Vplyv nervozity matky na dieťa: Od tehotenstva po prvé mesiace života

Tehotenstvo a materstvo predstavujú jedinečné obdobia v živote ženy, ktoré sú spojené s mnohými zmenami a výzvami. Príchod dieťaťa síce prináša obrovskú radosť, ale často je sprevádzaný aj stresom a nervozitou. Je dôležité uvedomiť si, že strava matky a jej psychická pohoda majú zásadný vplyv na vývoj a celkovú pohodu dieťaťa, a to nielen počas tehotenstva, ale aj v období po narodení.

Adaptácia dieťaťa na nové prostredie

Žiadna žena sa nerodí s vopred pripraveným návodom na to, ako sa stať matkou. Príchod dieťaťa znamená množstvo zmien a výziev. Po pôrode je matka často unavená a vyčerpaná, rovnako ako aj novorodenec. Prvé dni, týždne a mesiace sú kľúčové pre úspešnú adaptáciu dieťaťa na nové prostredie mimo maternice. Matka hrá zásadnú úlohu v zabezpečení pocitu bezpečia, lásky a spokojnosti dieťaťa.

Prvý rok života je pre dieťa najdôležitejší, pretože prechádza obdobím prudkého vývoja. Rodičia by mali byť informovaní o tom, ako podporiť zdravý vývoj svojho dieťaťa a čomu sa naopak vyvarovať.

Počas tehotenstva bolo bábätko v brušku matky v špecifických podmienkach. Po narodení by sa mali vytvoriť čo najpodobnejšie podmienky, ktoré uľahčia dieťaťu adaptáciu na nové prostredie. Zavinovačka alebo perinka poskytujú bábätku teplo, mäkkosť a ohraničený priestor, čím mu dopomáhajú k stabilite a správnemu nájdeniu osi tela. Novorodenci sú zvyknutí na tmu, preto je vhodné nevystavovať ich ostrému svetlu.

Správna manipulácia a stimulácia dieťaťa

Správna manipulácia s dieťaťom, v súlade s jeho psychomotorickým vývojom, je mimoriadne dôležitá. Chybná manipulácia môže viesť k plačlivosti a nespokojnosti dieťaťa. Matka, ktorá je s dieťaťom najčastejšie v kontakte, môže pozitívne ovplyvniť jeho psychomotorický vývoj prostredníctvom správnej manipulácie a stimulácie.

Vhodné polohy pre bábätko

• Bočné klbko: Dieťa je nosené v zavinovačke. V tejto polohe sa cíti bezpečne a isto. Využívanie perinky je vhodné počas prvých šiestich týždňov, ale je potrebné prispôsobiť sa individuálnym potrebám dieťaťa. V polohe bočného klbka podopiera zdvihnutý lakeť matky hlavu bábätka a druhá ruka pridržiava jeho zadoček. Os bábätka (nos, brada, hrudná kosť, pupok a lonová spona) by mala byť v jednej línii a obe ruky dieťaťa by mali byť pred jeho telom.
• Klokan: Dieťa je pridržiavané chrbtom k matke, vo zvislej polohe. Táto poloha mu umožňuje rozhľad a pocit spokojnosti. Matka ho drží jednou rukou jemne za bruško a druhou rukou zospodu chytí za zadoček, ktorý by mal byť umiestnený pod prsiami matky.
• Tigrík: Dieťa je držané v 45-stupňovom uhle tvárou k zemi, položené na ruke matky. Matka ho istí na brušku a dlaňou pridržiava vonkajšie stehienko a zadoček. Stehná by mali byť držané v pravom uhle s bruškom dieťaťa. Súčasne je potrebné kontrolovať os bábätka, aby nebola vychýlená.

Čomu sa vyhnúť pri manipulácii

Pri manipulácii s dieťaťom sa vyhýbajte oblasti krku, ktorá je veľmi citlivá. Ruky matky by mali byť vždy pod hlavičkou dieťaťa, nikdy nie na krku. Rodičia sa často dopúšťajú chýb, ktoré si neuvedomujú.

