievania každého dieťatka však nejaký ten inšpiračný tréning nie je od veci. Zvlášť keď sa náš zázrak túži obslúžiť jedlom sám. Prvý nástroj, ktorý k týmto pokusom potrebujeme, je naša trpezlivosť a pokoj. Zmierme sa s tým, že ešte nejaký čas bude to hamko končiť na rôznych horizontálnych či vertikálnych plochách. Vyhnite sa naivným predstavám o vašej kuchyni ako tej vyglančenej z katalógu.
Ideálny čas na samostatné kŕmenie
Rozmedzie, kedy dieťa zvládne manipuláciu s tanierom a lyžičkou, je dosť veľké: sú deti, ktoré to zvládnu ešte pred prvým rokom, bežne okolo 16. - 18. mesiaca, ale sú aj deti, ktorým to trvá dlhšie. Dôležité je sledovať svoje dieťatko a jeho reakcie pri kŕmení - ak sa natiahne za lyžičkou, ponúknuť mu ju a skúsiť jesť v tandeme.
Vybavenie pre samostatné stolovanie
Z „technického“ vybavenia si možno tento čas privykania samostatnému stolovaniu vylepšiť všelijako:
- Vynikajúce sú na prvé samostatné jedenie tanieriky s prísavkou. Pozor však, nie všetky sú naozaj také kvalitné - a nie všetky naše deti také pokojné - aby vydržali všetky pokusy o testovanie tuhosti prisania. Z toho, čo si mamy medzi sebou odporúčajú, sú vynikajúce tanieriky z Ikea, ale bežne dobre poslúži aj ten značky Canpol Babies alebo aj z DM drogerie. Zo skúsenosti však platí, že nie vždy dobre drží na drevenom pultíku či stole, podklad musí byť dokonale čistý a suchý. Dobrý trik je prilepiť na bežný plastový tanierik a pultík malého jedáka suchý zips.
- Dobrá, kvalitná lyžička nie príliš plytká a ani nie príliš veľká.
- Neviem si predstaviť papanie bez vysokej stoličky, najlepšie s pultíkom. Aj keď výnimka potvrdzuje pravidlo - niektoré deti sa chcú stať velkáčmi priamo pri veľkom rodinnom stole a bágrovať vo veľkom porcelánovom tanieri.
Prevencia pred znečistením oblečenia
Chcete predchádzať batikovaniu oblečenia jedlom? Stačí malého jedáka obliecť do pršiplášťa primeranej veľkosti a pokusy o samostatné jedenie môžu začať. Táto finta je náhradným riešením, ak váš malý jedák odmieta podbradníky a neexistuje taký, ktorý by zo seba nestiahol.
Finty pri učení jesť lyžičkou
Prvou a základnou výzvou je položiť pri bežnom kŕmení do tanierika lyžičky dve - jednu pre malého jedáka a druhú pre mamu. Možno to zo začiatku bude vyzerať veľmi neproduktívne zo strany dieťatka, ale už len možnosť chytiť si lyžičku do vlastných a skúšať triafať do pusy - alebo len skúšať, čo jedlo robí pri dotyku či plesnutí do taniera lyžičkou - je pre dieťa dôležitým signálom a poznatkom.
Dieťatko sa učí predovšetkým pozorovaním mamy pri kŕmení a tak časom ten svoj spôsob jedenia lyžičkou nájde. Niekedy bude pomer nakladania jedla lyžičkou do pusy väčší pre mamu, niekedy pre dieťatko.
Rešpektovať treba aj pokus vložiť si jedlo do úst rukou, pokiaľ to neskončí vyhadzovaním do priestoru.
Výber správneho jedla
Dobré je začať s jedlom, ktoré je hustejšie a nevytečie - neutečie z lyžičky skôr, ako malý jedák trafí do pusy. Ideálne na to sú všetky termixy, miláčiky, tvarohové pribináčiky alebo husté jogurty či kaše.
Pomoc hračiek
Ak má dieťa obľúbené zvieratko či hračku, ktoré prežije tento stravovací proces bez ujmy, môžete si ho zavolať na „pomoc“. Drobček môže skúšať kŕmiť aj hračku - minimálne to pomôže dokŕmiť ho nenápadne tým, čo už nevládze naložiť do úst samo.
Prístup rodičov pri odmietaní jedla
Napriek všetkým fintám, radám a dobrým odporúčaniam netreba zabúdať na jedno: každé dieťa má svoj čas bez ohľadu na to, kedy sa s lyžičkou skamarátili jeho súrodenci alebo rovnako starý drobec od susedov.
Je dôležité, aby si rodič uvedomil, aké extrémne dôležité je pre neho, aby dieťa jedlo. Ak rodič sľubuje odmenu, dekoruje jedlo, alebo je ochotný urobiť čokoľvek, aby dieťa niečo zjedlo, dieťa to vycíti a môže to zneužiť. V takom prípade je potrebné zaviesť prísne pravidlá.
