Je dôležité, aby mala každá žena dostatok kompletných a objektívnych informácií o plodnosti a zvážila ich aj pri plánovaní svojho tehotenstva. Často sa k nám dostávajú negatívne informácie spojené s tým, že tehotenstvo vo vyššom veku je rizikové. Skutočnosť, že ženy odsúvajú vek tehotenstva a pôrodu do vyššieho veku, zaznieva aj v médiách. Chýbajú však reálne informácie o tom, ako to vlastne s plodnosťou je.
Hranice ženskej plodnosti
Všetci z nás vedia, že 70-ročná žena už plodná nie je. O hranici fertilného (plodného) veku alebo stredného fertilného veku kolujú rôzne nepresnosti a s nimi súvisiace nereálne očakávania. Na otázku: ,,V akom veku je žena na tehotenstvo už príliš stará?“ odpovedali obyvatelia európskych krajín s rozdielom až jednej dekády. Napriek tomu, že sú si spoločensky, kultúrne a sociálne blízki, v odpovediach uvádzali vek 37 až 45 rokov. Z výsledkov vyplýva, že v niektorých krajinách považujú ženu za príliš starú na tehotenstvo až v 45 rokoch. Niekde si to myslia už o oveľa mladších ženách. Názory spoločnosti sú veľmi individuálne.
Stále častejšie sa v médiách objavujú bombastické správy o tom, že známe ženy otehotneli alebo porodili vo vyššom veku, okolo päťdesiatky. Tieto senzácie sú však len špičkou ľadovca. Celebrity z mediálnych správ sú úplne rovnaké ženy ako tie ostatné. Možno majú väčšie finančné možnosti, ale ich plodnosť je úplne rovnaká. Nepoznáme ich celý príbeh, čo znamená, že ich cesta k dieťaťu mohla byť zložitá a plná neúspechov. Nikde sa nehovorí ani o tom, akým spôsobom sa do vytúženého cieľa dostali. Drvivá väčšina tehotenstiev a pôrodov okolo päťdesiateho roku života ženy je dosiahnutá vďaka vajíčkam, ktoré sú výrazne mladšie ako tehotná žena.
Kedy hovoríme o "vyššom veku" v súvislosti s plodnosťou?
Keď hovoríme o vyššom veku, v prípade ženskej plodnosti zaň považujeme už vek vyšší ako 35 rokov. Celosvetový trend je jednoznačný. Vek žien je základný a kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje ich plodnosť a reprodukčné výsledky.
Štatistiky pôrodnosti po 35. roku života
Akého počtu žien sa to týka? V roku 2004 porodilo po 35. roku života okolo 4 000 žien. Dáta z roku 2020 udávajú nárast až na 10 000 žien, čo je naozaj enormný nárast. Predpokladáme, že počet žien, ktoré sa v tomto veku snažia otehotnieť, je oveľa vyšší.
Pokles plodnosti s vekom
Spontánna plodnosť žien je v nižšom veku, do 30. roku života, približne rovnaká. U zdravých párov sa šance na počatie pohybujú okolo 25 % na cyklus a následne klesajú. Po 35. roku života je pokles plodnosti enormný. Šanca žien po 40-ke je naozaj veľmi nízka, približne v percentách, a to aj napriek tomu, že majú zdravého partnera.
Riziko tehotenských strát
Jedným z dôvodov je klesanie šancí na spontánne počatie. Keď ženská plodnosť spontánne klesá, prirodzene stúpa riziko, že tehotenstvo sa skončí spontánnym potratom. Riziko tehotenských strát je v mladom veku relatívne nízke. Do 30. roku života je to cca do 10 %. Po 40. roku života sa môže neúspechom skončiť až tretina tehotenstiev a po 45. roku života je toto riziko ešte vyššie.
Vplyv kvality a kvantity vajíčok
Kvalita vajíčok má zásadný vplyv na plodnosť, ktorá sa vekom ženy výrazne mení. Zatiaľ čo muži tvoria nové spermie konštantne v priebehu života, ženy sa narodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá neustále ubúda. Vajíčka zanikajú prirodzeným procesom, ktorý môže byť u niektorých žien rýchlejší, u iných pomalší. Napriek tomu, že pri narodení majú ženy jeden až dva milióny vajíčok, počas fertilného života dozrie a uvoľní sa pri ovulácii približne len štyristo vajíčok. Všetky ostatné zaniknú.