• Nosenie v zvislej polohe: Táto poloha je vhodná až vtedy, keď dieťa dokáže samo sedieť.
• Predčasné usádzanie a vodenie dieťaťa za ruky: Tieto aktivity majú negatívny vplyv na chrbticu bábätka, pretože dieťa sa v nich udržiava len pasívne, keďže jeho svaly ho ešte neudržia.
• Používanie chodítka či hopsadla: Tieto pomôcky negatívne vplývajú na vývoj chrbtice dieťaťa.
• Dvíhanie dieťaťa z podložky tzv. širokým úchopom: Neodporúča sa chytať dieťa pod pazuchami bez pridržania hlavičky.
• Nosenie dieťaťa na predlaktí: Nesprávne je nosenie dieťaťa, keď je opreté bruškom o ruku matky, s chrbátikom a zadočkom opretým o brucho matky a súčasne má zaklonenú hlavičku, respektíve vyloženú na lakti matky.

Kontaktné rodičovstvo

Kontaktné rodičovstvo zahŕňa snahu pochopiť a správne porozumieť potrebám dieťaťa, vytvárať si s ním otvorený a úprimný vzťah, pričom sa dieťa stáva stredobodom života rodičov. Rodičia sa snažia citlivo pristupovať k svojmu dieťaťu a napĺňať jeho citové potreby.

• Bonding: Po pôrode je dieťa priložené na telo matky (alebo otca). Ide o prvý kontakt hneď po príchode na svet.
• Nosenie: Dieťa sa cíti najlepšie v náručí matky alebo inej blízkej osoby.

Nervozita matky a jej vplyv na dieťa

V dnešnej dobe sú matky často kritizované za akúkoľvek výpomoc (cumlík, kočík, zavinovanie) alebo za to, že si chcú oddýchnuť po niekoľko mesačnom nevyspatí. Je dôležité si uvedomiť základné pravidlo: spokojná matka = spokojné dieťa.

Spánok je mimoriadne dôležitý pre rodičov aj pre deti. Nedostatok kvalitného spánku je rizikom, ktoré pretrváva dlhodobo a môže viesť k depresii a úzkosti. Matky s nedostatkom spánku majú vyššie riziko vzniku depresie, čo môže narušiť vzťah medzi matkou a dieťaťom. Matka sa deťom menej venuje, je nervóznejšia a nestará sa o ne tak, ako by sa starala zdravá matka.

Depresia je vážne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť pred alebo po pôrode a vyžaduje si podporu psychológa, psychiatra a partnera. Matky by sa za to nemali hanbiť a mali by vyhľadať pomoc, ak majú pocit, že ich prežívanie a nálady nie sú v poriadku. Je dôležité zabezpečiť zdravé spánkové návyky pre seba aj pre deti od narodenia. Oddýchnuté a spokojné matky dajú deťom veľa lásky a kvalitného spoločného času.

Dieťa ako zrkadlo matky

Dieťa neustále nasáva náladu matky. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým matka drží dieťa, keď je v strese, pohľad, aký mu venuje, a tón hlasu sú spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa. Negatívne emócie matky sa u dieťaťa znásobujú. Dieťa sa stáva nervóznym, plačlivým a neschopným zaspať.

Nervózna a nešťastná matka nemôže očakávať šťastné a spokojné dieťa. Správanie dieťaťa je odrazom nálady matky. Dieťa zrkadlí, čo do neho matka vkladá, či už je to záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie. Nervózne a nešťastné dieťa volá o pomoc. Po vylúčení zdravotných ťažkostí, bolesti zubov, nedostatku spánku a hladu, prichádza na rad sebareflexia. Matka sa musí zastaviť a uvedomiť si samú seba, svoje pocity a situáciu, v ktorej sa nachádza.

Stres v tehotenstve a jeho následky

David Code tvrdí, že stres rodičov negatívne vplýva na dieťa, pričom najkritickejšie obdobie je počas tehotenstva. Mozog dieťaťa aj jeho gény sú zasiahnuté. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu, podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod reaguje a prispôsobuje svoj mozog stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká.

Dôležité je vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma náladu a vyžarovanie matky a ak cíti, že s ňou niečo nie je v poriadku, cíti sa ohrozené aj ono. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.

Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa

Dlhodobé štúdie na deťoch, vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu, preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Deti milujú svojich rodičov bezpodmienečne a sú pre ne vzorom. Spôsob, akým sa rodičia vyrovnávajú so stresom, preberajú za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému čelia.

• Neistota: Dieťa, ktoré je často vystavené napätým a stresujúcim situáciám, trpí pocitmi neistoty a viny.
• Depresia a nervozita: Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje.
• Agresivita: Rodičia, ktorí sú často zle naladení, sa nevenujú dostatočne dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu a začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, hlavne agresivitou.
• Obezita: Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú viac nezdravého jedla a polotovarov, pretože rodičia nemajú dostatok energie pripravovať im hodnotnú stravu.