Pravidlá pri jedle
- Zaveďte 5x do dňa jedlo (najlepšie rovnaký druh o tom istom čase, povedzme na raňajky nejaký chlebík, na desiatu ovocie, na obed zeleninku / mäsko / prílohu / polievku, na olovrant jogurt, na večeru chlebík / krupicovú kašu...).
- Trvajte na tom, aby dieťa jedlo samo.
- Nekričte, netrestajte ho, jednoducho mu vysvetlite pokojným hlasom, že odteraz už bude papať sám, lebo je veľký a že ani vás ani ocka nikto nekŕmi.
- Ak jedlo nezje, neponúkajte mu žiadne alternatívy.
- Ak jedlo nezje (najlepšie je v týchto dňoch "výcviku" variť obľúbené jedlá), pred jedlom sa ho môžete opýtať, či si prosí chlebík so šunkou alebo chlebík so syrom a podobne.
- Ak jedlo nezje, nedajte mu už nič (okrem tekutín, samozrejme nie sladených, ktoré by ho zasýtili. Ideálna je voda, ovocný čaj bez cukru) až do ďalšieho jedla.
- Ak nezje ani to, opäť nič okrem tekutín. Nebojte sa, pud sebazáchovy je silnejší ako akákoľvek tvrdohlavosť a od hladu neumrie, ani keby 3 dni nič nejedol.
- Hlavne mu nesmieš ponúkať žiadne náhrady jedla, nech len pekne zistí dôsledok nejedenia (hlad), nabudúce si uvedomí, že je to kvôli sebe a nie kvôli vám.
Poznáme rodinu, kde mali 2,5 ročné dieťa, ktoré malo ten istý problém (i keď aj tu je podľa mňa problém na strane rodičov) a len aby "chudáčik malinký" papal, nosili mu na stôl knižky, detský počítač, stavebnicu, autíčko... a keď bol malý sústredený na hru, šup do jeho pusy s lyžičkou (mama alebo babka, on nikdy). Keď si potom konečne uvedomili, že by mal jesť sám, vedeli ste, ako jedol? Nijako, maximálne tak chytil ruku mame, doviedol jej ju k vidličke, ona ju chytila a on potom jej ruku s vidličkou nasmeroval do svojich úst, len tak sa najedol.
No a totálne ma šokovala jedna scéna u nich cez obed, babka sa ho pýtala, akú cestovinu (ktorý tvar) chce k tej omáčke, čo bola uvarená, vybral si motýliky. Keď boli motýliky uvarené, nejedol, povedal, že chce špagety. Tak babka varila ešte aj špagety, samozrejme nezjedol ani tie, ani ich neochutnal...
Ešte sa treba zamyslieť, prečo si dieťatko vydobíja pozornosť takýmto spôsobom: má pocit, že si ho inak rodičia nevšímajú, nevenujú sa mu ani chvíľku do dňa tak, aby boli nielen telom, ale aj mysľou pri ňom?
BLW metóda a jej kombinácia s lyžičkou
Začiatky s príkrmami bývajú pre rodičov obdobím plným očakávaní, ale aj frustrácie. Mnohé mamičky chcú skúsiť BLW (baby-led weaning) metódu, teda samostatné jedenie kúskov jedla už od začiatku prikrmovania. Áno, veľa detí v začiatkoch kúsky odmieta. Prechod z mliečnej či tekutej stravy na tuhú potravu je veľká zmena.
Mnohé deti ešte nemajú dostatočne vyvinuté zručnosti úst, jazyka a svalov na spracovanie kúskov, a preto radšej uprednostňujú pyré alebo kašovitú textúru. Napínací reflex (gag reflex) je u dojčiat prirodzene silnejší a slúži ako ochrana pred zadusením. Pokiaľ dieťatko dávi kúsok jedla, hlavne vy zachovajte kľud, aby dieťatko necítilo z vás paniku. Dôverujte mu.
"Responsive feeding" alebo „reagujúce kŕmenie“ je prístup, ktorý sa zameriava na rešpektovanie potrieb dieťaťa počas kŕmenia. Kombinácia BLW s lyžičkou je ideálnym spôsobom, ako umožniť dieťaťu objavovať kúsky jedla vlastným tempom, a zároveň mu dať možnosť dostať potravu aj pomocou lyžičky, ak to jeho motorické schopnosti a vývoj ešte neumožňujú samostatne.
"Responsive feeding" je prístup, ktorý zahŕňa pozornosť na signály dieťaťa počas jedenia, umožňuje dieťaťu rozhodovať o tom, kedy a ako chce jesť, a podporuje ich schopnosť regulovať príjem jedla podľa ich vlastného tempa a potreby.
Pri zavádzaní BLW, dieťa dostáva možnosť skúmať a jesť kúsky jedla vlastným spôsobom, bez toho, aby mu niekto nútil lyžičku alebo kontroloval každé sústo. Tento proces je veľmi dôležitý pre rozvoj motorických zručností, ale zároveň je dôležité rešpektovať, že nie všetky deti sú pripravené na kúsky hneď od začiatku.