Ovariálna rezerva a jej vplyv
Zásadná je aktuálna reálna kvantita vajíčok a reálna ovariálna rezerva. Znížená zásoba vajíčok spôsobuje v cykle umelého oplodnenia to, že v danom cykle sa chystá na ovuláciu oveľa menší počet vajíčok, ktoré sme schopní získať. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov. Pokles vajíčok je neustály, kontinuálny a nevieme ho zásadne ovplyvniť v pozitívnom smere.
Faktory ovplyvňujúce ovariálnu zásobu
Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok. Sú ženy, ktoré majú genetickú predispozíciu na predčasnú menopauzu a ich ovariálna rezerva klesá oveľa výraznejšie a rýchlejšie.
Testovanie ovariálnej rezervy
Testy ovariálnej rezervy sú dostupné všetkým ženám prostredníctvom siete ambulantných gynekológov. Ide o vyšetrenie AMH (Anti-Müllerovho hormónu) a vyšetrenie počtu drobných folikulov vo vaječníku, ktoré sa v ňom nachádzajú počas aktuálneho cyklu.
Kvalita vajíčok a genetická výbava embryí
Ďalším zásadným faktorom je kvalita vajíčok. Zdravé vajíčko obsahuje 23 chromozómov. Pokiaľ splynie so zdravou spermiou, ktorá obsahuje tiež 23 chromozómov, je predpoklad, že vznikne zdravé embryo. Bohužiaľ, u žien narastá spolu s vekom aj počet geneticky nezdravých embryí, ktoré nazývame aneuploidné. Vo veku nad 43 rokov je drvivá väčšina vajíčok práve aneuploidných.
Základným problémom, prečo sa týmto ženám nedarí otehotnieť, nie je množstvo a kvalita hormónov. Deje sa to kvôli tomu, že ich kvalita vajíčok, a tým aj kvalita embryí, je už veľmi nízka. Kvalitu vajíčka nevieme individuálne otestovať a zhodnotiť. Jediným vyhodnotiteľným kritériom na posúdenie kvality vajíčka je tehotenstvo ukončené pôrodom. V dnešnej dobe však máme možnosť geneticky vyšetriť embryá.
Aneuploidné embryá
Pri cykle umelého oplodnenia niekedy odhalíme zvýšený počet geneticky zlých (aneuploidných) embryí aj u zdravých žien v mladom veku. Aj u nich sa môže vyskytovať 20 % - 30 % aneuploidných embryí. Štandardne však dochádza k nárastu nízkej kvality embryí hlavne po 40. Je to samozrejme individuálne, ale tieto štatistiky dotvárajú celkový obraz.
Úspešnosť asistovanej reprodukcie v závislosti od veku
Ak sa pozrieme na graf, ktorý zobrazuje percento tehotenstiev po transfere čerstvého embrya, na zelenej krivke vidíme, že úspešnosť vkladov (transferov) vlastných vajíčok (oocytov) je do 30. roku života približne rovnaká a pohybuje sa medzi 40 - 50 %. Do 35. roku dochádza k pozvoľnému poklesu a po 35. roku je pokles veľmi strmý. Šanca na dosiahnutie tehotenstva pri použití vlastných vajíčok vo veku nad 40 rokov je naozaj nízka, len približne 1 %.
Modrá krivka predstavuje úspešnosť transferov embryí, ktoré vznikli z vajíčok získaných od darkyne, ktorá je zdravá a v mladom veku. Vidíme, že krivka úspešných transferov takýchto embryí zásadne neklesá ani u žien, ktoré majú 40 - 45 rokov.
Možnosti zachovania plodnosti
V súčasnosti neexistuje žiaden liečebný postup, ktorým môžeme zvýšiť kvalitu vajíčok. Rovnako nevieme zvýšiť reálnu ovariálnu rezervu. Možnosťou, ako si zachovať plodnosť, je zamrazenie adekvátneho počtu vajíčok v mladšom veku, keď predpokladáme ich vyššiu kvalitu. Vajíčka tak zároveň chránime pred budúcimi možnými negatívnymi faktormi, ktoré môžu ich kvalitu výrazne znížiť. Napríklad v prípadoch, keď pacientku čaká chemoterapia, rádioterapia malej panvy alebo významná operačná liečba, ktorá zasiahne vaječníky.
