Rodézsky Ridgeback: Chov, Gravidita a Pôrod

Úvod do plemena

Rodézsky ridgeback je majestátne plemeno, ktoré si získalo popularitu nielen vďaka svojmu charakteristickému „ridge“ pásu na chrbte, ale aj pre svoju odvahu, lojalitu a pracovitosť. Toto plemeno bolo vyšľachtené na lovecké účely v južnej Afrike, kde sa využívalo predovšetkým na stopovanie veľkej zveri, vrátane levov. Rodézsky ridgeback patrí do FCI skupiny 6 - duriče, farbiare a príbuzné plemená.

História a pôvod

Najstaršie dôkazy o prítomnosti psov podobných ridgebackom pochádzajú z obdobia pred niekoľkými tisícročiami. Skalné maľby v Južnej Afrike zobrazujú psy s charakteristickou líniou srsti na chrbte, podobnou dnešnému ridgebackovi. V 17. storočí dorazili do južnej Afriky holandskí osadníci známi ako Búri. Priniesli so sebou rôzne európske plemená, vrátane mastifov, chrtov a duričov. Tieto psy sa postupne krížili s domorodými psami Khoikhoi, ktorí boli známi svojou schopnosťou prežiť v extrémnych podmienkach africkej divočiny.

Koncom 19. storočia začali juhoafrickí chovatelia selektívne šľachtiť ridgebacka na základe jeho pracovných schopností. Tento pes sa osvedčil ako vynikajúci lovec levov - nie v zmysle, že by ich zabíjal, ale dokázal ich stopovať a udržiavať v šachu, kým neprišiel lovec. V roku 1922 Cornelius van Rooyen, významný chovateľ v Južnej Afrike, definoval prvý štandard plemena, ktorý sa odvtedy prakticky nezmenil.

Povaha a temperament

Rodézsky ridgeback je inteligentný, no nezávislý pes, ktorý si vyžaduje skúseného a trpezlivého majiteľa. Toto plemeno bolo pôvodne vyšľachtené na lov veľkej zveri, takže má vrodenú odvahu, silnú loveckú motiváciu a sklon k samostatnému rozhodovaniu. Je preto dôležité začať s výchovou už v šteňacom veku a byť dôsledný.

Hlavné povahové črty:

• Sebavedomý a odvážny - má vrodený ochranný inštinkt a nikdy neprejavuje agresiu bez príčiny.
• Nezávislý mysliteľ - nie je to slepo poslušný pes, ale potrebuje zmysluplný výcvik.
• Citlivý, no dominantný - vyžaduje majiteľa, ktorý vie viesť psa s pevným, ale láskavým prístupom.
• Priateľský k rodine, rezervovaný voči cudzím - je verný svojej rodine, ale k cudzím ľuďom si udržuje odstup.

Vzťah k deťom a iným zvieratám:

Ridgeback môže byť skvelým rodinným psom, ale nie je vhodný pre veľmi malé deti. Má silný lovecký inštinkt, takže interakcie s deťmi by mali byť vždy pod dohľadom. Ak bol ridgeback dobre socializovaný, môže vychádzať aj s inými psami.

Výcvik a socializácia

Výcvik rodézskeho ridgebacka vyžaduje pevnosť, dôslednosť a spravodlivý prístup.

• Socializácia je kľúčová - ridgebacki bývajú rezervovaní voči cudzím ľuďom, a ak sa správne nesocializujú, môžu byť nedôverčiví alebo dokonca až ochranárski v tej neprimeranej miere. Od útleho veku by mali byť vystavení rôznym situáciám, miestam, ľuďom a zvieratám, aby sa z nich stali sebavedomí a dobre vychovaní psi.
• Pozitívne posilňovanie funguje najlepšie - drsné metódy výcviku môžu viesť k nedôvere a nežiaducemu správaniu.
• Potrebujú mentálnu stimuláciu - rôzne tréningové hry, pachové práce a aktivity pomôžu vyhnúť sa nude a frustrácii.

Toto plemeno je známe tým, že sa v dospelosti správa vyrovnane a dôstojne, no v mladosti môže byť veľmi energické a svojhlavé.

