Salvador Dalí bol extravagantný, provokatívny, výstredný, egocentrický a geniálny umelec, ktorý sa stal typickým predstaviteľom európskeho smeru usilujúceho sa o oslobodenie mysle a zdôrazňujúceho podvedomie. Surrealizmus pre neho znamenal nielen umelecký smer, ale aj životný štýl. Dalí bol surrealistom celým svojím telom a srdcom; jeho život aj umenie boli zhmotneným, zosobneným surrealizmom. Vo svojej mysli videl mnohé veci inak ako bežní ľudia a tvrdil: "Ja nemaľujem maľby, iba fotografujem svoje sny a nočné mory".

Rané roky a vzdelanie
Salvador Felipe Jacinto Dalí i Domenech sa narodil v katalánskom meste Figueras. Meno Salvador pôvodne patrilo jeho staršiemu bratovi, ktorý zomrel skôr, než sa narodil tento fenomenálny umelec. Do narodenia sestry Any Maríe bol rozmaznávaným jedináčikom. Budúci maliarsky velikán už ako šesťročný namaľoval svoj prvý obraz - krajinku. Jeho správanie vraj bolo vzdialené od slušného.
Vo veku 15 rokov mal prvú verejnú výstavu a potom ho rodičia dali študovať do Madridu na maliarsku akadémiu. Vtedy si začal pestovať svoj excentrický imidž: dlhé vlasy, krátke nohavice a výstredné napomádované fúzy, vždy vytočené hore. Pred záverečnými skúškami ho z akadémie vylúčili, keď vyhlásil, že na škole nie je nikto kompetentný nato, aby ho mohol skúšať.
Umelecký vývoj a surrealizmus
Dalího ranná tvorba patrí k najvýznamnejším artefaktom surrealizmu. Nadväzoval na surrealistickú metódu écriture automatique, ktorá dáva dôraz na voľnú asociáciu podvedomia. Vo svojich špecifických kompozíciách spájal rôznorodé, navzájom nijak nesúvisiace predmety, ktorých absurdná súvislosť mala šokovať. Jeho hlavným cieľom bolo zobrazovať konkrétnu iracionalitu.
Počas študijných rokov vyskúšal najrôznejšie maliarske štýly, napodobňoval holandské umenie 17. storočia (najmä Vermeera), španielske maliarstvo 17. a 19. storočia, impresionizmus, futurizmus, metafyzickú maľbu (v rokoch 1923-1925 na neho pôsobil najmä C. Carra) a kubizmus (Picasso, Gris). Určujúcim vzorom pre obrazy nasledujúceho obdobia sa stalo talianske hnutie Pittura metafisica (metafyzická maľba) na čele s Giorgiom de Chiricom.
Rozhodujúci pre jeho ďalší vývin bol rok 1927: maľuje prvý surrealistický obraz, inšpirovaný trýznivým snom. V roku 1929 sa usadzuje v Paríži a organizuje svoju prvú výstavu. Úvod do katalógu mu napísal André Breton, stáva sa členom surrealistickej skupiny. Využíva vlastnú tzv. paranoicko-kritickú metódu, od polovice 30. rokov, podľa príkladu rudolfínskeho maliara Arcimbolda a Bracelliho, zasa metódu podvojných zobrazení.

Vplyv a medzinárodné uznanie
V Paríži sa stretol s kubistickým maliarom Pablom Picassom a vytvoril niekoľko prác, ovplyvnený Picassom a Joanom Miró. Bolo to predtým, než sa začal plne venovať svojmu vlastnému štýlu a stal sa najvýraznejším predstaviteľom surrealizmu. Z tejto skupiny ho koncom 30. rokov minulého storočia vylúčili kvôli obdivu k vláde diktátora Francisca Franca.
Žil striedavo vo Francúzsku, v Španielsku a USA. Mnoho vystavoval a namaľoval veľa známych a významných umeleckých diel. Cestoval po svete, šokoval a dával o sebe vedieť. Ako sám povedal: "Je ťažké upútať záujem sveta na dlhšie ako pol hodiny. Ja som to robil denne a s úspechom celých 20 rokov".
V roku 1941 (19.11. - 11.1.) usporiadalo Múzeum moderných umení v New Yorku výstavu 30 Dalího malieb a 17 kresieb. Ďalším obrazom, ktorým zaujal verejnosť sa stala Melancholická atómovka - 1945, jej účelom bolo pripomenúť Hirošimu.
Multifacetová tvorba
Umelecký repertoár Salvadora Dalího zahŕňal aj film a tvorbu plastík. S Waltom Disneym spolupracoval na krátkom animovanom filme Destino, ktorý v roku 2003 nominovali na cenu Americkej filmovej akadémie. S Waltom Disneym spolupracoval ešte v roku 1946 na animovanom filme Destino, ktorý bol dokončený vo francúzskom štúdiu Disney Studios France až v roku 2003 s použitím pôvodných Dalího návrhov.
Priatelil sa s filmárom Luisom Buňuelom, s ktorým spolupracoval na snímkach Andalúzsky pes a Zlatý vek, aj básnikom Federicom Garcíom Lorcom. Okrem maliarstva sa zaoberal aj knižnými ilustráciami, grafikami, plastikami, scénickými návrhmi, písaním a publikovaním básní. Tiež úspešne navrhoval sklenené predmety a hlavne šperky.
Pre Galu, ktorá s ním žila od roku 1929, mal mnoho mien. Volal ju Gala, Galuška, Oliva, ale aj Lionette (levíča), pretože keď bola zlostná, revala vraj ako lev filmovej spoločnosti Metro-Goldwyn-Mayer.
Neskoršie roky a dedičstvo
Po smrti svojej manželky Galy (1982), ktorá bola dlhé roky jeho inšpiráciou, postupne psychicky upadal a strácal chuť tvoriť. Vo Figueras žil v posledných rokoch vo veži Galatea, ktorá bola súčasťou jeho múzea, kde aj 23. januára 1989 zomrel.
Dalí odkázal celé svoje dielo španielskemu štátu. Salvador Dalí patrí k výrazným osobnostiam modernej doby (a nielen pre jeho charakteristické fúzy), ktorej dal veľa zo svojho sveta. Ukázal, že dokáže milovať (svoju životnú lásku Galu), pomohol vytvárať sny a stal sa inšpiráciou pre mnohých ďalších umelcov.
V roku 2011 vyšla na Slovensku v limitovanom náklade 333 kusov Biblia Dalí v impozantnom formáte 350 x 470 mm. Kniha so zlatou oriezkou obsahuje 105 verných reprodukcií biblických výjavov Salvadora Dalího. Umelec ich vytvoril na objednávku v 60. rokoch.
Salvador Dalí: Život v konflikte
Kľúčové dáta
| Udalosť | Dátum | Miesto |
|---|---|---|
| Narodenie | 11. mája 1904 | Figueres, Španielsko |
| Prvá verejná výstava | Vo veku 15 rokov | Figueres |
| Vylúčenie z akadémie | Pred záverečnými skúškami (1926) | Madrid |
| Vstup do surrealistickej skupiny | 1929 | Paríž |
| Presťahovanie do USA | Počas druhej svetovej vojny (do 1948) | USA |
| Návrat do Španielska | 1948 | Port Lligat, Cadaqués |
| Smrť | 23. januára 1989 (vo veku 84 rokov) | Figueres, Španielsko |