Hry pre deti so zdravotným postihnutím: Podpora rozvoja a integrácie

Deti so zdravotným postihnutím, či už ide o zrakové znevýhodnenie, autizmus, alebo iné špecifické potreby, vyžadujú individuálny prístup pri výbere hier a hračiek. Hra je pre ne kľúčová nielen pre zábavu, ale aj pre podporu ich rozvoja, socializácie a celkovej pohody. Tento článok poskytuje hlbší pohľad na hry a stratégie, ktoré môžu pomôcť deťom so zdravotným postihnutím naplno rozvíjať svoj potenciál.

Výzvy a špecifiká hier pri rôznych zdravotných znevýhodneniach

Deti so zrakovým znevýhodnením, vrátane slabozrakých, nevidiacich alebo detí s kortikálnym zrakovým postihnutím (CVI), sa v porovnaní s deťmi bez tohto znevýhodnenia menej často zapájajú do hier s rovesníkmi. Výskumy naznačujú, že tieto deti trávia viac času hrou s dospelými alebo sa hrajú samé, pričom sa v skupinách často obracajú na dospelých.

Integrácia do hry s vidiacimi rovesníkmi

Výskum Janson (1999, 2007) poukázal na to, že nevidiace deti môžu mať pri spoločnej hre s vidiacimi vrstovníkmi problémy s akceptáciou, riešením konfliktov a presadzovaním vlastných nápadov. Napriek tomu sa v jeho štúdii polovica nevidiacich detí úspešne integrovala do hry s rovesníkmi.

Fázy hry a zrakové znevýhodnenie

Vývoj hry prechádza u všetkých detí podobnými fázami, avšak pri deťoch so zrakovým znevýhodnením je potrebné rešpektovať potenciálne časové posuny. Deti s ťažším zrakovým znevýhodnením nemusia byť na rovnakej úrovni hry ako ich vidiaci rovesníci. Ich vývin je vzhľadom na zmyslové obmedzenia zložitejší.

• Kým vidiace deti prechádzajú k symbolickej hre, nevidiace dieťa môže stále uprednostňovať manipulačnú alebo funkčnú hru. Potrebuje viac času na skúmanie funkcie a účelu predmetov.
• Dieťa s oslabeným zrakom môže preferovať materiály pre hru, ktoré sú zvukovo a hmatovo zaujímavé. V symbolickej hre môže klásť dôraz na sluchové a hmatové aspekty pred motorickými a zrakovými.

Výzvy pri spoločnej hre

Hra vidiacich detí býva často rýchla a dynamická, podobne ako u detí s CVI. Vidiace deti často používajú gestá a náznaky bez slovného vysvetlenia, pričom očakávajú, že nevidiace dieťa bude reagovať na vizuálne podnety. Deti s CVI môže rušné a pestré prostredie hry príliš zaťažovať, čo môže viesť k stresu, vyhýbaniu sa situáciám a úniku.

• Môžu byť menej obratné, vyhýbať sa pohľadom do tvárí a odmietať nové veci, pričom ich vnímanie závisí od podmienok a prostredia.
• Pre deti s ťažkým zrakovým znevýhodnením je náročné pripojiť sa ku skupine detí. Obraz o hre si vytvárajú najmä na základe sluchu, čo vyžaduje veľké sústredenie a predstavivosť.
• Rýchle premiestňovanie detí sťažuje ich lokalizáciu v priebehu hry. Hmatové skúmanie hračiek tiež vyžaduje viac času.

Stratégie zapojenia do hry

Pri integrácii do hry je dôležité pochopiť, že nevidiace deti sa môžu stiahnuť z hry, ak ich návrhy nie sú prijaté. Chlapci môžu byť otvorenejší prijať nevidiaceho do hry, ale ak sa dieťa nedokáže zapojiť, môžu ho ľahšie nechať bokom.

