Náhradné materstvo, známe aj ako surogačné materstvo, predstavuje proces, pri ktorom žena vynosí a porodí dieťa pre iný pár. Ide o zložitý proces, ktorý si každá krajina právne „ošetrí“ po svojom.
Dôvody, prečo sa páry uchýlia k náhradnému materstvu
Žijeme v dobe, keď sa skloňuje pojem „pandémia neplodnosti“. Priemerne každý piaty pár má problémy s prirodzeným počatím. Páry sa k tejto forme vynosenia dieťaťa uchýlia z viacerých dôvodov:
- Neplodnosť: Páry, ktoré nemôžu počať alebo donosiť dieťa prirodzenou cestou, môžu využiť náhradné materstvo ako alternatívu k dosiahnutiu rodičovstva.
- Zdravotné dôvody: Ženy, ktoré majú zdravotné problémy, ktoré im znemožňujú tehotenstvo alebo pôrod, môžu využiť náhradné materstvo. Medzi tieto problémy patria napríklad chýbajúca maternica, vývojové vady maternice alebo iné vážne zdravotné komplikácie.
- Homosexualita: Homosexuálne páry mužského pohlavia často využívajú náhradné materstvo na to, aby mali biologicky príbuzné dieťa.
- Opakované zlyhania IVF: Páry, ktoré opakovane zlyhali pri pokusoch o umelé oplodnenie, môžu zvážiť náhradné materstvo ako poslednú možnosť.
- Kariéra: Niektoré ženy s úspešnou kariérou môžu považovať náhradné materstvo za spôsob, ako mať dieťa bez prerušenia kariéry.
Právne aspekty náhradného materstva v rôznych krajinách
Právne rámce náhradného materstva sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Niektoré krajiny povoľujú komerčné náhradné materstvo, kde náhradná matka dostáva za vynosenie dieťaťa finančnú odmenu. Naopak, v iných krajinách je povolené iba altruistické náhradné materstvo, kde náhradná matka nežiada finančnú odmenu, ale môže jej byť preplatená kompenzácia za preukázateľné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom. Mnohé krajiny Európy, vrátane Slovenska, neuznávajú žiadne dohody o náhradnom materstve.
Náhradné materstvo na Slovensku
Na Slovensku legislatíva náhradné materstvo neupravuje, čo znamená, že nie je ani povolené, ani zakázané. Zákon o rodine definuje matku ako ženu, ktorá dieťa porodila, čo v podstate vylučuje možnosť náhradného materstva.
Náhradné materstvo v Českej republike
V Českej republike je situácia podobná ako na Slovensku. Právny poriadok náhradné materstvo nezakazuje, ale ani ho samostatne neupravuje. To znamená, že sa nachádza v „šedej zóne“. Česká legislatíva sa zaoberá náhradným materstvom iba v súvislosti s osvojením. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, a preto musí nastúpiť proces osvojenia ženou z objednávateľského páru. Práve preto, české právo inštitút náhradného materstva výslovne neupravuje, ale ani nezakazuje. Právna úprava v ČR v súčasnosti nie je nejako detailnejšie prepracovaná, ale surogačné materstvo pripúšťa. Osobitne teda proces osvojenia, ktorý je jeho súčasťou a vychádza z nekomerčnej tzv. altruistickej formy. Opačný prístup je trestný.
Proces náhradného materstva
Náhradné materstvo predstavuje dohodu, v ktorej žena (náhradná matka) súhlasí s tým, že otehotnie a porodí dieťa pre inú osobu alebo pár (plánovaných rodičov). Náhradná matka, niekedy označovaná aj ako nosička, vynosí a porodí dieťa pre inú osobu alebo pár. Vo väčšine prípadov nie je náhradná matka genetickou matkou dieťaťa, čo znamená, že jej vajíčko nie je použité v procese in vitro fertilizácie (IVF). Vajíčko a spermie pochádzajú od plánovaných rodičov alebo od darcov.
Kroky v procese náhradného materstva
- Výber náhradnej matky: S ženou, ktorú si vyberiete za náhradnú matku a ktorá je ochotná sa ňou stať, musíte naozaj dobre vychádzať. Ak neviete o vhodnej žene vo vašom okolí, môže vám pomôcť klinika, ktorá kontaktuje ženy, ktoré chcú vynosiť dieťa pre niekoho iného.
- Lekárske vyšetrenia: Náhradná matka sa musí podrobiť sérii vyšetrení, aby sa zistili prípadné riziká.
- Umelé oplodnenie: Ak sú všetky výsledky v poriadku, môže sa pristúpiť k umelému oplodneniu. Niekedy sa môže použiť vajíčko anonymnej darkyne, ak žena zo žiadajúceho páru nemá gaméty vhodné na oplodnenie. V prípade spermií je však situácia odlišná - biologickým otcom dieťaťa musí byť vždy muž zo žiadajúceho páru.
