Láska k plyšovým hračkám často pretrváva u detí po celý život. Pre mnohé deti, ako je malá Lucia, sú plyšové hračky neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života. Luciina ovečka Bela, kedysi biela a vlnená, je dnes vyšúchaná a šedá, no pre Luciu predstavuje oveľa viac než len hračku. Je to jej najlepšia kamarátka, ktorá ju utešuje, stráži v noci a nikdy nemá zlú náladu. Život bez Belky si Lucia nevie predstaviť.
Deti a plyšové hračky neodmysliteľne patria k sebe. Plyšoví spoločníci sú vždy prítomní, neodporujú a ani sa neurážajú, keď ich deti odložia do kúta. Stávajú sa partnermi v prvých vzťahoch dieťaťa. Mnohé deti sa so svojím plyšákom rozprávajú aj v školskom veku, zdôverujú sa mu so svojimi zážitkami, starosťami a plánmi. Keďže deti vnímajú svet často magickým spôsobom, plyšové hračky sú pre ne považované za "ozajstných" priateľov a ideálnych partnerov pre hry na role.
Vývoj dieťaťa vo veku 9 rokov a vplyv hračiek
Deväťročné deti prechádzajú dôležitým štádiom vývoja. Ich mozog sa neustále vyvíja a ustaľuje. V tomto veku sa deti spoliehajú na vizuálne podnety a farby používajú na vyjadrenie svojich emócií. Rozvíjajú sa ich motorické schopnosti a učia sa vyjadrovať svoj názor, čím si budujú svoju osobnosť.
Detská izba by mala byť atraktívna a zábavná, a hračky v nej by mali efektívne prispievať k rozvoju dieťaťa. Už od narodenia hračky stimulujú myseľ a majú energizujúci účinok na telo. Farby hrajú významnú úlohu v nálade, emóciách a činoch človeka. Studené farby majú upokojujúci účinok, zatiaľ čo žltá farba podporuje koncentráciu.
Plyšové hračky a emocionálny rozvoj
Plyšové hračky majú pre deti špeciálny význam. Poskytujú im pocit bezpečia a často slúžia ako prechodové objekty, ktoré deťom pomáhajú prekonať separačnú úzkosť.
Typy hračiek a ich význam
Odborníci odporúčajú zamerať sa na rôzne typy hračiek, ktoré podporujú rozvoj dieťaťa:
- Domček pre bábiky s postavičkami: Pomáha deťom prežívať a pochopiť svoj vnútorný svet, vzťahy a situácie.
- Stavebnice: Rozvíjajú kognitívne schopnosti, učia skladať stavby podľa návodu alebo fantázie, rozvíjajú motorické zručnosti a predstavivosť.
- Bábika: Učí spracovávať prežité situácie a starostlivosti o niekoho iného.
- Autíčka: Umožňujú deťom snívať o šoférovaní a riešení situácií na cestách, rozvíjajú empatiu a fantáziu.
- Zvieratká: Učia vzťahu a rešpektu k prírode, starostlivosti a citlivosti, dávajú pocit bezpečia.
- Kuchynky a hračky predstavujúce jedlo: Umožňujú napodobňovať činnosti dospelých, učia spolupráci, komunikácii, základom stolovania a vzťahu k zdravej strave.
- Lekársky kufrík či iné hry na povolania: Umožňujú vyskúšať si rolu niekoho iného, rozvíjajú slovnú zásobu, abstraktné myslenie, predstavivosť a schopnosť riešenia problémov.
- Hudobné hračky: Rozvíjajú vzťah k hudbe, zmyslové vnímanie, jemnú motoriku, koordináciu pohybov a logické myslenie.
- Logické hry a puzzle: Trénujú predstavivosť, logické myslenie, sústredenie a cieľavedomosť.
- Spoločenské hry: Podporujú princípy fair-play, učia ísť za víťazstvom, ale prijať aj prehru, trénujú sústredenosť, trpezlivosť a abstraktné myslenie.
Ako vybrať správne hračky
Pri výbere hračiek by sa rodičia nemali riadiť pohlavím dieťaťa, pretože chlapci aj dievčatá si pomocou hry napĺňajú rovnaké potreby. U starších detí je vhodné ponúknuť kreatívne alebo vedecké sety, ktoré im pomôžu rozvíjať sa v rôznych oblastiach. Dôležité je dbať na to, aby hračky boli bezpečné a primerané veku dieťaťa.