• Zapojenie do hry je náročné, pretože nevidiaci musí pochopiť, čo sa hrá, aké sú pravidlá a sledovať priebeh hry, ktorý často prebieha bez vysvetlenia.
• Je potrebné, aby sa pohotovo orientoval v priestore. Ak stojí ďalej, nie je jasné, či sa chce zapojiť.
• Deti s ťažkým zrakovým znevýhodnením si pomáhajú kladúc otázky alebo navrhujúc zmenu témy hry na takú, ktorá im viac vyhovuje.
• Po prijatí do skupiny deti vyjednávajú o rolách, rekvizitách, téme a priestore hry. Dôležité je, aby dieťa ovládalo reč, vedelo sa dohodnúť, ako sa budú striedať a riešiť konflikty.
• Nevidiace deti majú sklon držať sa jedného známeho scenára a majú menej skúseností s hraním rolí. Chýbajú im informácie o rozvrhnutí hry.

Individuálna podpora v hre

Individuálna podpora dieťaťa v hre je kľúčová pre jeho rozmanitejší rozvoj a zmeny v hre, čo prispieva k emočnému i sociálnemu vývinu. Kooperatívna hra môže byť v skutočnosti paralelná, vzhľadom na ťažkosti s pripojením sa.

• Umožnenie dieťaťu byť medzi ostatnými deťmi mu pomáha zvykať si na ich spôsob hry a učiť sa, ako sa zapojiť.
• Ak dieťa nemá súrodenca, je dôležité vyhľadávať príležitosti v materskom centre, na ihrisku či v materskej škole.
• Nie je potrebné sa znepokojovať, ak sa dieťa určitú dobu hrá samo alebo paralelne.
• Dospelí môžu podporiť a organizovať spoločnú hru, najmä u malých detí. Vhodným spoločníkom je dieťa s podobnou alebo mierne vyššou úrovňou hry.
• Dospelý môže pôsobiť ako prostredník v hre, vysvetľovať druhému dieťaťu postupy nevidiaceho dieťaťa, napríklad jeho potrebu prehmatávať hračky, pomáhať nahlas rozprávať, čo práve robíme, alebo prečo otáča ucho k hovoriacemu.
• Nevidiace dieťa sa môže vopred zoznámiť s hračkami. Je potrebné pri hre zostať a občas ju podporiť. Spoločnú hru je vhodné budovať postupne, najprv s jedným dieťaťom v domácom prostredí.

Ako podporiť zapojenie do hry

Pri zapájaní dieťaťa do spoločnej hry nie je vhodné pýtať sa, či smie. Je potrebné mu poskytnúť potrebné informácie o hre.

• Aby dieťa pochopilo kontext hry, je možné sa spolu posadiť v blízkosti a sledovať priebeh. Je potrebné mu popisovať priestor, hračky a aktivity detí.
• Dieťa môže počúvať, ako sa deti oslovujú, aké sú pravidlá pri rozdeľovaní hračiek a rolí, alebo ako sa tvorí príbeh. V tejto fáze by nemalo klásť veľa otázok ostatným deťom.
• Neskôr je dôležité učiť dieťa, ako si svoju pozíciu počas hry udržať.
• Dospelí môžu pomáhať riešiť nedorozumenia v hre a pri delení rolí.
• Nevidiace deti obľubujú vytváranie a hranie „rozhlasových hier“.

Typy hier a ich adaptácia pre deti so zdravotným postihnutím

Funkčná hra

Funkčná hra sa prejavuje v tom, ako dieťa zaobchádza s predmetmi a hračkami tak, ako sa bežne používajú. Hra odráža prežívanie dieťaťa a jeho porozumenie okolitému svetu. Na tejto úrovni sú badateľné väčšie rozdiely medzi deťmi podmienené zrakovým znevýhodnením.

• Rodičia by mali poznať, ako dieťa dokáže využívať zrak v bežnom živote. Dieťa nemusí dobre vnímať vzdialené predmety alebo chápať, čo sa deje ďalej od neho.
• Situácie ako nakupovanie v obchode, kde dieťa vníma len to, čo je vložené do vozíka, alebo rýchle platenie pri pokladni, môžu byť pre dieťa neprehľadné a nezrozumiteľné. Hra na obchod s dieťaťom pomôže lepšie pochopiť, ako to funguje.
• Veľké objekty sú zblízka neprehľadné a z diaľky sa nedajú dobre rozlíšiť. Kamióny, žeriavy či sanitky môže dieťa detailnejšie preskúmať pomocou hračkárskych napodobenín. Pomôžu obrázky so slovným vysvetlením, ktoré si dieťa môže pozrieť zblízka.
• Tento postup spoznávania je zložitejší a kombinuje viacero zdrojov informácií. Deti s CVI môžu mať navyše ťažkosti pri spoznávaní nových vecí, môžu ich úplne odmietať.
• Podporujme dieťa v tom, aby sa samo učilo dopĺňať si chýbajúce informácie. Ak nevidí dobre, môže prísť bližšie, opýtať sa, prehmatať hračku.