Vplyv životného štýlu na plodnosť
Plodnosť nevieme zvýšiť zmenou životného štýlu, no pozitívnou zmenou životného štýlu vieme predísť tomu, aby bol pokles plodnosti výrazný. Výrazný pokles plodnosti je spôsobený predovšetkým fajčením, obezitou a metabolickými syndrómami.
Individuálne reprodukčné potenciály
Každý jednotlivec a pár má individuálny reprodukčný potenciál. Aj 30-ročné ženy môžu mať výrazne zníženú kvalitu alebo kvantitu vajíčok a môžu trpieť predčasnou menopauzou. Naopak, niektoré ženy aj po štyridsiatke veľmi ľahko otehotnejú a nemajú problém donosiť dieťa. Neexistuje záruka toho, aký priebeh bude mať pokles plodnosti - či bude plynulý, alebo strmý.
Kazuistiky
Prípad 1: 39-ročná pacientka s tehotenskou stratou
Prvá kazuistika sa týka 39-ročnej pacientky, ktorá má za sebou tehotenskú stratu, ku ktorej došlo v jej 25 rokoch. O tehotenstvo sa snažila 7 rokov. U jej partnera sme zistili vysoké zastúpenie spermií abnormálneho tvaru. Ovariálna rezerva pacientky bola primeraná (AMH 2,4 ug/l). Pár sa rozhodol pre liečbu neplodnosti metódou umelého oplodnenia IVF ICSI. Začala sa deväťdňová hormonálna stimulácia, počas ktorej narástlo sedem folikulov, z ktorých sme získali šesť vajíčok a všetky boli oplodňované. Na konci kultivácie po piatich až šiestich dňoch sme získali tri embryá. Dve embryá sme zamrazili a jedno embryo sme vložili do maternice čerstvým transferom. Výsledkom transferu bolo tehotenstvo.
Prípad 2: 39-ročná žena s predchádzajúcimi neúspešnými IVF cyklami
Ako ďalší príklad si uvedieme kazuistiku 39-ročnej ženy, ktorá už mala jedno dieťa. Jej partner mal v aktuálnom období veľmi ťažkú poruchu spermiogramu - málo spermií, ktoré sa navyše aj pomalšie pohybovali. Pár bol kompletne vyšetrený a okrem mužského faktora nebola zistená žiadna zásadná príčina neplodnosti. Žena už v minulosti absolvovala dva neúspešné IVF cykly a v 39 rokoch mala ovariálnu rezervu celkom adekvátnu svojmu veku. Vstúpila do tretieho cyklu. Po stimulácii sme získali osem vajíčok, z nich sa oplodnilo šesť. Následne sa realizoval čerstvý embryo transfer, ktorý bol neúspešný. Prekvapivo, navzdory vyššiemu veku, bolo vykultivovaných niekoľko embryí, ktoré boli kryoprezervované (zamrazené). Všetky kryoprezervácie dopadli úspešne. Po neúspešnom čerstvom transfere vstúpila do štvrtého cyklu stimulácie s nízkymi dávkami hormónov. Získali sme ďalšie dva oocyty. Všetky získané embryá boli postupne transferované, no tehotenstvo sme nedosiahli. Pri piatom cykle, ktorý bol vo veku 41 rokov života pacientky, boli získané dva oocyty. Získali sme z nich dve embryá, ktoré boli transferované na štvrtý deň. Výsledkom tohto piateho IVF bolo dosiahnutie tehotenstva.
Mužská plodnosť a jej vplyv
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu.
Riziká spojené s vyšším vekom otca
Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu. Podobne je to aj u mužov, ale riziko v tomto prípade nie je také vysoké ako u žien. S vyšším vekom muža (po 40. - 50. roku života) rastie aj riziko niektorých tehotenských komplikácií, rovnakých, ako spôsobuje vyšší vek ženy, teda spontánny potrat, predčasný pôrod, riziko niektorých neuropsychiatrických chorôb, riziko onkohematologických ochorení u potomstva.
Riziká tehotenstiev vo vyššom veku a ich prevencia
Tehotenstvá vo vyššom veku sú rizikové, ale našou úlohou nie je vás tým vystrašiť. Podstatné je informovať o tom, no predovšetkým o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. Príčinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia.