Fyzický exteriér

Rodézsky ridgeback je elegantné a svalnaté plemeno so silnou, no harmonickou stavbou tela. Jeho výrazným znakom je chrbtový ridge - pás srsti na chrbte rastúci opačným smerom ako zvyšok srsti. Pes má atletickú postavu s hlbokým hrudníkom, ktorý mu umožňuje efektívne dýchanie počas dlhodobého behu. Dlhé nohy mu poskytujú rýchlosť a vytrvalosť, zatiaľ čo dobre osvalený krk a pevný chrbát zabezpečujú stabilitu a silu.

Hlava je proporcionálna k telu, s mierne klenutým temenom a dobre vyvinutou papuľou. Oči sú mandľového tvaru, tmavohnedej alebo jantárovej farby, vyjadrujúce inteligenciu a dôstojnosť. Srsť ridgebacka je krátka, hustá a hladká, bez podsady, čo znamená, že nie je dobre prispôsobený extrémne chladným podmienkam. Farba srsti sa pohybuje od svetlej pšeničnej až po sýto červenú. Malé biele znaky na hrudi a prstoch sú akceptovateľné, ale príliš veľké biele plochy sa považujú za nežiaduci znak.

Zdravie a dĺžka života

Rodézsky ridgeback je vo všeobecnosti robustné a odolné plemeno s dobrou genetickou výbavou. Medzi niektoré dedičné ochorenia, ktoré môžu toto plemeno postihnúť, patria:

• Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu - Toto dedičné ochorenie môže spôsobovať bolesť a obmedzenú pohyblivosť.
• Dermoidná cysta - Špecifická vrodená anomália, ktorá postihuje ridgebackov a je spojená s chrbtovým ridžom.
• Hypotyreóza - Porucha funkcie štítnej žľazy vedie k letargii, nárastu hmotnosti a problémom s kožou a srsťou.
• Bloat (torzia žalúdka) - Vážny a život ohrozujúci stav, pri ktorom sa žalúdok prekrúti a blokuje prietok krvi.
• Alergie a kožné problémy - Niektorí ridgebackovia môžu byť náchylní na potravinové alergie alebo citlivosť na prostredie (peľ, roztoče).

Dĺžka života rodézskeho ridgebacka sa pohybuje v priemere medzi 10 až 12 rokmi.

Ideálny majiteľ a životný štýl

Rodézsky ridgeback je sebavedomý, inteligentný a energický pes, ktorý sa hodí pre skúsených a aktívnych majiteľov.

Hodí sa pre vás, ak:

• Máte skúsenosti so psami a viete, ako viesť sebavedomé plemeno.
• Hľadáte aktívneho spoločníka, ktorý vás bude sprevádzať pri turistike, behu či športových aktivitách.
• Viete poskytnúť dôsledný a láskavý výcvik založený na pozitívnom posilňovaní.
• Máte priestor a čas na veľkého, pohybovo náročného psa.

Nie je vhodný, ak:

• Hľadáte pokojného psa, ktorý nepotrebuje veľa pohybu.
• Nemáte skúsenosti so psami s nezávislou a dominantnou povahou.
• Očakávate, že pes bude slepo poslúchať každý povel bez motivácie.
• Nemáte dostatok času na pravidelný výcvik a socializáciu.

Zaujímavosti o plemene

• Rodézsky ridgeback je jediné oficiálne uznané plemeno pochádzajúce z Afriky.
• Jeho charakteristický „ridge“ - pás srsti rastúci opačným smerom - je výsledkom genetickej mutácie.
• V minulosti sa používal na stopovanie levov, no jeho úlohou nebolo loviť, ale držať ich v šachu, kým neprišiel lovec.
• Ridgebacki majú vysoký prah bolesti, čo znamená, že nie vždy prejavujú bolesť tak, ako iné plemená - majiteľ by mal byť ostražitý pri zdravotných problémoch.

Gravidita a starostlivosť o gravidnú suku

Gravidita u súk rodézskeho ridgebacka je dôležité obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť zo strany chovateľa. Priemerná dĺžka gravidity u súk je 63 - 64 dní, pričom sa môže pohybovať v rozmedzí 59 - 69 dní, počítané od prvého dňa nakrytia. Je dôležité si uvedomiť, že väčšina súk rodí skôr alebo neskôr ako presne 63 dní.