Kombinácia zmyslov a čas potrebný na získanie skúseností

Kombinácia zrakových, sluchových, hmatových a čuchových zložiek vnímania sa v rôznych situáciách líši. Deti so zrakovým znevýhodnením môžu potrebovať viac času na získanie rovnakej úrovne skúseností ako deti s dobrým zrakom.

• Bežne deti pozorujú a napodobňujú dospelých pri práci. Bez podpory dospelého však nemusia poznať bežné predmety. Pomáha slovné pomenovanie vecí a popis použitia, aby ich deti skôr zapojili do svojej hry.
• Zmenšeniny objektov a miniatúry sú na dotyk odlišné. Podľa možností by dieťa malo poznať originál, ohmatať, čo je dostupné (dom, zvieratká, auto). Tým si spresní predstavy o priestore, veľkosti, materiáloch a môže porovnávať.
• Deti s CVI sa učia určovať charakteristické vlastnosti (chvostík ako gulička, dlhé uši), čo sa neskôr využíva pri rozpoznávaní obrázkov a pri nácviku čítania.
• Pre deti, ktoré nevidia, je typické napodobňovanie zvukov, ktoré predmety vydávajú (brzdenie auta, vŕtanie).
• Je potrebné rešpektovať, že funkčná hra u týchto detí môže nastúpiť aj o dva roky neskôr ako u vidiacich, pretože získanie potrebných skúseností je náročnejšie.

Symbolická hra

V symbolickej hre dieťa využíva svoju fantáziu a predstiera niečo. U detí, ktoré nevidia, zvyčajne nastupuje neskôr a môže mať rozdielny obsah i podobu.

• Symbolická hra sa začína s rozvojom jazyka a hrou so zvukmi. Odborníci zistili, že nadväzuje na používanie dvojslovných viet a schopnosť povedať „nie“. Vzdorovanie dieťaťa súvisí s pocitom nezávislosti a sebauvedomením ako samostatnej bytosti.
• Predpokladom rozvoja symbolickej hry je rozlišovanie „ja“ a „ty“. Dieťa začne premietať svoje pocity do bábik či zvieratiek. Prvky symbolickej hry používa, keď kúpe macka alebo mu dáva napiť. Skutočné premietanie vlastných pocitov nastane, až keď má dieťa jasnú predstavu seba a uvedomuje si, že môže používať predmety ako svoj obraz.
• U nevidiacich detí môže táto fáza rozvinutej hry nastať až na začiatku školského veku. Fantazijná hra u nevidiacich neprichádza bez pomoci dospelých. Nadväzuje na pomoc pri spoznávaní účelu predmetov a pri vnímaní súvislostí.
• Dospelý môže modelovať prvky hry, napríklad predstierať, že je z prázdneho taniera.

Podpora rozvoja symbolickej hry

Dieťa musí vynaložiť viac námahy, aby spoznalo svoje okolie, význam a využívanie rôznych predmetov a zariadení.

• Pri hre na obchod je spočiatku dieťa fascinované samotnou pokladňou, zvukmi pri otváraní a zatváraní, cinkaním peňazí. Až po čase sa hra posunie ďalej.
• Pri prestieraní na stôl zaujmú hroty vidličky a ohmatávanie príborov. Deti venujú viac času manipulačnej a kombinačnej hre, teda tomu, ako sa rôzne nástroje používajú (miešanie, prelievanie).
• Podľa výskumov deti začínajú v symbolickej hre pomerne skoro používať jeden predmet, ale hru s viacerými predmetmi využívajú oveľa neskôr, pretože potrebujú viac času na ich preskúmanie.
• Deti s obmedzeným videním majú obvykle menej skúseností s rôznymi sociálnymi situáciami. Viac napodobňujú to, čo samy prežili, a až neskôr začnú napodobňovať role iných ľudí.

