Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Príznaky duševných porúch u detí
Pri diagnostikovaní duševných porúch u detí je dôležité sledovať zmeny v ich správaní, ktoré nie sú pre ne typické a pretrvávajú dlhší čas. Tieto zmeny môžu ovplyvňovať ich každodenný život a fungovanie.
Úzkostné poruchy
Úzkosti u detí sa prejavujú neustálymi obavami a strachmi, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Tieto úzkosti môžu ovplyvňovať ich účasť na spoločenských aktivitách, športe, hrách a iných typických sociálnych situáciách.
Poruchy príjmu potravy
Existuje viacero typov porúch príjmu potravy, pričom typická je posadnutosť ideálnym telom a mierami. Neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku môžu viesť k nebezpečným praktikám, ako sú hladovky či diéty. Poruchy príjmu potravy ako bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa sú sprevádzané emočnými a sociálnymi problémami, ale aj vážnymi telesnými ťažkosťami, ako je strata menštruácie, celková slabosť, vypadávanie vlasov a zubov, rednutie kostí s následkom častých zlomenín, či rozvrat metabolizmu.
Depresívne poruchy
Ak je dieťa neustále smutné, nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo, izoluje sa, nechce vstať z postele alebo ignoruje kamarátov a blízkych, môžu to byť signály depresívnej poruchy. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. V horších prípadoch sa môže objaviť aj riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Posttraumatická stresová porucha (PTSD)
Prejavy PTSD u detí zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
Bipolárna afektívna porucha (BAP)
Bipolárna afektívna porucha, kedysi nazývaná maniodepresívna psychóza, je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá sa často prejavuje už v detstve alebo adolescencii. Charakterizujú ju výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. Striedajú sa obdobia depresie (trvajúce najmenej 2 týždne) a mánie (trvajúce najmenej týždeň). Počas manickej fázy je osoba euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické.
Liečba a prevencia duševných problémov
Psychoterapia je kľúčovou súčasťou liečby psychických porúch u detí. Včasné vyhľadanie terapeuta môže pomôcť predchádzať rozvoju ochorenia. Terapia spočíva v rozhovore s odborníkom v bezpečnom prostredí, kde má dieťa možnosť riešiť svoje ťažkosti. Detské terapie často zahŕňajú hry a nenásilnú diskusiu, ktoré pomáhajú pri diagnostike a učia deti vyjadrovať svoje pocity a správať sa vhodne.
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Genetická predispozícia, prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, a správanie rodičov môžu tiež zohrávať úlohu pri vzniku duševných porúch. Niektoré poruchy súvisia s nerovnováhou neurotransmiterov v mozgu. Aj vážne poranenie mozgu môže viesť k vzniku duševnej poruchy.
Čo je terapia?
Vplyv rodičovstva na detskú psychiku
Rodičovský postoj k vlastnému telu a vzhľadu má významný vplyv na vnímanie vlastného tela u detí, najmä u dievčat. Ak matka kritizuje svoj vzhľad, dcéra si to môže zvnútorniť a osvojiť si nezdravý postoj k sebe samej. Spoločnosť často podporuje nespokojnosť so sebou prostredníctvom médií a reklám, čo vedie k neustálemu porovnávaniu a pocitu nedostatočnosti.
Rodičia ovplyvňujú deti aj v spôsobe uvažovania nad vzhľadom. Kritizovanie vlastného zjavu pred dieťaťom, aj keď nie je smerované priamo naň, môže viesť k tomu, že dieťa prevezme tento negatívny postoj k sebe. Výskumy ukazujú, že už desaťročné dievčatá držia diéty, čo svedčí o vplyve rodičov a spoločnosti na ich sebavnímanie.
Kritické slová na vlastný vzhľad, ktoré matky adresujú sebe, predávajú dcéram nezdravý postoj k sebe samej. Výsledkom je večná nespokojnosť, porovnávanie sa s ostatnými a úzkosť z toho, ako vyzerajú. Deti sa učia, že na vzhľade záleží viac ako na charaktere a že hodnota ich tela spočíva v tom, ako vyzerajú. To môže viesť k odmietaniu jedla, nadmernej fyzickej aktivite s cieľom schudnúť a celkovému pocitu menejcennosti.
Budovanie zdravého vzťahu k sebe
Je dôležité učiť deti láske k sebe a starostlivosti o svoje telo. Mali by sme sa k telu správať ako k posvätnej veci, ktorú ctíme a ľúbime. Deti by sa nemali poddávať trendom a ideálom krásy, ale zamerať sa na vlastné zdravie a spokojnosť. Kritizovanie seba samého vysiela podvedomý signál, že telo je zlé a nehodné. Je dôležité uvedomiť si, že tieto názory neboli objektívne a nemusia odrážať realitu. Sebareflexia a prehodnotenie spomienok, uvedomenie si, že správanie iných detí nehovorí nič o vašej hodnote ako človeka, sú kľúčové. Zamerajte sa na svoje silné stránky, talent a úspechy. Starajte sa o seba fyzicky aj psychicky.