Ukončenie gravidity:

• Potrat: Ak dôjde k ukončeniu gravidity pred 57. dňom, hovoríme o potrate. Plody narodené v tomto období zvyčajne nie sú životaschopné a uhynú.
• Prenášanie: Opačným extrémom je prenášanie plodov. Za absolútnu hranicu sa považuje 69. deň gravidity. V takomto prípade je nevyhnutná návšteva veterinára, ktorý zváži umelé vyvolanie pôrodu alebo cisársky rez.

Je dôležité si uvedomiť, že vo vajcovode a maternici môžu byť prítomné vajíčka oplodnené v rôznom čase.

Diagnostika gravidity:

Veterinárna medicína zatiaľ nemá "psí tehotenský test", ktorý by už v rannej gravidite zistil hormón vylučovaný placentou. Existuje niekoľko metód na diagnostiku gravidity u súk:

• Abdominálna palpácia: Vyšetrenie brušnej dutiny prehmataním brucha. Maternica gravidnej suky sa najskôr javí ako guličky (plody), ktoré sa zväčšujú. Neskôr sa celý roh maternice zväčšuje a je ťažko priehmatný.
• Ultrasonografické vyšetrenie: Najpresnejšia a najčastejšie používaná metóda stanovenia gravidity. Vykonáva sa medzi 25. - 30. dňom gravidity, kedy sa embryá zobrazujú ako biele štruktúry na čiernom pozadí embryonálneho váčku.
• Röntgenologické vyšetrenie: Optimálna doba na RTG vyšetrenie gravidity je od 45. dňa gravidity, kedy sú už kostry plodov čiastočne osifikované. Výhodou je presné zistenie počtu šteniat.
• Pomocné metódy: Stanovenie koncentrácie sérového relaxínu (hormón produkovaný placentou). Koncentrácie sérového relaxínu sa u gravidných súk zvyšujú v porovnaní s negravidnými od 20.-30. dňa gravidity a vrchol dosahujú v strede gravidity.

Príprava suky na krytie a tehotenstvo:

Hlavnou prioritou pri rozhodovaní sa o správnom čase pre krytie feny je jej zdravie. Fena musí byť úplne zdravá vo výbornej fyzickej kondícii. Sučka, ktorá je príliš pevná (tučná), nemusí zabreznúť, sučka, ktorá je veľmi chudá - nemá rezervy a môže ľahšie šteňatá vstrebať, alebo potratiť.

Priebeh gravidity:

Počas gravidity prechádza suka rôznymi zmenami.

• Prvé týždne: V prvých 11 dňoch zostupuje vajíčko vajcovodom. Medzi 12. a 16. dňom sa zbavuje obalov a voľne sa pohybuje v dutine maternice (14. deň je zárodok asi 1 mm veľký). Okolo 20. dňa dochádza k jeho uhniezdeniu (21. deň).
• Do 35. dňa: Suka je veľmi citlivá na akékoľvek zmeny, takže nemeníme denný režim, venčenie, typ kŕmenia, ležovisko ani vlastné chovanie. Prípadné nutné a neodkladné zákroky si radšej starostlivo zaznamenáme. V tomto čase sa môže vážne poškodiť vývin niektorého z orgánov. Do 35. dňa je navyše maternica schopná zárodok absorbovať - pohltiť, potom už nie je riziko tak veľké, suka sama mení chovanie.
• Od 35. dňa: Postupne sa vytvára základ pre vývoj zmyslových orgánov plodu a začína sa proces osifikácie niektorých plochých kostí lebky a dlhých kostí končatín. Zárodok v tomto období dosahuje približne 20% z pôrodnej veľkosti plodu. Po 35. dni sa už výrazne začínajú zväčšovať požiadavky suky na množstvo a kvalitu prijímaných živín, aj preto by sme mali začať cielene regulovať príjem potravy a ich pracovný výkon. Suku môžeme kŕmiť viackrát denne, ale zhruba podľa počtu vyvíjajúcich sa zárodkov zvyšujeme kŕmnu dávku o 0,5 - 1,5% denne podávaním koncentrovanejších krmív, ktorými sú krmivá pre psov v záťaži alebo krmivá určené priamo pre gravidné a laktujúce suky. Tieto receptúry obsahujú okolo 28 - 30% bielkovín. Množstvo podávaného kŕmenia by malo odpovedať hmotnostnému prírastku suky o 0,5% denne. Je to vhodná doba na prechod na kŕmenie pre gravidné suky.
• Od 40. dňa: Hovorí sa už o plode, prebieha osifikácia stavcov a prstov, zatvárajú sa očí. Po 40. dni gravidity zaberá maternica 2/3 brušnej dutiny, v tomto čase sa odporúča kŕmiť 3 - 5x denne v menších dávkach.
• Od 45. dňa: Osifikuje sa panva a začína narastať srsť.
• Od 50. dňa: Telo má už sformovaný tvar.
• Od 55. dňa: Kalcifikujú sa (ukladajú sa solí vápnika do tkanív) zuby.
• Od 60. dňa: V tomto období sa už výrazne zväčšujú požiadavky suky na množstvo a kvalitu prijímaných živín.