Charakteristika hry detí so zrakovým znevýhodnením

• Statická hra: Často sa odohráva na jednom mieste iba s predmetmi, ktoré sú na dosah. Vidiace dieťa okamžite zahrnie to, čo zbadá v okolí.
• Výrazové prostriedky: Vidiace dieťa sa hrá na vláčik tak, že zoradí stoličky. Nevidiace dieťa si vystačí so zvukmi.
• Hranie rolí: Pretrvávajú jednoduché role z bežných činností a rutín: spánok, jedlo, varenie, nakupovanie, upratovanie. Dieťa sa hrá samo so sebou.
• Predmety na hranie: Výber často podľa zvukových a hmatových vlastností. Vizuálne nemusia zodpovedať našej predstave.
• „Rozhlasové hry“: Rozvinutejšie symbolické hry sa môžu rozvinúť až do podoby rozhlasových hier. Niekedy ani nezbadáme, že sa dieťa hrá, kým nezapojí telo. Pri vyvrcholení deja začne hýbať rukami, ťuká stereotypne hračkami o ústa, tvár.
• Využitie predmetov: Niektoré deti predmety nepoužívajú (napr. dieťa stojí uprostred miestnosti bez pohybu a hrá sa na autoopravovňu). Inokedy bábiku, autíčko iba drží a hrá sa slovne. Iné deti predmety používajú, čo súvisí so zameraním dieťaťa (zvuk, hmat) a mierou príležitostí zoznamovať sa s predmetmi. Mamine topánky pekne klopú, šampón na vlasy príjemne vonia. Vtedy sa ľahšie pridajú aj vidiace deti. Hra s predmetmi rozvíja zážitky a obohacuje hru.
• Predstavy a skutočnosť: Malé deti sa môžu báť svojich predstáv, nevedia ich dobre rozlíšiť od skutočnosti. Nevidiace deti si môžu bez zrakovej kontroly ťažšie overiť skutočnosť. V spoločnej hre s rodičmi dieťa môže získať veľa nápadov, čo všetko sa dá robiť s hračkami. Dospelý sa naladí na hru dieťaťa, pripája sa alebo ponúka začlenenie do aktivity, ktorú robí. Pomenováva rôzne hmatové, zvukové, čuchové vnemy. Ak sa dieťa zľakne svojich predstáv, upokojíme ho.
• Predmety dennej potreby: Námetom funkčnej a symbolickej hry bývajú jednoduché každodenné aktivity. Deti sa radšej bavia s reálnymi vecami (čajová konvica, trochu cukru v cukorničke; kovová lyžička robí reálnejší zvuk).
• Doplnky v hre s rolami: Hru starších detí môžeme obohatiť vhodným vybavením s rôznymi odevmi a doplnkami podľa rolí (šály, klobúky, topánky na podpätkoch, policajné čapice, indiánska čelenka, doktorské oblečenie a kufrík).
• Bábiky a plyšové hračky: Majú mať reálne, jasné črty (oči, nos, dlhé uši, vlásky u bábiky). Obliekanie bábiky môže byť ťažké, šaty sú malé a zle sa zapínajú.
• Materiál pre hru so zvukmi: Nevidiace deti sú zamerané na zvuky sprevádzajúce hru.
• Miniatúrne predmety: Sú ťažšie rozpoznateľné hmatom aj zrakom, náročnejšie na manipuláciu. Nevidiace deti musia najprv poznať reálne veci, až potom napodobeniny. Skutočné predmety môžeme potom nahradiť hračkami, až nakoniec miniatúrami.
• Stabilita materiálu pre hru: Malé hračky ľahko padajú.
• Priestor na hru: Vhodné sú domčeky, stany, herné kútiky s dostupným uskladnením hračiek, uľahčením prehľadu. Pri deťoch s CVI upravíme prostredie podľa toho, v akej fáze sa dieťa nachádza (stlmené osvetlenie, bodové osvetlenie, stan môže byť čierny alebo sýto farebný, napríklad žltý).

Autizmus a hry: Podpora komunikácie a sociálnej interakcie

Autizmus je neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje schopnosť komunikovať a sociálne interagovať. Dieťa s autizmom má často problém s verbálnou aj neverbálnou komunikáciou a limituje sa na úzky rozsah záujmov. Každý jedinec s autizmom je však jedinečný.

