Viacplodová gravidita: Patologický stav s rizikami a špecifickou starostlivosťou

Viacplodová gravidita predstavuje vývoj a následný pôrod viac ako jedného plodu v maternici. V závislosti od počtu plodov rozlišujeme dvojčatá (= gemini), trojčatá (= trigemini) a podobne. Tento stav je spojen s vyšším počtom komplikácií, keďže kladie na organizmus matky zvýšené nároky, záťaž a riziko. Z tohto dôvodu si ženy s viacplodovou graviditou vyžadujú špecifickú a zvýšenú perinatálnu starostlivosť.

S rozvojom metód asistovanej reprodukcie sa výskyt viacplodových gravidít zvyšuje. Pravdepodobnosť narodenia dvojčiat sa tiež zvyšuje, ak jeden z rodičov sám pochádza z dvojčiat alebo ak sa dvojčatá v rodine vyskytujú častejšie. Významný vplyv na výskyt viacplodovej gravidity má aj rasová frekvencia - najvyšší výskyt je zaznamenaný v afrických krajinách, zatiaľ čo v Japonsku je jeho výskyt najnižší.

Ilustrácia zobrazenia ultrazvukového vyšetrenia s dvoma plodmi v maternici.

Klasifikácia viacplodovej gravidity

Viacplodové tehotenstvo je možné klasifikovať na základe viacerých kritérií, pričom najčastejšie sa rozlišujú dvojčatá, ale tieto princípy platia aj pre trojčatá a vyššie.

Podľa počtu oplodnených vajíčok:

  • Jednovaječné dvojčatá (monozygotné): Vznikajú oplozením jedného vajíčka jednou spermiou. Zygota sa následne rozdelí v štádiu moruly, čo vedie k vývoju dvoch identických jedincov s rovnakou genetickou výbavou. V lekárskych správach sa môžu označovať ako bi-bi (dve vajíčka, dva vaky), mo-bi (jedno vajíčko, dva vaky) alebo mo-mo (jedno vajíčko, jeden vak). Najčastejšie sa vyskytujú gemini monochoriati biamniati. U týchto dvojčiat je možný výskyt spoločných krvných obehov cez spoločnú placentu. Tieto spojky môžu viesť k vzniku skratového krvného obehu a rozvoju syndrómu feto-fetálnej krvnej transfúzie.
  • Dvojvaječné dvojčatá (dizygótne): Vznikajú oplozením dvoch vajíčok dvoma spermiami. Tieto dvojčatá sú geneticky odlišné, môžu byť rôzneho pohlavia a sú podobné bežným súrodencom. Sú častejšie ako jednovaječné dvojčatá a vyskytujú sa častejšie u starších rodičiek. Dizygótne dvojčatá majú vždy samostatné obaly a označujú sa ako gemini bichoriati biamniati.

Podľa počtu placent:

Táto klasifikácia sa týka primárne jednovaječných dvojčiat, pretože dvojvaječné dvojčatá majú vždy vlastnú placentu.

  • Monochoriálne dvojčatá: Vyvinie sa iba jedna placenta, ktorá zásobuje oba plody. Toto usporiadanie zvyšuje riziko komplikácií, ako je zaostávanie rastu jedného plodu alebo spomínaný transfúzny syndróm dvojčiat.
  • Bichoriálne dvojčatá: Každé z jednovaječných dvojčiat je zásobované vlastnou placentou, čo znižuje riziko placentárnych komplikácií.

Podľa počtu plodových vakov:

  • Monoamniálne dvojčatá: Dvojčatá sa nachádzajú v jednom plodovom vaku a sú vyživované jednou placentou. Toto usporiadanie je mimoriadne rizikové a spojené s komplikáciami na úrovni placenty aj pupočníkov. Vyskytuje sa len u 1-2 % všetkých dvojčiat.
  • Biamniálne dvojčatá: Dvojčatá sú oddelené v samostatných plodových vakoch. Môžu zdieľať jednu placentu (monochoriálne biamniálne) alebo mať každé vlastnú placentu (dichoriálne biamniálne).

Faktory ovplyvňujúce výskyt viacplodovej gravidity

Existuje genetická predispozícia k vzniku viacplodovej gravidity. Familiárny výskyt je 4-10 násobne vyšší v rodinách, kde sa dvojčatá už vyskytli. Ak žena pochádza z dvojčiat, šanca na narodenie dvojčiat je vyššia.

Ďalšie faktory zahŕňajú:

  • Vek matky: Dvojčatá sa častejšie rodia starším ženám (nad 37 rokov) a viacrodičkám.
  • Asistovaná reprodukcia: Tehotenstvá vzniknuté umelým oplodnením majú vyššiu pravdepodobnosť viacerčiat.
  • Rasa a etnikum: Ako bolo spomenuté, existujú rasové rozdiely vo výskyte viacplodových gravidít.
Infografika zobrazujúca rôzne typy dvojčiat (monozygotné, dizygótne) a ich charakteristiky.

Riziká viacplodovej gravidity

Viacplodová gravidita je považovaná za rizikové tehotenstvo, pretože je spojená so zvýšeným rizikom rôznych komplikácií, ktoré sa úmerne zvyšujú s počtom plodov a typom gravidity.