Pôrod a starostlivosť o novorodencov

Pôrod je fyziologická záležitosť, nie choroba. Približne 85% pôrodov prebieha bez akýchkoľvek komplikácií v domácom prostredí, zhruba ďalších 10% je pôrodov tzv. neštandardná.

Príznaky blížiaceho sa pôrodu:

Suka je nepokojná, hrabe, olizuje si rodidlá a mliečnu žľazu, hľadá miesto na pôrod. Približne 12 - 36 hodín pred pôrodom prechodne klesá teplota o 1-1,5°C. Objavuje sa výtok, mliečna žľaza je začervenaná a zdurená, objavujú sa prvé kvapky mlieka. Dochádza k uvoľneniu krčka maternice a jeho úplnému otvoreniu. Nastávajú sťahy maternice, ale zatiaľ bez sťahov brušnej svaloviny.

Štádiá pôrodu:

1. Prvé štádium - otváracie: Dochádza k uvoľneniu krčka maternice, jeho úplnému otvoreniu a uvoľneniu hlienovej zátky. Začínajú sa tiež objavovať sťahy rohov maternice a šteňatá sa aj so svojimi obalmi postupne posúvajú smerom ku krčku maternice. Táto fáza trvá priemerne 6 - 12 hodín, v krajnom prípade dlhšie - až 24 hodín. Môže byť sprevádzaná silnými bolesťami a dochádza k výtoku plodových vôd.
2. Druhé štádium - vytláčacie, vypudzovacie: Začína úplným otvorením maternicového krčku a zapojením sa brušného lisu do pôrodu. Končí vypudením plodu. Prvé šteňa je väčšinou porodené do 10 - 30 minút po odtečení plodovej vody, pri normálne prebiehajúcom pôrode je žiaduce aby sa tak udialo najneskôr do 2 hodín po odtečení plodovej vody. Interval medzi šteňatami je variabilný, spravidla sa pohybuje od 30 minút do 1 hodiny s tendenciou predlžovania k pôrodu posledného šteňaťa. Za normálnych okolností by ale interval medzi šteňatami nemal byť dlhší ako 4 hodiny.
3. Tretie štádium - vylúčenie zvyškov obalov: Končí vypudením placenty, čo sa väčšinou deje v odstupe niekoľkých minút po vypudení plodu. Pomerne často odchádzajú dve placenty až potom, čo sa narodia dve šteňatá bez placenty. Suky s viac ako jedným šteňaťom teda oscilujú medzi druhým a tretím štádiom. Dĺžka druhého a tretieho štádia je od niekoľko málo hodín (obvykle 2-6 hodín) až do 36 hodín (predovšetkým u suky s viac ako 8 šteňatami).