Tipy pre výber hračiek pre deti s autizmom:

• Zmyslové hračky: Deti s autizmom často reagujú pozitívne na hračky, ktoré stimulujú ich zmysly.
• Stavebnice a konštrukčné hry: Sú užitočné pre deti s autizmom, pretože im pomáhajú zlepšovať koncentráciu a trpezlivosť. Magnetická stavebnica Ainstein ponúka nekonečné možnosti stavania.
• Interaktívne hračky s vizuálnymi podnetmi: Hračky, ktoré kombinujú vizuálne podnety a interaktivitu, sú prospešné pre deti s autizmom. Pomáhajú im lepšie sa sústrediť, rozvíjať zrakové schopnosti a podporujú učenie prostredníctvom hry. Lightpady (svetelné podložky) sú vhodné na zlepšenie sústredenia a koncentrácie pri učení.
• Spoločenské hry: Pre deti s autizmom je dôležité trénovať schopnosť začleniť sa do spoločnosti a spolupracovať. Pomôžu hry ako pexeso alebo sady na hranie rolí (lekárske sady, kozmetický kufrík).
• Hračky pre rozvoj trpezlivosti, sústredenia a logického myslenia: Tieto hračky pomáhajú deťom s autizmom zlepšiť ich trpezlivosť, sústredenie a logické myslenie.

Netreba zabúdať, že hoci sú autistické deti deťmi so špeciálnymi potrebami, správnym výberom vzdelávacích hračiek môžeme podporiť ich rozvoj a začlenenie do spoločnosti. Veľmi dôležité je aj prostredie - pokojná a podnetná detská izba môže prispieť k pocitu bezpečia a motivácii na učenie. Najdôležitejšie je však venovať deťom s autizmom veľa lásky a trpezlivosti.

Zrakové postihnutie a hry: Podpora zmyslového vnímania a priestorovej orientácie

V závislosti od zrakových schopností a zorného poľa môže dieťa so slabozrakosťou vnímať vzdialenejšie veci neostro. Rodičia by si mali všímať, ako sa dieťa doma zrakom orientuje a konzultovať podporu hry s poradkyňou.

Výber hračiek a materiálov

• Jasne sfarbená hračka, kontrastujúca s okolím, láka k lezeniu, aj keď dieťa nevidí presne, čo je to.
• Podporujeme hmatové skúmanie hračiek a volíme vhodné povrchy a materiály.
• Pri manipulácii s predmetmi dokážu deti, ktoré nevidia, využívať rôzne časti tela (napr. pridržať si veci nožičkami, skúmať ústami, otierať o tvár, cítiť plochu chrbtom).
• Pozorne počúvajú zvuky, ktoré spôsobia búchaním, škrabaním po povrchu, ťukaním o seba, zahadzovaním. Opakujú aktivity, obmieňajú predmety.
• Dieťa, ktoré nevidí, nemusí ešte chápať, že ide o zloženie dvoch predmetov v sebe. Ak dostane napr. kocku v poháriku, môže byť prekvapené, keď kocka pri natriasaní vyletí von.
• Pomôžeme dieťaťu porozumieť týmto konceptom, napríklad vložením hrkálky do pohára tak, aby vyčnievala, a potom hrkálku nahradíme menšou kockou.
• Keď deti začnú liezť, obľubujú vyťahovať veci zo skríň a zásuviek. Prakticky sa učia, že veci existujú ďalej aj v uzavretých priestoroch. Deťom, ktoré nevidia, je potrebné tieto možnosti ukázať.
• Dieťa môže priraďovať pokrievky a hrnce, vrchnáky a krabice. Porovnávať topánky a hľadať páry. Triediť plastové nádoby s okrúhlym alebo štvorcovým tvarom a hľadať správne viečka.
• Súbežne pomáhame dieťaťu chápať základné priestorové vzťahy (vnútri/vonku, na/pod, hore/dole), vlastnosti predmetov (hladký/drsný) a pojmy (veľký/malý).
• Stavanie kociek v priestore (veža, domček) sa opiera o zrak. Dieťa si musí vytvoriť najprv predstavu priestoru pomocou iných zmyslov. Pomôže, ak rodič sám postaví vežu a dieťaťu ju ukáže.
• Pre deti s veľmi oslabeným zrakom je typická skôr hra so zvukmi. Miesto farieb sa zameriavajú na povrchy a zvuky, ktoré predmety vydávajú.
• Rešpektujeme, že dieťa so slabým zrakom potrebuje viac času na spoznanie hračiek a predmetov. Ponúkame mu rôzne hračky a bežné predmety v dostatočnej miere, obmieňame ich. Pomáhame rozvíjať hru dieťaťa. Môžeme mu ukázať, ako kombinovať predmety v hre, byť spoluhráčmi v interakcii.
• Vytvárajme príležitosti na hru s vyberaním a vkladaním, hry na skrývačku. Deti si kontrolujú prítomnosť dospelého v miestnosti - kútikom oka alebo prostredníctvom hlasu. Informujeme ho o svojom pohybe v priestore.

