Osemnásty rok života dieťaťa prináša rodičom aj dospievajúcim deťom viaceré výrazné zákonné zmeny týkajúce sa výživného, zastupovania a správy majetku detí, či styku s deťmi. Tieto zmeny môžu byť mätúce, najmä pre rodičov, ktorí už disponujú súdnym rozhodnutím upravujúcim rodičovské práva a povinnosti (zverenie, výživa a styk) k maloletému dieťaťu. Plnoletosť dieťaťa zásadne mení právny rámec vzťahov.
Zmeny po nadobudnutí plnoletosti
Základným právnym východiskom pre všetky odpovede na otázky týkajúce sa zverenia, zastupovania, správy majetku, výživy či realizácie styku rodiča s dieťaťom je nadobudnutie plnej spôsobilosti na právne úkony osemnástym rokom života dieťaťa (§8 Občianskeho zákonníka).
Zánik zverenia a práva osobnej starostlivosti
Zverenie maloletého dieťaťa alebo právo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa, určené súdnym rozhodnutím z doby, kedy bolo dieťa maloleté, zaniká s nadobudnutím plnoletosti. Dieťa tak na jednej strane získava právo rozhodovať o sebe, na druhej strane stráca ochrannú ruku rodiča. Ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča, rodič mu v tom nesmie brániť. Bežne sa stáva, že dieťa po nadobudnutí plnoletosti odíde bývať k druhému rodičovi bez súhlasu rodiča, ktorému bolo dieťa súdom zverené do starostlivosti.
Zastupovanie a správa majetku
Právo rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných aj podstatných veciach zaniká. Dieťa samo rozhoduje o všetkých právnych úkonoch, ktoré sa ho týkajú, samo uzatvára zmluvy a samo rozhoduje o svojich financiách a majetku. Týka sa to aj majetku, ktorý dieťa získalo od rodičov. Ak napríklad dieťa vlastní nehnuteľnosť, rozhoduje o nej samo. Ak sa rozhodne nehnuteľnosť predať a rodič s tým nesúhlasí, je to jeho vec.
Osobitná kategória úspor na bankových účtoch
Pri úsporách dieťaťa na bankových účtoch závisí situácia od obsahu zmluvy s bankou a od toho, či peniaze na účte právne patria dieťaťu alebo rodičovi. Ak rodič sporí dieťaťu peniaze na svojom účte, tieto peniaze stále patria rodičovi, pretože právne nikdy neprešli do majetku dieťaťa.

Výživné po nadobudnutí plnoletosti
Výživné určené konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nezaniká. Povinnosť povinného rodiča platiť takto určené výživné naďalej trvá. Právo oprávneného rodiča preberať výživné za dieťa však zaniká.
Platenie výživného priamo plnoletému dieťaťu
Po dosiahnutí osemnástich rokov života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa, nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. Táto zmena vyplýva z toho, že právo dieťaťa na výživné nezaniká, zatiaľ čo právo rodiča zastupovať dieťa pri výkone tohto práva áno.
Skutočnosť, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča, môže byť pre mnohých mätúca. Je dôležité rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom rodiča preberať výživné za dieťa. Kým prvé právo nezaniká, druhé áno.
Dôsledky nesprávneho platenia výživného
Ak rodič napriek plnoletosti dieťaťa stále platí výživné oprávnenému rodičovi podľa pôvodného rozsudku, môže to byť problém. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a nežije s oprávneným rodičom v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič potom berie peniaze, ktoré nie sú jeho, ale dieťaťa, a dieťa tieto peniaze nedostáva.
V takomto prípade môže dieťa kedykoľvek podať exekúciu na povinného rodiča, ktorá bude úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa.
Styk s dieťaťom po nadobudnutí plnoletosti
Súdnym rozhodnutím garantovaný styk oprávneného rodiča a dieťaťa z doby, kedy bolo dieťa maloleté, zaniká s nadobudnutím plnoletosti. Taktiež zaniká povinnosť povinného rodiča dieťa k styku pripraviť a odovzdať oprávnenému rodičovi. Dôvodom je opäť skutočnosť, že plnoletosťou dieťa nadobúda spôsobilosť na právne úkony a teda samo rozhoduje o tom, kedy a s kým sa stretne alebo nestretne.
Rozsudok súdu upravujúci rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (zverenie, výživa a styk) z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nie je potrebné meniť po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa, s výnimkou úpravy platenia výživného.

Vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletým deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Nie je rozhodujúci vek dieťaťa ani to, či študuje alebo nie, ale jeho schopnosť zabezpečiť si živobytie.
Vyživovacia povinnosť počas štúdia
Ak sa dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, napríklad štúdiom na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia štúdia získaním príslušného titulu (Mgr., Ing., MUDr. a pod.). V prípade doktorandského štúdia vyživovacia povinnosť zvyčajne zaniká začatím druhého stupňa vysokoškolského štúdia, pokiaľ sa nejedná o sústavnú prípravu na budúce povolanie.
Ak dieťa po skončení štúdia nenájde zamestnanie, vyživovacia povinnosť rodičov netrvá, nakoľko dieťa by už malo byť schopné samo sa živiť. Skutočnosť, že by nedokázalo nájsť prácu vo vyštudovanom odbore, neznamená automaticky pokračovanie vyživovacej povinnosti rodičov.
V prípade detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (napr. z dôvodu hendikepu) trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia.
Podmienky na určenie výživného
V prípade, že plnoleté dieťa nie je schopné samostatne sa živiť a spĺňa zákonné podmienky, má nárok na výživné od svojich rodičov. V návrhu na súd je potrebné uviesť dôvody pre určenie výživného a preukázať výdavky na živobytie príslušnými dokladmi. Dieťa má právo žiadať výšku výživného takú, aby boli pokryté všetky jeho náklady na živobytie.
Miestna príslušnosť súdu vo veciach výživného plnoletých osôb sa odvíja od všeobecného súdu navrhovateľa, ktorým je súd v obvode ktorého má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Rodičovská dohoda a zmena pomerov
Rodičia môžu o výživnom uzavrieť aj rodičovskú dohodu. Pri určovaní výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd berie do úvahy napríklad životné náklady a vývoj.
Pokiaľ sa pomery v rodine časom zmenia, je možné podať návrh na zvýšenie alebo zníženie výživného. Zmena pomerov môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného, alebo objektívnymi okolnosťami, ako je napríklad vývoj životných nákladov.

Riziká pri určovaní výživného
Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať. Je vhodné pripraviť si dôkazy o skutočných príjmoch a životnom štandarde otca.
Dieťa môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
V prípade potreby pomoci s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde sa odporúča obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo. Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov otca, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov.
Vyživovacia povinnosť pri uzavretí manželstva dieťaťom
Vo všeobecnosti platí, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom. Uzavretím manželstva však vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, nezaniká úplne, ale trvá podporne popri vyživovacej povinnosti medzi manželmi.
Pokiaľ teda bude budúci manžel plnoletého dieťaťa napríklad študent, rovnako ako dieťa, je názor, že rodič bude naďalej povinný prispievať dieťaťu na výživu. Táto vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, trvá ako podporná vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.