Špecifické riziká
Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve, ktorý je spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Ďalej je to riziko tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu, viacpočetnej gravidity a niektorých chromozomálnych abnormalít, ako je Downov syndróm. Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké.
Prevencia a diagnostika
Týmito informáciami chceme upriamiť pozornosť na prevenciu. Predimplantačná genetická diagnostika nie je automaticky indikovaná každému páru, ale pre mnohých môže byť toto vyšetrenie embryí benefitom. Napríklad v prípadoch, keď máme k dispozícii niekoľko embryí, u žien vo vyššom veku, po opakovaných neúspešných transferoch embryí, v prípade, že bola tehotenská strata plodu zapríčinená chromozomálnou poruchou, alebo sa párom narodilo dieťa s takouto poruchou, ďalej po liečbe onkologických ochorení, kvôli ktorej hrozí riziko chromozomálnej poruchy u potomka.
Pre potreby predimplantačnej genetickej diagnostiky odoberáme u päťdňového embrya malé množstvo buniek z budúcej placenty, ktoré mu nebudú chýbať. Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy - NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test.
Prevencia tehotenských komplikácií
Za tehotenské komplikácie spojené s vyšším vekom ženy sa často označuje preeklampsia, predčasný pôrod, rovnako aj tehotenská cukrovka. Riziko tehotenskej cukrovky sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Aj v tomto prípade existuje možnosť podstúpiť skríningové vyšetrenie, ktoré toto riziko odhalí. Vďaka tomu môžete preventívne zasiahnuť a upraviť svoju hmotnosť a životný štýl ešte pred počatím, a tak výrazne znížiť riziko rozvinutia tehotenskej cukrovky. Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu. Ak vopred odhalíme riziká vedúce k predčasnému pôrodu, napríklad meraním krčka maternice, vieme preventívne zasiahnuť napríklad podávaním progesterónu.
Preeklampsia je veľmi časté ochorenie, ktoré sa priemerne vyskytuje u 8 % žien. Vo vyššom veku rastie aj výskyt tohto ochorenia. Súvisí to s vysokým tlakom, poruchou funkcie obličiek alebo niektorých orgánových systémov. Medzi 11. a 14. týždňom tehotenstva je možné vykonať skríning preeklampsie.
Pohľad odborníkov: Ideálny vek pre tehotenstvo
Rozumieme, že túžbe po bábätku sa nedá zabrániť a často neberie do úvahy váš vek. V prvom rade je dôležité zhodnotiť, či je pre vás tehotenstvo bezpečné. Upraviť prípadný zlý zdravotný stav, nastaviť liečbu tlaku adekvátnymi liekmi, optimalizovať hmotnosť, kondíciu a životný štýl a kompenzovať ochorenia v prípade, že vám boli diagnostikované.
Lekársky pohľad
Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká. Dokedy je reálne mať očakávania na úspešné tehotenstvo s vlastnými vajíčkami a kedy je čas hľadať iné možnosti, napríklad IVF cyklus s darovanými vajíčkami?
Gynekológovia sa často zhodujú, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v čo najskoršom veku, a to približne do 25 rokov života. „Optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Práve 27 rokov je horná hranica, potom sú 3 roky “určitej vekovej tolerancie“ a od 30-tky začíname starnúť. Síce pomaly, ale začíname,“ vysvetľuje gynekológ MUDr. Miroslav Kozár. Ako ďalej vraví, aj keď sa považuje za fyziologickú hranicu otehotnenia vek do 35 rokov, už po 30-tke sa oproti do 27 roku o 2-3% zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových chýb, po 35-ťke 10-násobne, v 45-ťke 25-násobne.