Ako kombinovať BLW s lyžičkou
- Začnite s kúskami aj s kašami: Dajte dieťaťu k dispozícii kúsky jedla, ktoré môže skúmať a prehĺtať, ale zároveň mu môžete ponúknuť lyžičku s kašou, aby sa necítilo pod tlakom.
- Podporujte samostatnosť: Aj keď používate lyžičku, nechajte dieťa, aby si kŕmenie trochu riadilo samo.
- Učte dieťa kontrolovať signály: Pomôže to aj s reguláciou hladiny a nasýtenia. Ak dieťa odmieta jedlo alebo ho nechce zjesť, netlačte na neho. Takto sa učí počúvať svoje telo, čo je základom pre zdravé stravovacie návyky v budúcnosti.
- Buďte trpezlivá: Ak dieťa stále nie je pripravené na kúsky alebo má problémy s trávením, môžete mu ponúknuť aj mixovanú alebo jemne rozmačkanú verziu jedla.
Kombinácia BLW a lyžičky je skvelý spôsob, ako nechať dieťa skúmať a objavovať nové chute a textúry jedla vlastným tempom. Pri tomto prístupe je dôležité, aby rodičia zachovali flexibilitu a rešpektovali signály dieťaťa.
Rady a skúsenosti z praxe
Rada 1: Skúste dieťaťu dávať jedlo, ktoré môže jesť samo rukami - kúsky zeleniny, zemiakov, mäsa, cestoviny, pečivo na kusky. Keď sa jej zlepší jemná motorika, môže začať sama jesť lyžicou alebo detskou vidličkou.
Rada 2: Dajte jej lyžičku do každej ruky, nech skúša „bagrovať“ a vy medzitým dokŕmite.
Rada 3: Dajte mu lyžičku na hranie, nech si s ňou zvykne a potom ju prijme, keď mu ju nasmerujete do úst.
Rada 4: Skúste kŕmiť z fľašky s lyžičkou, možno by dieťa držalo fľaštičku a bol by spokojný.
Rada 5: Ak dieťa odmieta zeleninu lyžičkou, ale bez problémov ju zje z fľaše, netlačte na to a používajte fľašu, kým sa nenaučí sedieť samo a nebudete musieť riešiť problém s lyžičkou neskôr.
Rada 6: Podávajte vitamín D na lyžičke, aby si dieťa zvyklo na lyžičku od malička.
Rada 7: Jedzte pred dieťaťom s lyžičkou, deti rady opakujú po rodičoch.
Rada 8: Ak dieťa zje len jednu lyžičku a potom sa jeho pery uzamknú, skúste mu vložiť lyžičku do rúčky, aby si na ňu zvyklo.
Rada 9: Ak dieťa vypluje väčšinu jedla, ktoré mu podávate lyžičkou, skúste ho kŕmiť z fľaše. Trpezlivosť je kľúčová, aj keď to trvá dva mesiace, kým sa naučia.
Rada 10: Dávajte mu lyžičku do ruky, vždy ho kŕmte v rovnakom čase, na rovnom mieste (aspoň ten príkrm) - napríklad v stoličkách.
Rada 11: Ak máte pomoc pri kŕmení, nechajte niekoho kŕmiť dieťa, ktoré nemá problém s lyžičkou, a vy sa venujte dieťaťu, ktorému sa ťažšie kŕmi.
Rada 12: Keď dieťaťu niečo nejde, skúste ho rozptýliť hračkami, ale nakoniec sa vráťte ku kŕmeniu lyžičkou.
Rada 13: Skúste dieťaťu dať na lyžičke trochu zeleninky a potom mu dať na chvíľku cumlík, aby si uvedomilo, že to na lyžičke ho tiež zasýti.
Rada 14: Ak dieťa naplo z lyžičky, je to normálne, mnohé deti to robia. Dôverujte mu.
Rada 15: Ak dieťa zje pár lyžičiek a potom plače a chce len mlieko, skúste mu natrieť zeleninu na cumlík alebo mu ju dať do úst spolu s cumlíkom.
Rada 16: Kúpte dieťaťu mäkkú silikónovú lyžičku, ktorá je podobná cumlíku.
Rada 17: Nechajte dieťa, aby sa s lyžičkou hralo, aby mu bola známa.
Rada 18: Ak má dieťa dni, kedy chce jesť samo, nechajte ho, aj keď je okolo neporiadok. A keď má dni, kedy sa nechá kŕmiť, kŕmte ho vy a medzitým si môže aj samo naberať.
Rada 19: Nenechajte sa podriaďovať dieťaťu. Ak niečo nechce jesť, nedávajte mu niečo iné len preto, aby sa najedlo. Musí pochopiť, že jedlo patrí do úst.
Rada 20: Ak dieťa neposlúchne, keď sa hrá s jedlom, upozornite ho, že sa to nesmie, a ak neposlúchne, vezmite ho preč od stola.
Rada 21: Používajte lyžičky a príbory prispôsobené veku dieťaťa. Nikdy mu nedávajte veľkú dospelácku lyžicu.
Rada 22: Začnite s hustejšími jedlami, ako sú kaše alebo husté jogurty, nie s polievkou, ktorá z lyžičky vyteká.