Čo robiť proti zlej nálade?

Je dôležité starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu. Ak sa matka odváži priznať, že dlhšie trpí pocitmi zlej nálady, je na najlepšej ceste k zmene.

1. Priznanie problému: Uznanie vlastných pocitov je prvým krokom k riešeniu.
2. Pomenovanie spúšťača: Je potrebné špecifikovať, z čoho pramení zlá nálada.
3. Hľadanie riešenia: Dôležitá je vôľa veci zmeniť. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí matku odolnejšou voči každodenným problémom.
4. Úprimnosť voči dieťaťu: Je dôležité vysvetliť dieťaťu, adekvátne k jeho veku, prečo sa matka nejako správa, ako dlho to bude trvať a kto je za to zodpovedný.

Čo vníma dieťa v brušku?

Dieťa v maternici počuje, privoniava, ochutnáva a hmatá. Vďaka zmyslom spoznáva svoj svet a učí sa. Schopnosti zmyslových orgánov závisia od vyspelosti mozgu. Neustály prúd zmyslových vnemov podnecuje mozgový vývoj. Správanie dieťaťa je už v maternici veľmi vyspelé. Narodením nezačína nová etapa, ale pokračuje tá, ktorá začala oveľa skôr.

Stresové hormóny v materskom mlieku

Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas, takže sa nestihnú dostať do materského mlieka. Neexistuje vedecký dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka. Depresia je choroba, ktorá sa týka nielen dospelých, ale aj detí.

Výskumy z Durhamskej Univerzity ukázali, že bábätká žien, ktoré počas tehotenstva prežívali úzkosť, obavy alebo stres, sa častejšie dotýkali tváre ako deti matiek, ktoré boli v pohode. Tieto dotyky môžu byť reakciou na psychický stav matky a slúžiť ako spôsob upokojenia. Vedci sa domnievajú, že deti nervóznych matiek sa častejšie dotýkajú tváre ľavou rukou, čo môže súvisieť s vyšším výskytom porúch pozornosti a autizmu u ľavákov.

Tehotenstvo je obdobie mnohých zmien, ktoré môžu spôsobiť aj zvýšený stres. Mierna úzkosť a výkyvy nálad sú normálnou súčasťou tehotenstva. Avšak, dlhodobý a intenzívny stres môže mať negatívne následky na zdravie matky aj dieťaťa, vrátane zvýšeného rizika predčasného pôrodu alebo nízkej pôrodnej hmotnosti.

Pre zvládanie stresu v tehotenstve sa odporúča:

• Zamerať sa na zdravú a plnohodnotnú stravu, ktorá poskytne potrebné vitamíny a minerály.
• Dostatok pohybu, napríklad prechádzky, plávanie alebo tehotenská joga.
• Zabezpečiť dostatok spánku.
• Zvážiť doplnky stravy ako horčík a glutatión po konzultácii s lekárom.
• Zaradiť do denného režimu relaxačné cvičenia, meditáciu.
• Delegovať úlohy a plánovať si čas tak, aby nebol príliš zaťažený.
• Absolvovať predpôrodný kurz pre získanie informácií a zníženie obáv.
• Zveriť sa blízkym a vyhľadať podporu v komunitách tehotných žien.

Tipy na zvládanie stresu

Pri zvládaní stresu sú užitočné techniky ako joga, meditácia a relaxácia. Deti sa učia zvládať stres od svojich rodičov, preto je dôležité vedieť rozpoznať varovné príznaky stresu.

Techniky vedomého dýchania a relaxácie

• Vedomé dýchanie: Sústredenie sa na nádych a výdych, počítanie od 1 do 10. Pri prerušení myšlienkou, nechať ju odplynúť a pokračovať.
• Vedomá relaxácia: Venovanie pozornosti vnemom tela, sústredenie sa na dýchanie a postupné uvoľňovanie svalstva od nôh po hlavu alebo naopak. Vnímanie zvukov okolo seba a jemných zmien.

Tieto techniky pomáhajú uvoľniť sa, znížiť napätie, regulovať dýchanie a srdcový tep a zlepšiť celkovú psychickú pohodu.

Homeopatická prírodná liečba je ďalšou možnosťou, ktorá je netoxická, nemá nežiaduce účinky a je vhodná aj pre tehotné a dojčiace ženy. Môže pomôcť pri rôznych psychosomatických prejavoch stresu.

tags: #aky #vplyv #ma #nervozita #matky #na