„Je to medicínske hľadisko. Ekonomika v trhovom mechanizme, kedy sa sociálne optimum a štandard dosahujú ťažšie, podstatne ovplyvňuje plánovaný termín otehotnenia a posúva ho nad hranicu 30 rokov. K starnutiu po 30-tke sa pripočítavajú riziká (vyskytujú sa aj pred 30-tkou) chemizácie prostredia, žiarenie, enormný stres, konzumný spôsob života, iracionálne stravovacie návyky. Rizikom sú aj medicínske postupy, ktorými sa vo vyššom veku riešia problémy plodnosti.“
MUDr. Kozár dodáva: „Nie je zanedbateľný ani vzťah staršieho rodiča k dieťaťu. U starších rodičov sa často deti vychovávajú “dospelo“, stráca sa hravosť zo strany rodičov, podpora detskej rozprávkovej fantázie.“
Sociologický pohľad
Odborníci z oblasti sociológie z Ameriky majú na otázku ideálneho veku na otehotnenie iný názor. Podľa nich sa biologicky ideálny vek pre materstvo rozhodne nezhoduje s tým, kedy je žena zrelá byť matkou aj sociálne. Sociológ z University of Texas v Austine, John Mirowsky, povedal pre magazín Huffington Post, že byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťatku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti.
Zahraničné sociologické štúdie naznačujú, že ideálny vek pre otehotnenie je 26 až 32 rokov, kedy je žena usadenejšia, vie, čo chce, má bývanie, dostatok peňazí a je pripravená mať dieťa. Podľa zistení Johna Mirowskeho, ženy v priemernom veku 29 rokov sú v strednom a vyššom veku najaktívnejšie, tie, ktoré porodili v 30-tke sa tešia najlepšiemu celkového zdraviu v strednom a vyššom veku a maminy 40-tničky trpeli najmenej chronickými bolesťami a chorobami.
Podľa zahraničných sociológov z univerzity v Ohiu je ideálne porodiť prvé dieťa okolo tridsiatky, maximálne do 34-och rokov, pozor však na to, koľko detí žena plánuje. V staršom veku už môže tehotenstvo na ženu pôsobiť skôr negatívne.
Kedy je čas navštíviť lekára?
S manželom alebo partnerom ste sa rozhodli, že nastal ten správny čas na založenie rodiny. Obaja sa tešíte na pravidelný nechránený sex, ale nič sa nedeje. Po mesiaci, dvoch, štyroch prichádza menštruácia v pravidelných intervaloch a vy ste si ešte ani nekúpili tehotenský test. Nebol na to dôvod. Je už ten správny čas navštíviť lekára?
Odborníci označujú neplodnosť ako neschopnosť páru dosiahnuť tehotenstvo po jednom roku pravidelného nechráneného pohlavného styku. U žien vo veku nad 35 rokov sa za neplodnosť považuje neschopnosť otehotnieť po šiestich mesiacoch pokusov o vytúžený pozitívny tehotenský test. Za pravidelnosť sa v tomto prípade považuje frekvencia dva až trikrát týždenne. Z tejto definície teda vyplýva, že prvých niekoľko mesiacov, keď sa vám nedarí otehotnieť, môžete hodiť za hlavu. Snažte sa nesústrediť sa príliš na túžbu mať dieťa a užívajte si pekné chvíle s manželom alebo partnerom - možno to zvládnete ďalší mesiac.
Faktory ovplyvňujúce plodnosť
Neplodnosť trápi stále väčšie množstvo párov, pričom jednou z príčin je aj odkladanie tehotenstva do vyššieho veku. Vek je totiž jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich plodnosť, a to najmä u žien.
Ženský faktor
Existuje viacero faktorov, ktoré môžu prispieť k neplodnosti u žien. Medzi najčastejšie problémy patrí obštrukcia vajíčkovodov, čo znamená, že vajíčkovody sú zablokované alebo zjazvené. V dôsledku toho bránia spermiám dostať sa k vajíčku. Anamnéza panvovej infekcie, sexuálne prenosnej choroby alebo endometriózy zvyšujú riziko obštrukcie vajíčkovodov. Nepravidelne tvarovaná maternica taktiež môže sťažiť uchytenie oplodneného vajíčka na stenu maternice. Abnormality môžu byť spôsobené maternicovými fibroidmi alebo zjazveným tkanivom po operácii či infekcii.
Medzi rizikové faktory patria tiež nepravidelná ovulácia, mužský faktor, vek alebo nadmerný stres.
Mužský faktor
Mužský faktor neplodnosti je rovnako dôležitý. Medzi najčastejšie problémy patrí nízky počet spermií (oligospermia), pomalá pohyblivosť spermií (astenozoospermia) alebo ich abnormálny tvar (teratozoospermia). Tieto problémy môžu byť spôsobené genetickými faktormi, životným štýlom, expozíciou toxickým látkam či inými zdravotnými stavmi.