Čo robiť, ak má dieťa priveľa hračiek
Ak má dieťa v izbe priveľa hračiek, môže to viesť k neporiadku. V takom prípade je čas na redukciu množstva hračiek. Poškodené hračky by sa mali vyhodiť a tie, ktoré už dieťa nezaujímajú, by sa mali posunúť príbuzným alebo rodinám, ktoré na vlastné hračky nemajú dostatok peňazí.
Reorganizácia hračiek
Veľké upratovanie a reorganizácia hračiek môže deťom pomôcť objaviť tie hračky, ktoré už dlhšie do svojich hier nezapojili. Raz za čas je vhodné vymeniť hračky, ktoré sú na poličkách, s tými, ktoré sú odložené v skrinkách či odkladacích boxoch.
Kam hračky nepatria
Každá hračka by mala mať svoje miesto. Deti by sa mali učiť, aby ich po hre vždy odložili. Je vhodné vyhnúť sa množstvu hračiek v posteli, pretože deťom nepomôžu usnúť skôr. Hračky by sa vo väčšej miere nemali skladovať ani mimo detskej izby, v obývačke či kuchyni môžu zavadzať a rozptyľovať deti pri iných činnostiach.
Úloha hry vo vývoji dieťaťa
Poruchy autistického spektra (PAS) a ich prejavy
Poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Pod pojmom autizmus sa skrývajú rôzne diagnózy, ako napríklad detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha (spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi) a Aspergerov syndróm.
Z medicínskeho hľadiska má na vznik týchto porúch vplyv genetika, ale uvažuje sa aj o psychogénnych faktoroch prostredia, vplyve imunitného systému, metabolizmu a veku rodičky.
Kľúčová je včasná diagnostika a intervencia
PAS bude sprevádzať dieťa celý život, ale na jeho kvalitu bude vplývať práve kľúčová včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie. Každé dieťa s PAS je iné a unikátne.
Kedy si všímať prvé varovné príznaky?
Niekedy sú prvé varovné príznaky prítomné už v prvých mesiacoch života, napríklad keď dieťa nereaguje na mimiku, hlas, neplače za rodičmi, nenadväzuje očný kontakt. Inokedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“, prestane prejavovať záujem o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety či bezcieľne pobehuje, nenapreduje v reči (používa stále pár slov, alebo ich prestáva používať), nereaguje na pokyny a podobne. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života.
Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu (vysokofunkčný autizmus, Aspergerov syndróm), pretože prejavy sú v ranom veku mierne a ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu (napr. materskej školy) alebo v rámci základnej školy, keď vzrastajú požiadavky hlavne v sociálnej oblasti. Nie je nezvyčajné, že podstata ťažkostí a vášho „zlého, neposlušného, zle vychovaného“ dieťaťa sa odhalí až na druhom stupni základnej školy či neskôr.
Príznaky PAS
Vo všeobecnosti možno povedať, že diagnózy PAS pokrývajú ťažkosti detí v troch oblastiach: v sociálnej interakcii, flexibilite a verbálnej a neverbálnej komunikácii.
Toto sú prvé príznaky PAS, ktoré sa ďalej môžu vyvíjať alebo naopak odoznieť, preto je potrebná konzultácia s odborníčkami a odborníkmi v špecializovaných centrách. Zájsť môžete ako k svojej pediatričke či pediatrovi, tak aj do Centier včasnej intervencie.
1) Reč dieťaťa
Najčastejšie rodičia spozornejú, keď dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá - hovorí iba pár slov, alebo hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou, alebo síce opakuje rôzne riekanky a pesničky, prípadne celé časti rozprávok (opakuje/napodobňuje počuté slová, frázy), ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii alebo komunikácii s nami. Napríklad vypýtať si jesť, povedať, kam chce ísť, odpovedať na jednoduchú otázku (ako sa voláš?).
2) Reakcia dieťaťa na vlastné meno
Čo sa týka oblasti komunikácie, dieťa s PAS nereaguje na oslovenie. Obráti sa k vám, keď ho oslovíte, zavoláte menom? Dá najavo inak, že zaregistrovalo, že ste naň volali? Urobí tak vždy alebo len niekedy? Bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát. Ak dieťa svoje meno ignoruje, treba spozornieť.