Stavanie a spájanie

• Skladanie na seba a stavanie: Kocky látkové, drevené, magnetické stavebnice, Duplo, Lego.
• Spojovanie napevno: Použijeme stavebnice s jednoduchým pripájaním, suchým zipsom, magnetické (napr. Geomag). Nevyžadujú tak presné úkony, majú dostatočne veľké diely, ľahšie sa spájajú, stavba je stabilnejšia. Volíme lákavé kontrasty farieb.
• Zapĺňanie: Deti, ktoré nevidia, dávajú prednosť pred stavaním veže napr.
• Ohraničenie: Pre deti s obmedzeným zrakom môže byť problém udržať si prehľad o využívaných hračkách, dieloch stavebnice. Pomáha ohraničenie priestoru, napr. stolík alebo podnos so zvýšeným okrajom.
• Postupný vývin hry: Dieťa od spájania dielov, búrania veže, stavania múru prechádza do rozvinutejšej formy hry. Kocky a stavebnice slúžia kombinačnej i funkčnej hre.
• Pre deti s CVI upravíme všetko tak, aby mali čo najlepšie podmienky pre zapájanie zraku. V prvej fáze bude dieťa zrejme potrebovať stlmené svetlá, svetelný box, jednofarebné predmety v jeho obľúbenej farbe alebo také, ktoré sa lesknú. A tiež prostredie bez rušivých vplyvov.
• Veľa zábavy pri vyhadzovaní alebo vhadzovaní predmetov spraví napríklad lesklé vedierko, ktoré bude mať na dne malé svetielko.

Hry pre deti so závažným viacnásobným postihnutím: Podpora aktivity a interakcie

Deti so závažným viacnásobným znevýhodnením potrebujú podporu vo všetkých oblastiach denného života. Ich hrové aktivity sa vyvíjajú pomalšie a potrebujú veľa opakovaní. Často odmietajú neznáme a zotrvávajú v osvojených zručnostiach. Nemôžeme hovoriť o jednotnej skupine detí.

Princípy podpory hry u detí so závažným viacnásobným postihnutím:

• Bdelosť: Je dôležité rozpoznávať stavy bdelosti a aktivity dieťaťa. Úroveň bdelosti sa môže veľmi rýchle meniť. Môžu pomôcť videonahrávky pri zisťovaní, v ktorej dennej dobe je dieťa najbdelejšie.
• Naladenie na hru: Deti sa líšia v schopnosti udržať pozornosť a v jej zameraní. Niektoré deti sa viac venujú svojmu telu, iné sa dokážu zamerať aj na vzdialenejšie objekty.
• Zmyslové kanály: Nielsenová prirovnáva zmyslové kanály ku bránam.
• Komunikačné možnosti: Deti môžu dať najavo svoje želanie pomocou reči tela, zvukov, gest.
• Správne polohovanie má vplyv na úroveň bdelosti.
• Pohybové možnosti: Zisťujeme, ako môže dieťa aktívne skúmať prostredie. Pohybové znevýhodnenie spôsobuje ťažkosti pri rôznych funkciách tela.
• Zvýšená alebo znížená citlivosť voči podnetom: Podnet má byť primerane silný pre dieťa. Dieťa môže mať rozdielnu citlivosť v rámci jednotlivých zmyslov.

Kvalita hry môže byť iná. Podporujeme dieťa podľa jeho vývinovej úrovne. Hra je na rozdiel od stereotypného správania viac iniciovaná a kontrolovaná dieťaťom, častejšie sa mení a obsahuje viac napätia medzi očakávaním a prekvapením.