„Zlé“ správanie detí ako forma komunikácie
Niekedy sa rodičia domnievajú, že „zlé“ správanie dieťaťa je prejavom vzdoru, tvrdohlavosti alebo manipulácie. Často sa ponáhľajú toto správanie okamžite napraviť. Je však dôležité pochopiť, že nevhodné správanie detí je často formou komunikácie. Dieťa nevie vždy pomenovať svoje pocity, ako je nesúhlas, únava, bolesť, smútok či strach, a preto ich vyjadruje prostredníctvom správania.
Vzdor môže byť spôsob, ako si dieťa skúša vlastné hranice a silu, a zároveň testuje, či sa na rodiča môže spoľahnúť. Za „zlým“ správaním sa často skrýva túžba po spojení - dieťa si nevie vypýtať pozornosť, blízkosť alebo pomoc iným spôsobom, a tak si ju vypýta za akúkoľvek cenu.
Je ľahké brať si správanie dieťaťa osobne, najmä ak vyvoláva vlastné negatívne emócie spojené s predošlými skúsenosťami z detstva. Namiesto okamžitej reakcie a sústredenia sa na nápravu a následky je dôležité zastaviť sa, venovať sa vlastným emóciám a uznať pocit, ktorý sa skrýva za správaním dieťaťa. Týmto spôsobom pomáhame dieťaťu naučiť sa regulovať svoje emócie a budovať vnútornú dôveru.
Zvládanie nevhodných slov u detí
Deti napodobňujú správanie dospelých a okolia, vrátane nevhodných slov. Vulgarizmy sa k nim môžu dostať z rôznych zdrojov - od kamarátov, cez médiá až po internet. Je úlohou rodičov zasiahnuť v správny čas.
Mnohé deti považujú nadávky za vtipné alebo ich používajú, aby získali pozornosť, predviedli sa alebo vedome porušili pravidlá, pretože vedia, že je to zakázané ovocie. Keď dieťa povie nevhodné slovo, rodič by mal pokojne vysvetliť, že dané slovo nie je pekné a nie je vhodné ho používať. Dôležité je poskytnúť alternatívu, napríklad slovné spojenia ako „do kelu“, „do pekla“ alebo vyjadrenie emócií ako „som nahnevaný“ či „som smutný“.
Najlepšou stratégiou pri nevhodných slovách je venovať im minimálnu pozornosť. Deti používajú nové slová, aby sa ich naučili a zistili, aký prínos pre ne majú. Ak dieťa zistí, že používanie nevhodných slov mu neprináša pozornosť ani iné výhody, postupne ich prestane používať. Dnešné moderné mamičky však často venujú nevhodným slovám príliš veľa pozornosti, čím dieťaťu dávajú signál, že je to účinný spôsob, ako získať pozornosť, aj keď zvrátenú.
Príkladom môže byť situácia, keď dieťa povie „hlúpy“. Namiesto hnevu a obviňovania je lepšie vysvetliť, prečo to nie je vhodné slovo a ponúknuť alternatívu. Používanie výrazov ako „hlúpy“ môže byť pre dieťa nepochopiteľné, ale reakcia rodičov mu dáva význam. Je dôležité sústrediť sa na vysvetľovanie a nie na trestanie.
Preťažené deti a hľadanie rovnováhy
V súčasnosti niektoré deti čelia priveľkému množstvu povinností, ako sú krúžky, jazykové školy či tréningy, popri škole. Hoci rodičia chcú svojim deťom poskytnúť čo najviac podnetov pre ich rozvoj, extrémne zaťaženie môže viesť k preťaženiu. Nájsť rovnováhu medzi aktivitami a voľným časom je kľúčové.
Príliš veľa aktivít môže byť aj dôsledkom nedostatku času rodičov, ktorí takto zabezpečujú, že dieťa nie je doma pri počítači či mobile. Krúžky by si však malo dieťa vyberať samo na základe svojich radostí a záujmov, nie kvôli tlaku rodičov. Je dôležité pozerať sa na dieťa reálne a akceptovať, že niektoré aktivity v určitom období nemusí vykonávať.
Príznaky preťaženosti dieťaťa zahŕňajú:
- Nedostatok času pre seba
- Sťažovanie sa na bolesti hlavy, brucha alebo iné bolesti
- Únava aj cez deň
- Nervozita, podráždenosť, úzkosť
- Obmedzené stretávanie sa s kamarátmi
- Neochota zúčastňovať sa niektorých aktivít
- Neschopnosť samostatne sa hrať
- Nesústredenosť a zhoršujúce sa známky v škole
- Strach zo zlyhania a neplnenia očakávaní rodičov
- Prejedanie sa
- Návaly zlosti
- Zvýšený počet konfliktov so súrodencami
- Problémy s autoritami
Na nájdenie rozumnej rovnováhy je dôležité naplánovať si týždenný program dieťaťa tak, aby zahŕňal aj čas len pre seba. Nevyplnený čas a dokonca aj nuda sú prospešné, pretože podporujú kreativitu a učia dieťa samostatnosti. Dostatočný spánok je rovnako nevyhnutný.
Primerané množstvo mimoškolských aktivít deťom prospieva. Štúdie ukazujú, že účasť v rozumnej miere na voľnočasových aktivitách prináša deťom benefity. Detstvo je obdobie formovania osobnosti a vnímania sveta. Negatívne zážitky, ako sú posmešky a urážky, môžu mať dlhodobý dopad na sebavedomie a psychickú pohodu.