- Prenos embryí: Pripravené embryá sa vložia do maternice náhradnej matky.
- Pôrod a odovzdanie dieťaťa: Keď sa dieťa narodí, okamžite sa dostane do starostlivosti biologických rodičov. Z právneho hľadiska je však matkou žena, ktorá dieťa porodila. O osvojení dieťaťa musí rozhodnúť príslušný súd a súhlasiť s ním musia obaja zákonní rodičia, t. j. náhradná matka a otec (muž z dvojice žiadateľov). Aby nedošlo k trestnému činu obchodovania s deťmi, nesmie byť náhradné materstvo honorované.
Výhody a nevýhody náhradného materstva
Náhradné materstvo prináša so sebou množstvo výhod a nevýhod, ktoré je potrebné zvážiť:
Výhody:
- Možnosť mať biologické dieťa: Pre páry, ktoré nemôžu mať deti prirodzenou cestou, predstavuje náhradné materstvo možnosť mať biologicky príbuzné dieťa.
- Radosť z rodičovstva: Náhradné materstvo umožňuje jednotlivcom a párom zažiť radosť z rodičovstva, ktorú by inak nemohli zažiť.
- Pomoc iným: Pre náhradné matky môže byť náhradné materstvo spôsob, ako pomôcť iným ľuďom splniť si sen o rodičovstve.
- Finančná kompenzácia: V krajinách, kde je povolené komerčné náhradné materstvo, môže byť finančná kompenzácia pre náhradnú matku významným prínosom.
Nevýhody:
- Etické otázky: Náhradné materstvo vyvoláva množstvo etických otázok týkajúcich sa práv náhradnej matky, práv dieťaťa a komercializácie reprodukcie.
- Právne komplikácie: Právne aspekty náhradného materstva sú zložité a v mnohých krajinách nejasné, čo môže viesť k právnym sporom a problémom s rodičovstvom.
- Emocionálne riziká: Náhradné materstvo môže byť emocionálne náročné pre všetky zúčastnené strany, vrátane náhradnej matky, plánovaných rodičov a dieťaťa.
- Zdravotné riziká: S náhradným materstvom sú spojené určité zdravotné riziká pre náhradnú matku, ktoré sú podobné rizikám iných postupov asistovanej reprodukcie.
- Využívanie a vykorisťovanie: V krajinách, kde je komerčné náhradné materstvo neregulované, existuje riziko využívania a vykorisťovania náhradných matiek, najmä žien z chudobných pomerov.
- Sociálna stigma: V niektorých kultúrach môže byť náhradné materstvo spojené so sociálnou stigmou.
Náhradné materstvo v Spojených štátoch
V Spojených štátoch funguje vynosenie dieťaťa náhradnou matkou legálnou cestou už desiatky rokov. Každý rok sa v USA takýmto spôsobom narodí približne 1 000 detí. Podľa štatistík zo všetkých kliník pre asistovanú reprodukciu, je úspešnosť náhradného tehotenstva 75%.
Ako nájsť náhradnú matku v USA
Existujú minimálne dva spôsoby, ako sa hľadá náhradná matka:
- Na vlastnú päsť: V tomto prípade ide najčastejšie o osobu, ktorú záujemca/záujemcovia poznajú, alebo je s nimi v príbuzenskom vzťahu. Táto forma nájdenia je vo väčšine prípadov sprevádzaná právnikom, ktorého úlohou je dohodnúť všetky podmienky a vystaviť zmluvu pre obe strany.
- Cez agentúru/organizáciu: Existuje mnoho agentúr a organizácií, ktoré pomáhajú sprostredkovať náhradné matky. Tieto agentúry majú svoje podmienky - napríklad niektoré striktnejšie obmedzujú vek alebo sa do programu nemôže prihlásiť žena, ktorá poberá sociálne dávky od štátu.
Podmienky pre náhradnú matku v USA
Typické podmienky pre náhradnú matku v USA zahŕňajú:
- Občianstvo Spojených štátov (alebo držiteľ Zelenej karty)
- Vek 20 - 40 rokov
- Nefajčiarka
- Absolvovaný minimálne jeden pôrod bez komplikácií
- BMI 31 (nemôže byť obézna)
- Stabilná životná situácia
- Bez záznamu v registri trestov a čistá kriminálna história
- Ochota prijať návštevy pracovníkov agentúry
- Podpora partnera (ak má)
- Ochota zúčastniť sa psychologických testov
- Ochota poskytnúť všetky zdravotné záznamy
- Ochota brať lieky vrátane injekcií
Finančné náklady a odmena
Priemerné náklady na náhradné materstvo v USA sa pohybujú v rozpätí $150 000 - $170 000. V cene sú zahrnuté poplatky za agentúru, peniaze pre náhradnú matku, právne poplatky a poplatky za zdravotnú starostlivosť. Priemerný zárobok pre ženu, ktorá sa rozhodne vynosiť dieťa, je $30 000 - $50 000, pričom v mnohých prípadoch sa časť sumy vypláca pravidelne, raz mesačne.