Komplikácie počas pôrodu:

• Výtok: Výnimkou je odchod hlienovej zátky niekoľko hodín pred pôrodom, ktorá má farbu aspiku a jasne sa tým odlišuje od možných abnormalít. Výtok inej než transparentnej farby je známkou patológie priebehu tehotenstva. Nie vždy je situácia kritická, ale vždy je treba sučku odborne vyšetriť. Najväčším problémom je výtok zelenej farby, ktorý signalizuje možné odlúčenie plodu od matky resp. vážne komplikácie a je dôvodom k okamžitému cisárskemu rezu. Ako náhle sa narodí prvé šteňa, je už výtok tmavozelenej farby a krvavej farby tolerovaný.
• Cisársky rez: Ďalšia možná pôrodná komplikácia môže nastať vtedy ak sučka čaká 1-2 šteniatka. Po odtečení plodovej vody nenastane samotný pôrod do 2-3-5 hodín z dôvodu, že u sučky sa nespustilo dostatočné množstvo hormónov na pôrod. V tomto prípade treba šteniatka priviesť na svet cisárskym rezom.
• Zmätenosť suky: U niektorých súk, ktoré rodia po prvýkrát, sa počas pôrodu môže dostať určitá zmätenosť. Suka nevie, čo sa s ňou deje, kým sa nenarodí prvé šteniatko a prvýkrát sa neprisaje.

Čo robiť počas pôrodu:

• Roztrhnutie plodovej blany: Pri pôrode je potrebné pri niektorých šteniatkach roztrhnúť/rozstrihnúť plodovú blanu, ktorou je šteňa obalené, prestrihnúť pupočnú šnúru.
• Očistenie šteňaťa: Šteňa necháme vyčistiť matke, prípadne ho vyutierame pripraveným čistým uterákom, otvoríme papuľku a vytrieme z nej hlien a snažíme sa ho priložiť k matke aby sa napilo materského mlieka. Týmto spôsobom aj zistíme či má šteniatko sací reflex.
• Kontrola placenty: Nezabudnime kontrolovať a zapisovať po každom šteniatku či vyšla placenta. Matke nedáme viac placent ako 3-4, nakoľko by mohla mať po požití viacerých tráviace ťažkosti.
• Dĺžka pôrodu: Ak sučka rodí prirodzenou cestou a očakávame početný vrh, čas celkového pôrodu sa môže natiahnuť aj na 24 hodín a viac. Počas pôrodu matke dáme piť čerstvú vodu, tiež vodu zmiešanú s medom alebo glukopurom ak už pôrod trvá dlhšie. Taktiež ju vyvenčíme a nakŕmime (krmivo pre dojčiace matky, prípadne stravu "barf" na ktorú je zvyknutá).

Starostlivosť o šteniatka po cisárskom reze:

Prirodzeným pôrodom sa spustí matke materský inštinkt: mlieko, pravidelné kŕmenie, starostlivosť, čistenie. Ak sú však šteniatka privedené na svet cisárskym rezom, môže matka šteniat po prebudení z narkózy šteniatka neprijať. Uteká pred nimi zo šteniacieho boxu, nechce im dať mlieko, starať sa o ne, čistiť ich, masírovať brušká, prípadne sa jej nespustí materské mlieko. V tomto prípade musí chovateľ zastúpiť jej rolu, pokým neustálym prikladaním šteniat k mliečnej lište sa jej materský inštinkt spustí. Je to často veľmi únavné a namáhavé obdobie pre chovateľa, kedy musí všetky šteniatka kŕmiť v 3 hodinovom intervale, masírovať brušká, čistiť puppy box.

Starostlivosť o suku po pôrode:

Suku po pôrode vyvenčíme, umyjeme a osušíme. Podávame jej ľahko stráviteľnú stravu. Zabezpečíme jej pokojné prostredie, aby mohla so šteniatkami nerušene odpočívať. Suka sa po pôrode čistí 3 - 4 týždne, výnimočne až 6 - 8 týždňov. Počas tohto času svetlejú výtoky a ich množstvo sa znižuje. Sťahy maternice zároveň zabezpečujú návrat maternice do pôvodného tvaru. Tieto sťahy sú tak silné, že pripomínajú “mrvenie“ šteniat v období gravidity.

tags: #porod #ridzbeka #dlzka