Geografická poloha a prírodné charakteristiky
Vysoké Tatry, s rozlohou 341 kilometrov štvorcových, predstavujú najvyšší pohorie Slovenska a Poľska. Približne tri štvrtiny tohto pohoria s typickým alpským rázom sa rozprestierajú na slovenskej strane Karpát.
Pohorie hraničí na juhu s Podtatranskou kotlinou, na severe so Spišskou Magurou, na východe s Belianskymi Tatrami a na západe s Kôprovou dolinou, ktorá oddeľuje Vysoké Tatry od Západných Tatier. Najvyšším vrcholom je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 654 metrov.
Tatranská príroda sa môže pýšiť viac ako 35 dolinami, 31 vrcholmi nad 2 500 metrov a 120 plesami. Vyše 600 km značkovaných chodníkov umožňuje turistom výstup na vysokohorské chaty, náročné aj menej náročné vrcholy či príjemné prechádzky po náučných chodníkoch.
Historický vývoj obce Veľký Slavkov
Obec Veľký Slavkov, s maďarským názvom Nagyszalók, nemeckým Großschlackendorf a poľským Veľký Slavkov, má bohatú históriu siahajúcu do praveku. Dokazujú to archeologické nálezy na neďalekom pahorku Burich, ktorý sa nachádza medzi Veľkým Slavkovom a Dolným Smokovcom.
Vykopávky na tomto pahorku svedčia o existencii hradiska z laténskej doby, ktoré bolo jedným z prvých spomínaných v odbornej literatúre. Jeho význam spočíva v dokonalej a na svoju dobu mimoriadne vyspelej fortifikačnej technike. Obyvatelia pahorku, ktorý dodnes obteká Anenský potok, mali vynikajúci výhľad na Popradskú kotlinu. Výšina bola osídlená už v predpúchovskom období, ale pred začiatkom nášho letopočtu sa premenila na mohutnú pevnosť. Pravdepodobne ani mohutné valy neochránili pravekú osadu, ktorá ľahla popolom a už nebola obnovená. Archeológovia tu našli keramiku, spony, železné klince, kovania a mnohé iné predmety.
Najstaršia písomná zmienka o obci Veľký Slavkov pochádza z roku 1251, kedy sa v listine Bela IV. spomína ako súčasť panstva turčianskeho konventu. Osadu kolonizovali nemeckí kolonisti, ktorí ju začlenili do Spoločenstva spišských Sasov z roku 1271.
V rokoch 1344 až 1412 bol Veľký Slavkov súčasťou Provincie 24 spišských miest. Po rozdelení v roku 1412 v dôsledku spišského zálohu sa Provincia rozpadla na Provinciu 11 spišských miest a Provinciu 13 spišských miest. Od roku 1465 bol Veľký Slavkov majetkom Zápoľskovcov a Spišského hradu.
Obyvatelia sa tradične zaoberali roľníctvom a pastierstvom, tkaním plátna, výrobou dreveného uhlia a pálením liehu. Veľkému Slavkovu patrila značná časť územia Vysokých Tatier. Z celkovej rozlohy 2695 katastrálnych jutár slavkovských pozemkov bolo 839 katastrálnych jutár.
Po obci dostal meno aj tatranský Slavkovský štít, ktorý sa vypína nad obcou. Výstup na jeho vrchol opísal Juraj Bucholtz vo svojom diele z roku 1718.
Vo Veľkom Slavkove žil Tomáš Mauksch, ktorý sa zaslúžil o vznik Starého Smokovca. Pred druhou svetovou vojnou obec obývali prevažne Karpatskí Nemci. Po skončení vojny bola väčšina z nich odsunutá do pracovných táborov a do Nemecka. Niektorí sa síce vrátili, ale svoje usadlosti našli obývané presídlencami z 20 slovenských dedín.
Demografické údaje a administratívna štruktúra
Obec Veľký Slavkov má 1 484 obyvateľov a rozlohu 12,2 km². Nadmorská výška obce je 683 metrov.
Prirodzený prírastok a migrácia
V sledovanom období bol zaznamenaný celkový prírastok obyvateľstva. Súčet prirodzeného prírastku a migračného salda predstavuje:
- Živonarodených a prisťahovaných: 53 osôb
- Zomretých a odsťahovaných: 31 osôb
- Celkový prírastok: +22 osôb
Sobášnosť a rozvodovosť
V obci bolo zaznamenaných 6 sobášov a 1 rozvod. Pomer sobášov ku rozvodom je 6:1.
Rozloha a využitie pôdy
Celková rozloha obce Veľký Slavkov je 12,2116 km² (1 221,16 hektárov).
Rozdelenie pôdy
- Poľnohospodárska pôda: 76%
- Nepoľnohospodárska pôda: 24%
Celkové využitie pôdy zahŕňa ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady a ovocné sady.
Cestovný ruch a zaujímavosti
Hrebienok (1285 m n. m.) sa nachádza na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu nad Starým Smokovcom.
Medzi ďalšie zaujímavosti patrí Poľovnícky zámok kniežaťa Ch. K. von Hohenlohe v Tatranskej Javorine a rímskokatolícky Kostol sv. Andreja Apoštola.
Rímskokatolícky kostol sv. Andreja Apoštola bol postavený v 13. storočí ako ranogotický, neskôr prešiel slohovými úpravami. Najväčšou prestavbou prešiel v roku 1861. Dva pôvodne gotické oltáre sú v súčasnosti uložené v zbierkach Slovenského národného múzea v Budapešti.
V obci pôsobí centrum evanjelickej diakonie.
Podnikateľské aktivity a kontroverzie
Podnikateľ Andrej Kiska pred 18 rokmi kupoval lúku pod Vysokými Tatrami v lokalite Horný Slavkov. Prístup k pozemkom bol umožnený prostredníctvom podozrivých transakcií na Katastrálnom úrade v Poprade. Na tento prípad upozornil prvý podpredseda vládnej strany SNS Jaroslav Paška. Poslanec Paška je pritom vzdialeným príbuzným pôvodných majiteľov pasienku z Popradu, ktorí majú v prípade figurovať ako poškodení.
Jaroslav Paška, ktorý prezidenta kritizuje, tvrdí, že polícia si nekonala svoju povinnosť.