Zákonná zmluva (Gestational Carrier Agreement)
Jedným z najdôležitejších aspektov podmienok vynosenia dieťaťa je zákonná zmluva medzi náhradnou matkou a budúcim rodičom/rodičmi. V Spojených štátoch sa táto zmluva nazýva Gestational Carrier Agreement (GCA). V momente, keď sa uzavrie dohoda o náhradnom rodičovstve, náhradná matka stráca všetky zákonné práva na dieťa a nemôže tvrdiť, že je jeho zákonná matka. Zmluva ju však chráni napríklad pred akýmkoľvek druhom právnej a lekárskej zodpovednosti za dieťa.
Etické a emocionálne aspekty náhradného materstva
Náhradné materstvo je samo o sebe veľmi kontroverznou a ťažkou témou, ktorá má svoju odvrátenú stránku. Mnohí považujú náhradné materstvo za prekročenie akýchkoľvek hraníc morálky. Existujú prípady, kedy sa náhradná matka hľadá na čiernom trhu, čo znamená, že pár alebo jednotlivec zamieri do chudobnejšej krajiny/na chudobnejšie miesta, aby na vynosení dieťaťa ušetril peniaze a využil tak miestne ženy.
Prípad Gammy
V roku 2014 svetom otriasol prípad chlapčeka menom Gammy. Austrálsky pár zaplatil vynosenie dieťaťa náhradnej matke z Thajska, pričom sa jej podarilo porodiť dvojičky, chlapca a dievča. Dievča bolo úplne zdravé, avšak chlapček sa narodil s Downovým syndrómom. Austrálčania sa vrátili domov iba so zdravým dievčaťom a chlapčeka nechali v Thajsku náhradnej matke. Nasledovala medializácia a dlhé súdne spory. Vďaka tomuto prípadu sa v Thajsku vydal zákon, ktorý zakazuje cudzincom platiť thajským ženám za náhradné rodičovstvo.
Náhradné materstvo vedci radia k vysoko rizikovému emocionálnemu zážitku, náhradná matka môže čeliť akýmkoľvek komplikáciám nie len ohľadom fyzického ale aj psychického zdravia. Niektoré slovenské páry cez inzerát hľadajú ženy, ktoré im vynosia dieťa a splnia im sen o rodine. Za to dostanú finančnú kompenzáciu. „Náhradné materstvo nemá byť biznis,“ hovorí jedna z náhradných matiek. V ideálnom svete by náhradné rodičovstvo prebiehalo len za veľmi prísnych podmienok - a teda, robili by to len ženy, ktoré naozaj chcú pomôcť párom/jednotlivcom, ktoré nemôžu splodiť dieťa prirodzenou cestou.
Anna z Českej republiky, ktorá ako náhradná matka už jedno dieťa porodila, opísala svoj príbeh. Ozval sa jej muž, ktorý má viacero reštaurácií v Brne a chcel sa s ňou stretnúť. Je homosexuál a veľmi túžil po dieťati. „Spriatelili sme sa a chcela som mu veľmi pomôcť. Vedela som, že je finančne zabezpečený a dá svojmu dieťaťu dobrý život,“ začína rozprávať Anna, ktorej sa na reprodukčnej klinike v Česku podarilo otehotnieť až na tretíkrát. Vajíčko mala od darkyne a spermie od muža, ktorému dieťa vynosila. „Každá náhradná matka si musí uvedomiť, že oplodnené embryo, ktoré do nej vložia lekári, nie je jej. Dáva dieťaťu len 'miesto', kde vyrastie, a to som si plne uvedomovala,“ hovorí. Aj kliniky, ktoré sprostredkujú náhradné materstvo, podľa Anny odporúčajú náhradným matkám, aby po pôrode neostávali v kontakte s ľuďmi, ktorým vynosili dieťa. Práve preto, aby sa na dieťa nenaviazali. Samotné páry napriek tomu idú do rizika, či im náhradná matka dieťa po narodení dá. Ani podpísaná zmluva nič nezaručuje a všetko má v rukách náhradná matka, ktorá je zapísaná v rodnom liste dieťaťa. Ak sa rozhodne, že si dieťa nechá, tak to rodičia neovplyvnia. Česká legislatíva to, podobne ako aj iné oblasti náhradného materstva, zatiaľ nijako nerieši.