3) Nenasleduje inštrukcie, javí sa, že nerozumie
Máte pocit, že nerozumie, keď od neho niečo požadujete. Je oveľa ťažšie vysvetliť mu niektoré situácie než jeho rovesníkom alebo mladším deťom, javí sa, že vôbec nerozumie. Dieťa s PAS nerozumie abstraktným pojmom (ľúbiť, neskôr…), má problém v porozumení reči druhých, pokiaľ nemá napríklad vizuálne ilustrácie toho, o čom komunikujete. Nedokáže sa zapojiť do konverzácie typu otázka-odpoveď. Je bežné, že sa počas konverzovania napríklad od vás odvráti.
4) Žiadny očný kontakt
V oblasti neverbálnej komunikácie dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo. Svoje požiadavky dáva najavo pre vás zvláštnym spôsobom - namiesto ukázania prstom a nadviazania zrakového kontaktu vás ťahá za ruku želaným smerom (pritom vašu ruku používa ako nástroj).
5) Neukazuje prstom, nevyužíva gestá
Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať. Na komunikáciu nevyužíva gestá - mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku… Nie je schopné vás privolať ani zvukmi.
6) Nesleduje predmety očami
Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom. Napríklad hračku, ktorú držíte v ruke, mávanie rukou. Nepozrie sa smerom, ktorým mu niečo ukazujeme.
7) Kontakt s druhými deťmi
Nevyhľadáva ani dospelého človeka, ani iné deti do spoločnej hry. Skôr deti len pozoruje, alebo sa naopak snaží neprimeraným spôsobom o kontakt - je sociálne neobratné. Ak sa predsa len „hrá“ s iným človekom, ide len o „bláznenie“. Dieťa nie je schopné takto nadväzovať priateľstvá, nevyhľadáva možnosti, ako sa spojiť s inými deťmi.
8) Samota
Dieťa nevyhľadáva ani dospelého človeka ani iné deti do hry alebo celkovo vlastnej spoločnosti. Tento záujem o sociálne prostredie je veľmi slabý - reaguje málo na snahu druhého človeka zaujať ho, nereaguje na prihováranie aj gestá, nezapája sa do ponúkaných aktivít. Vystačí si samé so sebou, alebo sa môže stať aj presný opak - že sa od neho nemôžete ani pohnúť.
9) „Nehra“ dieťaťa
Rodičov prekvapí hra, respektíve „nehra“ dieťaťa. Nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením. Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami ako objektami (nie symbolmi postáv, zmenšeninami predmetov...). Dieťa o hračky nemusí vôbec prejaviť záujem, alebo sa skôr zameriava na detaily hračky, fascinujú ho napríklad kolesá autíčka, textília hračky, zvuky, ktoré hračka vydáva. Dieťa sa nevie hrať „na“ lekára, učiteľku, pilotku, baletku - teda imaginatívna hra je nepredstaviteľná. Chýba teda hra „akože“, neimituje ostatných.
10) Stereotypné činnosti
Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie…), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov (často sa deti už v útlom veku úzko zamerajú len na písmenká, čísla, značky áut a podobne). S hračkou/objektom sa hrá opakujúcimi sa pohybmi.
11) Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie
Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé). Ak mu ponúknete iný typ potravín, odmieta ho, prejavuje silný odpor a to sa týka aj ďalších zmien v jeho zvyklostiach.
12) Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine
Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní, rituály pri pozdravoch), je abnormálne zamerané na túto rutinnú činnosť a snaží sa nemeniť na nej nič, ale trvá na jej presnom dodržiavaní. V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou, dochádzať môže až k sebapoškodzovaniu a ubližovaniu si (búchanie hlavy o zem). Potrebuje mať všetko rovnaké každý jeden deň, potrebuje ten istý systém, rutinu, nemenný režim. Je neflexibilné.
Je náročné dieťa upokojiť, keď je vystresované a má záchvat zlosti, kričí. Môže poškodzovať nábytok alebo veci. Dieťaťu sa nezvyčajne mení nálada, má nezvyčajné emocionálne reakcie na udalosti a okolnosti, dokáže sa vydesiť a záchvatom reagovať napr. na verejné obchodné centrum, miesto plné ľudí.
13) Nereaguje na dotyky
Dieťa nielen nereaguje na vaše dotyky, ale ich ani samo nepoužíva na komunikáciu či vyjadrenie svojich pocitov. Nemá dotyky vlastne rado, pretože vstupujete bez pozvania do jeho intímnej zóny (bez toho, aby rozumel zámeru), vzdoruje objatiam, maznaniu, netoleruje ich.