Nielsenová odporúča rešpektovať stereotypné správanie a snažiť sa doň vniesť zmenu, napríklad zmenou predmetu alebo ponukou novej možnosti s rovnakým predmetom. U niektorých detí je potrebné najprv vzbudiť pozornosť a uvedomovanie si sveta. Ak dieťa prevezme iniciatívu, je to už príprava na hru.

Metódy a prístupy na podporu hry

• Metóda bazálnej stimulácie (Frölich 1995): Podporuje uvedomovanie si svojho tela cez telesné, vestibulárne a vibračné zážitky.
• Veronika Sherborn, pohybová pedagogika (1990): Metóda podporuje intenzívnejšie uvedomovanie si tela, komunikácie a pohybových schopností.
• Podpora komunikácie hravým senzopatickým spôsobom (Hellendoorn a Scholtens, 1991): Dospelý ponúka dieťaťu aktivity s hmatovo zaujímavým materiálom a vníma jeho iniciatívu.
• Aktívne učenie (Lilli Nielsenová, 1992): Metóda hľadá možnosti, ako deti aktivizovať, prevziať viac iniciatívy a tak im umožniť učenie.
• Hrový tréning: Podporuje schopnosť naplánovať a previesť činnosť.
• Senzopatická hra s rôznym beztvarým materiálom podporuje príjemné zmyslové zážitky dieťaťa.

Hmat: Tvar a povrch hračky majú byť pre dieťa dobre vnímateľné. V predmanipulačnej fáze obmieňame zážitky dieťaťa prostredníctvom rôzneho materiálu.

Vibračné podnety: Hudba a zvuk spôsobujú vibrácie. Dieťa sa môže dotýkať bubienka, hrudníka, hrdla pri spievaní a vnímať vibrácie hmatom.

Držanie tela a zmysel pre pohyb: Využijeme vhodné hojdačky.

Zvuk: Motivačné sú hračky vydávajúce pri pohybe zvuk.

Vizuálne podnety: Pre ležiace deti sú zaujímavé zavesené pohyblivé hračky.

Často sú nutné výrazné zrakové podnety a úpravy prostredia s voľbou vhodného osvetlenia, kontrastu, farby pre konkrétne dieťa.

Ponuku hračiek obmieňame. Ak dieťa začína skúmať naraz dva predmety, ponúkame mu aj rovnaké predmety na porovnávanie.

S materiálom, hračkou sa ľahko manipuluje (niekedy aj pomocou nôžky, pohybu hlavy). Pri manipulačnej hre použijeme jednoduché väčšie diely stavebníc.

Priestor pre hru má dieťa lákať k objavovaniu.

Obmeny prostredia: Vonkajšie prostredie prináša rôzne možnosti pre vnímanie dieťaťa.

Polohovanie dieťaťa: Dieťa by malo mať možnosť hrať sa v rôznych polohách.

Akcia/reakcia: Niektoré deti potrebujú mimoriadny podnet, aby začali siahať za hračkou.

Dosiahnuteľnosť: V postieľke sa dá zabezpečiť - priestor je prirodzene ohraničený.

Svetlo a osvetlenie: Dieťa nemá pozerať priamo do lampy, prostredie pre hru má byť vytvorené s využitím kontrastu, farieb.

Rozhovory o zdravotnom postihnutí a akceptácia

Je dôležité, aby si deti uvedomili, že na svete sú aj ľudia s rôznym zdravotným postihnutím, a aby to bolo pre ne rovnako samozrejmé ako rozdiely vo vzhľade. Vašou úlohou je docieliť, aby to bolo pre ne bežné a aby sa všetkým spolu dobre žilo.

Akceptácia namiesto tolerancie

Pokojná, vecná odpoveď privedie deti k tomu, že aj ľuďom s barlami či bielou palicou treba prejavovať úctu. Tým prekročíte dôležitú hranicu a vaše dieťa neutečie z ihriska, keď naň odrazu príde neznámy chlapček na vozíčku, ani mu nebude nepríjemné pristúpiť k dievčatku bez rúk.

Výsledkom má byť nie tolerancia, ale akceptácia. Vštepte dieťaťu, že svet je rôznorodý.

tags: #hry #pre #dieta #so #zdravotnym #postihnutim