Špecifické riziká zahŕňajú:

  • Spontánny potrat: Riziko spontánneho potratu je pri viacplodovej gravidite vyššie, najmä u dvojčiat s jednou placentou.
  • Odumretie jedného z plodov: Môže ísť o tzv. syndróm mizejúceho dvojčaťa alebo syndróm mŕtveho plodu. Približne 20 % gravidít, ktoré začali ako viacpočetné, končí pôrodom len jedného dieťaťa.
  • Predčasný pôrod: Zvyšuje sa riziko narodenia nedonosených detí, čo je spojené so širokým spektrom zdravotných komplikácií. Viac ako 50 % dvojčiat sa narodí pred 37. týždňom tehotenstva.
  • Nízka pôrodná hmotnosť: Úzko súvisí s predčasným pôrodom a môže viesť k problémom s vývojom pľúc a celkovou adaptáciou novorodenca.
  • Nedostatočná výživa plodov: Najmä pri spoločnej placente môže viesť k zaostávaniu rastu jedného alebo viacerých plodov, napríklad v dôsledku transfúzneho syndrómu dvojčiat.
  • Vyššie riziko vrodených vývojových chýb: Miera rizika vzniku vývojových chýb je u plodov z viacplodovej gravidity vyššia.
  • Preeklampsia: Špecifické tehotenské ochorenie charakterizované vysokým krvným tlakom a zvýšenou bielkovinou v moči, ktoré ohrozuje matku aj plody.
  • Hospitalizácia matky: V priebehu tehotenstva sa zvyšuje potreba hospitalizácie.
  • Operačné vedenie pôrodu: Vaginálny pôrod s viacerčatami predstavuje vyššie riziko, preto sa často pristupuje k sekcii.

Komplikácie špecifické pre viacplodovú graviditu:

Pri viacplodovej gravidite sa môžu vyskytnúť špecifické komplikácie, ako napríklad:

  • Syndróm feto-fetálnej krvnej transfúzie: Pri monochoriálnych dvojčatách s anastomózami ciev v placente jeden plod (darcovský) trpí hypovolémiou (nedostatok krvi a živín), zatiaľ čo druhý plod (príjemca) trpí hypervolémiou (nadbytok krvi a živín), čo ho preťažuje. Na USG sa to prejavuje ako oligohydramnion (málo plodovej vody) u jedného a polyhydramnion (veľa plodovej vody) u druhého plodu. Liečba spočíva v laserovej koagulácii krvných skratov pod ultrazvukovou kontrolou, inak hrozí úmrtie oboch plodov.
  • Syndróm mizejúceho dvojčaťa: Strata jedného z plodov v priebehu tehotenstva, najčastejšie v prvom trimestri.
  • Syndróm transfuze medzi dvojčatami: Opisuje sa vyššie riziko úmrtia plodov, pričom najvyššie riziko je okolo 28. týždňa tehotenstva.

Syndróm transfúzie dvojčiat / TTTS

Prenatálna starostlivosť pri viacplodovej gravidite

Vzhľadom na zvýšené riziko komplikácií má prenatálna starostlivosť pri viacplodovej gravidite špecifické aspekty:

  • Určenie chorionicity a amnionicity: Do 14. týždňa tehotenstva je potrebné pomocou sonografie určiť, či ide o monochoriálnu/monoamniálnu, monochoriálnu/biamniálnu alebo dichoriálnu/biamniálnu graviditu.
  • Skríning chromozomálnych aberácií: V prvom trimestri je k dispozícii kombinovaný skríning na detekciu chromozomálnych vád.
  • Častejšie prenatálne kontroly: Frekvencia kontrol je vyššia a sú viac individuálne prispôsobené ako pri jednoplodovej gravidite.
  • Intenzívnejšie ultrazvukové sledovanie: U monochoriálnych gravidít sa ultrazvukové vyšetrenia vykonávajú každé dva týždne.
  • Kardiotokografické monitorovanie: Predpôrodné monitorovanie srdcovej činnosti plodov sa zavádza od 36. týždňa.
  • Špecializované perinatologické centrá: Niektoré centrá poskytujú intermediálnu a intenzívnu perinatálnu starostlivosť už od 24. alebo 29. týždňa tehotenstva.

Pôrod pri viacplodovej gravidite

Pôrod pri viacplodovej gravidite vyžaduje špecifický prístup:

  • Typ pôrodu: Na štandardných pôrodných sálach sa rodia len donosené dvojčatá, ktoré sú bichoriálne a biamniálne (od 37. týždňa).
  • Spontánny vaginálny pôrod: Možný pri dvojčatách bi-bi (ideálne v polohe hlavičkami dolu) a mono-bi (s informovaným súhlasom rodičky).
  • Plánovaný cisársky rez: Odporúča sa v prípade, ak sú dvojčatá bi-bi a jedno je v polohe hlavičkou dolu a druhé koncom panvovým (tzv. kolízne postavenie plodov).
  • Monitorovanie počas pôrodu: Zahŕňa kontinuálne kardiotokografické monitorovanie oboch plodov.
  • Epidurálna analgézia: Je možná.
  • Po pôrode prvého dvojčaťa: Podviaže sa pupočník a okamžite sa zisťuje stav, poloha a naliehanie druhého dvojčaťa.
  • Optimalizácia intervalu medzi pôrodmi: Na zníženie časovej predĺžky medzi pôrodmi prvého a druhého dvojčaťa, so súhlasom rodičky, sa môže aplikovať infúzia s oxytocinom a vykonať dirupcia vaku blán, aby sa predišlo hypoxii druhého plodu. Časový interval by nemal presiahnuť 60 minút.
  • Uterotoniká: Používajú sa pre aktívne vedenie tretej pôrodnej doby.

V roku 2011 sa v Českej republike narodilo viac ako 70 % novorodencov z viacpočetných gravidít.

tags: #viacplodova #gravidita #patologicky #stav