Možnosti liečby a prevencie
V závislosti od individuálnych výsledkov vyšetrení existuje niekoľko možností liečby neplodnosti:
- Lieky na podporu ovulácie: Perorálne alebo injekčné lieky zlepšujú vzorce ovulácie alebo môžu podporiť uvoľnenie viac ako jedného vajíčka každý mesiac, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť počatia.
- Intrauterinná inseminácia (IUI): Tento postup sa môže vykonávať samostatne alebo v kombinácii s liekmi na ovuláciu. Malý katéter zavedie kvalitné spermie priamo do maternice ženy, čím sa eliminuje potreba, aby spermie preplávali až k vajíčku.
- In vitro fertilizácia (IVF): Pri IVF sa vajíčka oplodnia spermiami v laboratórnych podmienkach a následne sa oplodnené embryo prenesie do maternice.
Ako pri väčšine zdravotných problémov, tak aj pri problémoch s otehotnením existuje prevencia. Prevencia hovorí jasne: dôležitá je pravidelná zdravá strava, dostatok vitamínov, pravidelný pohyb, vyhýbanie sa pitiu alkoholu, fajčeniu cigariet a pokiaľ je možné, eliminovať stres alebo ho znížiť na čo najmenšiu úroveň.
Biologické hodiny a individuálne potreby
Biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak. Jedna túži po dieťatku v mladšom veku, iná chce otehotnieť neskôr. Aké je však to najideálnejšie obdobie? Je vek skutočne dôležitý pre otehotnenie?
Väčšina ženských lekárov sa svorne zhoduje na tom, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v čo najskoršom veku, a to približne do 25 rokov života. Mnohým sa túto vekovú hranicu podarí dodržať, no čo ak nie? V dnešnej modernej spoločnosti existuje veľa prekážok, ktoré ženám bránia porodiť tak skoro. Študentky vysokoškolského štúdia iba v dvadsaťpäťke (resp. v 24-och rokoch) čakajú štátnice, výber a hľadanie zamestnania, odchod z rodinného hniezda do vlastného bývania, ale napríklad aj voľba ideálneho partnera, ak vhodného muža nestretli do tohto obdobia. Je preto veľakrát nereálne, aby mladá žena stihla porodiť v lekármi odporúčanom veku.
Kedy je teda ten najlepší vek mať bábo? Každá žena si predstavuje ideálny čas na rodinu inokedy. Niektoré chcú rodiť ešte mladé, kým je na to telo najlepšie prispôsobené. Iné zasa chcú mať nejaké zázemie, či dokonca sú aj také, ktoré chcú budovať kariéru a až potom založiť rodinu. Pripočítajme navyše rôzne „nehody“ alebo ak sa, naopak, nedarí a naozaj máme budúce mamičky v každom veku.
Príklad otázky a odpovede
Otázka: Mám 33 rokov a manžel 37. Ja mám PCOS, inzulínovú rezistenciu a užívam lieky na žalúdok (inhibítory). Vaječníky mám priechodné, AMH v norme. Manžel má athenozoospermiu. Je možnosť, že otehotniem prirodzene? V CAR nám odporúčajú IVF. Stále dávame tomu šancu prirodzene, nestrácame čas? Pokúšam sa schudnúť, no neúspešne.
Odpoveď: Pokiaľ sa snažíte otehotnieť už nejaký dlhší čas a sú známe medicínske problémy, ktoré spôsobujú u párov neplodnosť, treba naozaj zvoliť liečbu, ktorá túto neplodnosť rieši. Aj pri ťažkom spermiograme šance výrazne klesajú. Ak neberieme do úvahy experimentálne možnosti, odporúčanie CAR na IVF je v tomto prípade opodstatnené.
Zhrnutie
Vek je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich plodnosť, najmä u žien. Zatiaľ čo biologický vrchol plodnosti je medzi 20. a 30. rokom života, sociálne a kariérne faktory často vedú k odkladu tehotenstva. Je dôležité byť informovaný o rizikách spojených s vyšším vekom, no rovnako dôležité je poznať možnosti prevencie a liečby. Konzultácia s lekárom špecializujúcim sa na reprodukčnú medicínu je kľúčová pre zhodnotenie individuálnych možností a rizik.
tags: #v #akom #veku #otehotniet