14) Nenapodobňuje výrazy tváre
Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť, respektíve to vyzerá, akoby na udalosti reagovalo kamennou tvárou - čo si mnohí vysvetľujú, že môže byť "bezcitné". Keď plačete, nerozumie výrazu tváre ani nesúcití s vami imitáciou pocitov a správania. Či opäť naopak, sú jeho gestá a mimika tváre prehnaná či nevhodná pre udalosť alebo situáciu (nezodpovedá tomu, čo sa vôkol dieťaťa deje). Jeho reč tela je neprimeraná, alebo úplne žiadna. Chýba radostný, šťastný výraz tváre napríklad pri krásnej udalosti. Pri smutnej, tragickej, zlej zase výraz smútku, strachu, nešťastia.
15) Necíti empatiu
Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí, ani nerozumie ich zámerom. Nerozumie, prečo iné dieťa plače alebo sa raduje. Nedokáže sa vcítiť, nie je schopné teda cítiť empatiu. Nie je tiež napríklad schopné pozrieť sa na vec z perspektívy druhého človeka.
16) Nezvyčajné pohyby
Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, napríklad ťapkanie rukami, krúživé pohyby prstami, krútenie prstami. Môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu, malé deti často chodia po špičkách. Môže chodiť do kruhu stále dokola. Dieťa neustále nosí so sebou nejaký objekt, pokladá ho z miesta na miesto, aby zabránilo záchvatu a cítilo sa bezpečne.
Prvé varovné príznaky rozdelené podľa veku dieťatka
9 mesiacov
Nevšimli ste si, žeby dieťatko reagovalo úsmevom, výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo. Do komunikácie s vami sa nezapája nijako alebo len minimálne. Nereaguje, keď naňho hocijako voláte, nereaguje na privolanie pozornosti, nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev, radosť.
12 mesiacov
Dieťa reaguje veľmi nečakane na nové tváre (nevšíma si ich, alebo je vydesené), zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách. Neudržiava s vami žiadny očný kontakt, alebo len veľmi málo. Nesleduje objekt, ktorý mu ukazujete, očami, má ťažkosti s reagovaním na svoje meno. Nereaguje alebo len veľmi málo na hlasné zvuky, neobráti sa, aby ho lokalizoval. Alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane, nadmerne.
Nemá záujem o interaktívnu hru, bľaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky, gestá - nemáva na ostatných, neukazuje prstom na objekty, ktoré ho zaujali. Neimituje vaše správanie ani správanie iných ľudí. Nemá rado dotyky, bozky, objatia. Robí isté opakujúce sa pohyby rúk, prstov. Nesnaží sa postaviť, štvornožkovať, stáť…
24 mesiacov
Dieťa chodí po špičkách, prstoch, prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty, materiály, opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty, zaraďuje ich do línií. Nesnaží sa zaujať vašu pozornosť, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi, nezdieľa s vami svoje aktivity. Má limitované gestá a imitovaciu schopnosť, nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie. Hovorí málo alebo vôbec.
Nereagujú - neregistrujú, ak niekto v ich okolí plače, je nahnevaný, teší sa. Alebo si do roka vyvinulo isté jazykové schopnosti a teraz ich stratilo. Vyzerá byť hluché, pretože nereaguje, ak naňho voláte. Vyhýba sa očnému kontaktu. Často sa v noci budú, slabo spinká, prežíva prvé záchvaty, neukazuje prstom na veci, považujete ho za zlého jedáka.
36 mesiacov
Dieťa stále málo rozpráva (nevyužíva samo od seba 2 a viacslovné spojenia primerane situácii) a veľmi nezvyčajne - používa a opakuje isté frázy, slová alebo celé pasáže z čítaných kníh alebo rozprávok neprimerane situácii či rozhovoru, nenasleduje konverzáciu otázka-odpoveď, počas nej sa odvráti, akoby ste neexistovali. Môže byť extrémne citlivé alebo akoby ich vôbec neregistrovalo - na zvuky, vône, chute, svetlo, iné podnety ako chlad, teplo, smäd, bolesť.
Nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo. Naopak fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti, zvyklosti napr. pred spánkom, jedlom atď. Stále nenasleduje vaše jednoduché verbálne inštrukcie. Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota, hrdinu, princa, učiteľa… Nespieva, netancuje, nehrá sa s vami.
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre
- Sociálna interakcia: Vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov.
- Komunikácia: Vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky.
- Predstavivosť: Psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal.