V tomto článku by sme radi predstavili charakteristiky práce s deťmi z rómskej menšiny, s ktorými sa ako zdravotníci stretávame v našom území pôsobnosti veľmi často. Tak ako aj všetky deti na svete, aj rómske dieťa potrebuje byť v rodine milované a prijímané. Dieťa v rómskej rodine znamená dar od Boha. Jeho zdravý vývin závisí najmä od získania pozornosti od rodičov a súrodencov, možnosti rozhodovať a byť zodpovedný za svoje správanie a regulovať svoje potreby a túžby.
Pre rómske dieťa je jeho rodina so svojimi zvykmi, tradíciami, hodnotami celým svetom. Výchova detí je najmä povinnosťou ženy napriek tomu, že sa na nej podieľajú aj ostatní členovia. Hlavné poslanie matky je však výchova detí. Matky sa starajú o dcéry, učia ich najmä to, ako sa majú starať o mladších súrodencov. Výchova v rodine je súrodenecká.
Všimli sme si, že v našej spoločnosti nájdeme aj také rómske rodiny, ktoré sa veľmi ľahko asimilovali k majorite a pokladajú vzdelanie ich detí za dôležité. Ich deti navštevujú školu pravidelne a začiatok ich školskej dochádzky začína už v materskej škole.
Výzvy vo vzdelávaní a rozvoji rómskych detí
Čo možno vnímať ako negatívnu súčasť vzdelávania rómskeho dieťaťa je fakt, že vo väčšine rómskych rodín sa nededí rodičovský jemnocit, ako ho poznáme. Rodičia rómskych detí sa často s deťmi nerozprávajú o tom, čo ich zaujíma, nekupujú im nové hračky, knihy a chýba im pomoc pri vzdelávaní. Tieto deti často netušia, že im niečo chýba, až kým sa s tým nestretnú priamo. Nemajú osobnú skúsenosť a ani neprichádzajú do kontaktu s prvkami domácnosti majority.
Rómske deti vynikajú šibalstvom, neposednosťou, nedokážu sa sústrediť, ich pozornosť je krátkodobá, často odbehujú, zaujíma ich vždy niečo iné. Rómske deti ale disponujú mnohými inými pozitívnymi vlastnosťami osobnosti, na ktoré by sme sa mali zamerať a rozvíjať ich. Rómske deti majú záujem o spev, tanec, pohybové hry a výtvarné práce. U týchto detí by sme mali do procesu edukácie zaradiť práve aktivity, ktoré rozvíjajú ich talent a zručnosti.
Pri práci s rómskymi deťmi by sme mali využívať hru ako dominantnú metódu. Tanec a spev neodmysliteľne patrí k rómskej kultúre. Všetky významné udalosti v živote Rómov sú sprevádzané hudbou a tancom. Práve preto rómske deti často inklinujú k aktivitám s hudbou a hudobno-pohybovým vyjadrením. Estetické aktivity a estetická výchova môže byť cestou pre skvalitnenie života a vzdelania rómskeho etnika.
Rómske deti sa javia ako živšie, hravejšie, emocionálne uvoľnenejšie. Deti sú často ponechané, aby sami objavovali svet, experimentovali a učili sa pozorovaním. To môže byť príčinou skráteného obdobia detstva. Vo vývine rómskeho dieťaťa tak môže chýbať obdobie dospievania.
Sociálne a environmentálne faktory ovplyvňujúce zdravie
Na základe vlastného pozorovania sme sa už viackrát stretli s tým, že deti nerómske sa častokrát odmietajú hrať s rómskymi deťmi z viacerých dôvodov. Vylučujú ich z kolektívu, nechcú im dať hračky, nechcú sa s nimi kontaktovať, dotýkať sa ich. U niektorých z nich sa môžu javiť aj známky šikany alebo začínajúceho rasizmu.
Kultivujeme a podporujeme jeho aktivity pričom sme pre neho prirodzenou autoritou. Vyjednávame s ním pravidlá spolupráce, vyberáme pre dieťa optimálne ciele, metódy a formy. Poskytujeme dieťaťu istotu, podnety a slobodu aby mohlo uplatniť svoje vnútorné zdroje. Vedieme ho vhodnou motiváciou k aktívnemu a samostatnému učeniu sa a pri tom vytvárame pozitívnu klímu založenú na dôvere, bezpečí, vzájomnej úcte, tolerancii, empatii. Podporujeme jeho prirodzenú zvedavosť, činorodosť a tvorivosť. Sme jeho partnerom, sprievodcom, facilitátorom jeho učenia. Poskytujeme mu možnosť výberu viacerých zdrojov učenia, no najmä učíme dieťa - učiť sa. Sme citliví k potrebám dieťaťa, pričom berieme do úvahy jeho vývinové predpoklady na učenie /štýly učenia, inteligenciu, temperament, vôľové, charakterové a sociálne kvality osobnosti/.
Vzdelávanie detí z prostredia rómskej menšiny a práca s ním je naozaj výnimočná. Pri snahe rozlúsknuť to, ako k nemu pristupovať je potrebné mať na zreteli všetky tieto fakty. Rómske dieťa vyrastá v úplne inej realite, s inou úrovňou existenčných problémov a aj to ovplyvňuje jeho chápanie sveta.
Vplyv raného detstva na celoživotné zdravie
Zaujíma ju, aký život majú deti, ktoré sa narodia do chudobných rodín. „To, čo sa udeje na samom začiatku, sa v dospelosti prejavuje na zdraví organizmu,“ hovorí vyštudovaná psychologička a vedkyňa Shoshana Chovan. Skúma, čo sa deje s mozgom počas prvých troch rokov života, prečo rómske deti nemajú rovnakú štartovaciu čiaru, ako pocit bezpečia v detstve ovplyvňuje emócie v dospelosti, čo robiť, aby sme sa lepšie postarali o tých najzraniteľnejších.
Skúma, ako žijú deti vo vylúčených komunitách v prvých troch rokoch života. Hrozne rýchlo sa vyvíja architektúra mozgu, ktorý v tomto čase dozrieva. Aj okolnosti teda určujú, aké schopnosti bude môcť dieťa nadobudnúť. S kolegyňami z projektu RomaREACH máme pocit, že nám chýbajú dáta o tom, ako sa darí rómskym deťom v tomto ranom období. Vieme, že sa im nedarí pri nástupe do školy, ale o tom, čo sa deje predtým, nevieme nič. Zároveň nepoznáme faktory, pre ktoré v niečom zaostávajú.
Na Slovensku máme predstavu, že všetko ide na vrub nedostatočnej výchovy rodičov. Alebo že im na ich deťoch nezáleží. Poďme teda od začiatku. Vo všetkom. Nejaké znevýhodnenie zažívajú v každej oblasti života.
Fyzické prostredie a jeho dopad na zdravie
Jednou úrovňou, ktorá dopadá na dieťa, je fyzické prostredie, ktoré ho obklopuje. Je rozdiel, či žije v panelákovom byte, ktorý je zateplený, má tečúcu vodu a centrálne kúrenie. Vieme napríklad, že rómske komunity - a teda aj deti - sú na Slovensku disproporčne vystavené unikajúcim látkam z odpadov, ktoré nie sú dobre skládkované. Vplýva hlavne na jeho zdravie. Deti vo vylúčených komunitách sú častejšie choré. Alebo ak sa v domácnosti kúri tuhým palivom, uvoľňujú sa chemické látky, čo vplýva na kvalitu ovzdušia.
Rodičovstvo, bezpečie a citové väzby
Ďalšou oblasťou sú vzťahy, a teda otázka, nakoľko vedia rodičia poskytovať tzv. „responzívne rodičovstvo“. Či vedia správne rozpoznať potreby dieťaťa a dobre na ne reagovať. Zároveň, keď je prostredie preplnené a málo štruktúrované, deti vyrastajú v chaose. Psychológovia hovoria, že v ranom veku je dôležité zažiť pocit bezpečia. Práve „responzívne rodičovstvo“ pomáha v najranejšom detstve budovať bezpečnú citovú väzbu. Pocit, že ak mám nejakú potrebu, je tu pre mňa niekto, kto ju naplní. Pocit, že v detstve je tu niekto bezpodmienečne pre mňa, určuje kvalitu mojich ďalších vzťahov. Tento pocit určuje, akú kvalitu vzťahov budú mať deti po zvyšok svojho života. Ako sa budú vzťahovať ku všetkým ostatným ľuďom, s ktorými sa stretnú, ale aj k sebe samým.
Výskumníčka Shoshana Chovan počas rozhovoru v teréne. Prvou je úloha matky ako bezpečného prístavu, kam si rozrušené alebo vystrašené dieťa prichádza po utešenie. V spoločenstvách, kde žijú veľké rodiny pokope, vidíme, že úlohu základne často na seba preberá niekto iný. Pri ľuďoch, ktorí tento pocit nezažijú a nenadobudnú základnú dôveru, že svet je dobré miesto, vplýva ich neistá citová väzba na ich vzťahy aj na emočné prežívanie ako také. Navyše, nezískajú pocit, že oni sami sú dobrí a hodnotní. Napríklad dievčatá, ktoré nezažili bezpečnú väzbu v rodine, sú náchylnejšie zotrvať vo vzťahoch, v ktorých je domáce násilie.
Výživa ako kľúčový faktor zdravia
Áno, je ňou kvalita výživy. Jednak mamičky, ktorá je tehotná a neskôr aj dieťaťa. Vieme, že strava v marginalizovaných komunitách nie je dostatočne nutrične pestrá. Rodičia si ju nemôžu z finančných dôvodov dovoliť.
Aby som to zhrnula: všetky tieto oblasti - okolité prostredie, vzťahy, výživa - pôsobia na dieťa v neustálej interakcii s jeho genetickou informáciou. Príklad: mnohé rómske deti vedia veci, ktoré deti z majoritnej populácie nevedia. Trojročné dieťa so sekerkou v ruke rúbe drevo, pretože tak sa prispôsobilo svojmu prostrediu. To, čo sa udeje na samom začiatku, sa v dospelosti prejavuje na zdraví organizmu. Preto vidíme u ľudí z akýchkoľvek marginalizovaných komunít vyššiu chorobnosť a kratšiu dĺžku dožitia. Podmienky v detstve vylúčených rómskych detí sa prejavujú na ich zdraví v dospelosti.
Rané obdobie vidno tiež na inom správaní, ktoré však súvisí so zdravím. Napríklad, fajčenie pri strese sa nám môže zdať maladaptívne. Do určitej miery áno, neviem ale, kde je hranica. Poznáme ale intervenčné štúdie, kde sa týmto deťom do určitej miery podarilo dobehnúť svojich rovesníkov z lepších podmienok. Nemali by sme sa preto spoliehať len na to, že zasiahneme neskôr a tým deťom pomôžeme potom.
Príčiny a dôsledky nerovností v zdraví
Na začiatku ste spomínali, že mnoho neúspechov detí z vylúčených komunít zvaľujeme na výchovu, hoci v skutočnosti majú socio-ekonomické dôvody. Asi dosť, ale opäť platí, že aj rodičia sú vychovávaní do tých istých podmienok ako ich deti. A v podmienkach generačnej chudoby sa vzorce správania dookola reprodukujú. Navyše, vylúčené Rómky a Rómovia nemajú dobrý prístup k informáciám o tom, čo je vo výchove správne alebo nesprávne. Ukazuje sa ale, že „responzívne rodičovstvo“ je ideálom naprieč všetkými komunitami - či už ide o imigrantov v Západnej Európe, deti zo strednej triedy v Amerike alebo o náš pohľad na to, čo je najlepšie. V chudobe je ťažké napĺňať ideál rodičovstva.
Skúmala som to pred pár rokmi v jednej komunite blízko Levoče. Chodila som tam asi pol roka a rozprávala sa s mamičkami. Museli sa totiž vysporiadať s tým, že bolo treba doniesť drevo či vodu, mali štyri deti do piatich rokov, o ktoré sa museli postarať, do toho svoje zdravotné problémy a na to všetko boli samé, lebo manžel pracoval v Čechách.
Psychologička Shoshana Chovan. Výsledkom vášho výskumu by mal byť súbor dát, na základe ktorých budú vedieť politici a úrady vyvažovať nerovnosti. Kvôli pandémii sme nemohli zbierať dáta v teréne, tak sme hľadali alternatívy. Tieto profesionálky a profesionáli identifikovali štyri veľké skupiny, spolu 90 opatrení, ktoré by pomohli. Druhá skupina by pomohla zmierňovať bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti - napríklad k bezplatnej antikoncepcii. Rómske mamičky po tom v teréne volajú. Ďalšie opatrenia sa týkali komunitných intervencií, teda učenia druhých. Patrí medzi ne rodičovská príprava alebo programy rannej starostlivosti. Posledná veľká skupina opatrení súvisela s verejnou podporou z hľadiska politík.
Tiež ma to udivuje, ale nemám na to odpoveď. Ak profesionálky a profesionáli stále volajú po týchto opatreniach, znamená to, že ich stále nerobíme. Musí sa zmeniť pohľad verejnosti na Rómov a narásť verejný tlak. Musíme ich prestať vnímať ako niekoho, kto je zodpovedný za svoju životnú situáciu. Uvažujme o tom, kde sme zlyhali ako spoločnosť. Je dôležité reflektovať našu históriu tak, ako sa to deje v Amerike, hoci ani tam s ňou ešte nie sú vysporiadaní. Musíme teda začať uvažovať, kde sme ako spoločnosť zlyhali. A zároveň si uvedomiť, že to nerobíme len pre marginalizovaných Rómov, ale pre benefit nás všetkých. Túto spoločnosť tvoríme my všetci.
Neuroveda a vplyv chudoby na mozog
Deti svoje schopnosti rozvíjajú podľa toho, aké podnety dostávajú od prostredia, v ktorom žijú. Je koniec 60. rokov a tím výskumníkov do jednej z odľahlých guatemalských dedín priváža výživové doplnky. Výživa je určená deťom a vedci majú v pláne odsledovať, či sa vďaka dostatku bielkovín podarí najmä u tých najmladších znížiť počet prípadov zakrpateného vzrastu.
Podarí. Ukáže sa, že deti, ktorým podávali výživové doplnky, vyrástli o niekoľko centimetrov vyššie než tie, ktoré výživa obišla. Tam sa však závery výskumníkov neskončili. Po rokoch zaznamenali, že sa deťom s dostatočnou výživou viac darilo v škole - mali vyššie skóre v čítaní a vo vedomostných testoch.
Vedci sa k nim vrátili ešte raz - po 30 rokoch. A ukázalo sa, že dievčatá, ktoré mali v prvých troch rokoch života lepšiu výživu, chodili do školy podstatne dlhšie, než tie, ktorým výživa chýbala. Muži - v tom istom modeli - zasa vykonávali lepšie platené práce. „Pokiaľ by sa nezistilo to, čo sa zistilo, zrejme by sa na túto štúdiu aj zabudlo,“ citoval magazín Nature špecialistu na výživu Reynalda Martorella. Bol to on, kto v roku 2000 nadviazal na svojich predchodcov a zistil, ako sa majú deti, ktoré mali vlastne šťastie, že sa stali predmetom záujmu vedy.
Zjednodušovanie a stigmatizácia
O osemnásť rokov neskôr sa už neuroveda zaoberá chudobou z rôznych uhlov pohľadu. Prišla napríklad so zisteniami, že batoľatá z rodín s nižšími príjmami mali v niektorých častiach mozgu tenšiu vrstvu šedej hmoty. Alebo so závermi, ktoré naznačujú, že chudoba v rannom detstve môže spomaliť rast mozgu.
Vedci však zároveň varujú pred jazykom, ktorým médiá začali tému zjednodušovať. „Jedna vec je povedať: ‚Vidíme menej šedej hmoty,‘ a iné, z čoho si ľudia urobia záver: ‚Aha, takže poškodený mozog…‘ Toto by nespravodlivo stigmatizovalo skupinu ľudí,“ vysvetľoval magazínu Newsweek šéf centra pre rozvoj detí Harvardskej univerzity Jack Shonkoff.
Nemať totiž kontext toho, čo vlastne znamená dopad chudoby na mozog, by sa mohol obrátiť k chudobným ľuďom ako menejcenným. „V podstate riskujeme, že sa tieto zistenia stanú pokrmom pre novú eugeniku,“ doplnil Shonkoffa profesor sociológie z Univerzity v Connecticute Matthew Hughey. Povedať, že mozgy chudobných „sú iné“, by podľa neho bolo príliš „jednoduchým, strašidelným a nesprávnym prístupom.“
Vplyv sociálno-ekonomického stavu na vývin mozgu
Nepriaznivý vplyv. Aj psychologička zo združenia eduRoma Zuzana Neupauer poukazuje na viaceré výskumné zistenia, ktoré naznačujú, že chudoba môže nepriaznivo ovplyvniť vývin mozgu dieťaťa. Vo všeobecnosti podľa nej deti zo socioekonomicky lepších podmienok skórujú napríklad v pamäťových testoch lepšie, ako deti z chudobných domácností.
„Práve sociálno-ekonomický stav vplýva na rozdiely vo vývine častí detského mozgu, ktoré súvisia s jazykovými zručnosťami a výkonnými funkciami,“ vysvetľuje, „Deti z rodín s vyššími príjmami majú tendenciu mať zväčšený objem mozgovej kôry, vrátane silného čelného a temporálneho kortexu, ktoré sú zodpovedné za rečový vývin dieťaťa, ako aj časti mozgu, ktoré podporujú samoreguláciu.“
Podľa Neupauer má svoj vplyv na vyvíjajúci sa mozog výživa, kvalita zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie, ale aj kvalita ovzdušia.
Vývoj mozgu a vplyv prostredia
Galaxia v hlave. „Novorodenec má asi toľko mozgových buniek ako hviezd v Mliečnej dráhe, teda asi 10 na štrnástu. Okrem toho je tu ešte desaťkrát toľko pomocných a podporných buniek, tzv. neuroglií,“ opisuje zákutia ľudského mozgu v rannom detstve pedagóg a psychológ Miron Zelina.
Schopnosti a hodnotu mozgu však podľa neho neurčuje len samotný počet buniek, ale i sila spojení. Pokiaľ dôjde k ich narušeniu v rannom detstve pod vplyvom deprivácie či nesprávnej výchovy, môže to podľa Zelinu neskoršie viesť napríklad k agresívnemu správaniu.
„Vec je však komplikovanejšia,“ hovorí, „Počet synapsií - spojení na jeden neurón - je u novorodenca okolo 2500, ale tento počet narastie počas prvých šiestich mesiacov života na neuveriteľných 18-tisíc. Neskôr sú niektoré nepoužité spojenia eliminované a v mladom dospelom veku je počet synáps na jeden neurón asi 15-tisíc - vtedy je mozog už o niečo menej plastický, ale vďaka ustáleným spojom a skúsenostiam je na vrchole svojej výkonnosti.“
Rast počtu synáps a správne formovanie mozgu detí je už potom podľa Zelinu menej závislé od génov - riadenie následne preberá prostredie a výchova. „Ak je prostredie chudobné na pozitívne signály, napríklad láskavé slovo, hry, možnosť pohybu, život bez stresov, počet synáps môže byť až o 25 až 30 percent nižší v porovnaní s vývojom v ideálnom, láskyplnom prostredí.“
Sociálne prostredie a jeho dopad na zdravie
Nie je jedno, kde vyrastáme. Predstavte si, že žijete v gete, vo vojnovej zóne alebo v rodine plnej násilia, ktorej súčasťou je denno-denné rozhodovanie založené na tom, či sa človek vyhne nebezpečenstvu, alebo sa do nej aktívne zapojí.
Bez ohľadu na výber, ľudské telo v stresovej situácií do obehu vypúšťa neutrotransmitery, ktoré mozog povzbudzujú k tomu, aby srdcu a pľúcam prikázal, aby bilo a dýchali rýchlejšie. Vyrastáte teda v prostredí, kde ste každý deň svedkami násilia. Váš organizmus sa v podstate preladí na možnosť, že vás hocikedy môžu zabiť, zbiť, okradnúť. Stresové hormóny sú neustále v pohotovosti. A hoci sa neskôr presuniete do pokojného prostredia, neviete ich stlmiť. Váš mozog je neustále pripravený na ohrozujúcu situáciu. Na deti z podobného prostredia sa pozrela aj veda. Ukázalo sa, že mozgová aktivita u tínedžerov, ktorí boli vystavení násilnému prostrediu, žili napríklad v gete, bola menej rozvinutá a menej organizovaná.
Extrémna chudoba a intelektuálny vývoj
Keď je chudoba extrémna. „Staršie teórie vývoja rozumových schopností skutočne počítali s tým, že problematické sociálne zázemie detí prirodzene súvisia so spomalením vývoja intelektu,“ vysvetľuje Jan Širůček z Inštitútu výskumu detí, mládeže a rodiny Masarykovej univerzity v Brne.
Tieto teórie podľa neho ale bezducho prijímali predstavu, že sa intelekt dedí. Nemali napríklad problém s prijatím predstavy, že chudobní ľudia sú chudobní, pretože nie sú inteligentní, a že je to takto vlastne spoločensky správne. Historicky sa táto predstava datuje od polovice 19. do polovice 20. storočia, keď sa obľube tešila eugenika. „Žiaľ, toto pojatie veci v našom kultúrnom prostredí pretrváva, či už ide o laikov, alebo odborníkov. Faktom je, že sú deti, ktoré sa narodia do skutočne chudobného prostredia, vystavené väčšiemu riziku vrodených obmedzení vývoja intelektu,“ komentuje Širůček.
Definícia chudobného prostredia a vrodené dispozície
Otázka je, čo je to skutočne chudobné prostredie. „Predstavme si ozajstný extrém,“ približuje odborník, „matku či otca, ktorí fetujú toluén, užívajú tvrdé drogy, žijú v extrémne chudobných podmienkach, kedy majú sami problém sa najesť, spať a podobne. Trochu inou kapitolou sú vrodené poruchy, vyslovene biologickej povahy, ktoré si sociálne podmienky nevyberajú. Pre obe tieto kategórie však platí, že sa v populácii vyskytujú vo veľmi malej miere - v zlomkoch percent.“
Práve tam podľa neho končia obmedzenia dané vrodenými dispozíciami. Oveľa väčší podiel detí svoje schopnosti rozvíja skrátka podľa toho, aké podnety zo svojho prostredia dostávajú. „Úspešne sa učia zručnosti, ktoré od nich okolie vyžaduje. Tam je, myslím, jadro problému.
Zdravotný stav rómskej populácie na Slovensku
Zdravotný stav ľudí žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách je výrazne horší než u väčšinovej populácie. Kratšia dĺžka dožitia, vyššia dojčenská úmrtnosť či častejší výskyt infekčných ochorení sú dlhodobou realitou. Zároveň však Slovensku chýbali systematické dáta, ktoré by tieto nerovnosti presne pomenovali.
Zdravé regióny dnes pôsobia približne v 280 lokalitách s marginalizovanými rómskymi komunitami. Práve každodenný kontakt s terénom dáva organizácii jasný obraz o tom, aký je skutočný stav zdravia ľudí, ktorí v týchto podmienkach žijú. „Zdravotný stav rómskej populácie žijúcej v marginalizovaných rómskych komunitách je podstatne horší ako u majoritnej spoločnosti,“ konštatuje. Rozdiely sa podľa nej prejavujú v kratšej dĺžke života, ktorá je v priemere o desať rokov nižšia, ale aj v dojčenskej úmrtnosti.
K horšiemu zdraviu prispievajú najmä obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, nízka zdravotná gramotnosť, bariéry v prístupe k informáciám a zlé životné podmienky. Hoci existovali čiastkové analýzy a menšie štúdie, Slovensko dlhé roky nemalo komplexnú správu o nerovnostiach v zdraví rómskych komunít. „Dodnes nemáme veľkú systematickú správu, ktorá by presne pomenovala rozdiely v zdravotných indikátoroch medzi Rómami a väčšinovou populáciou,“ hovorí.
Cieľom je po prvýkrát porovnať stav zdravia v konkrétnych ukazovateľoch, ako je dĺžka dožitia, využívanie preventívnych služieb či trajektórie čerpania zdravotnej starostlivosti.
Infraštruktúra, bývanie a koordinácia politík
Zľava: zástupca šéfredaktora Zdravotníckeho denníka Miroslav Homola, riaditeľka organizácie Zdravé regióny Tatiana Hrustič a Mikuláš Lakatoš z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Zdravotné rozdiely úzko súvisia s infraštruktúrou a bývaním. „Rozdiely vidíme v prístupe k pitnej vode, bývaniu, infraštruktúre či hygienickým podmienkam,“ vysvetľuje.
Lakatoš dopĺňa, že aj preto je dôležité, aby sa tvorba zdravotných politík prepájala s inými rezortmi. „Zdravie sa nedá riešiť izolovane. Podľa oboch hostí je kľúčové, aby štátne politiky fungovali koordinovane. Zdravé regióny to vnímajú najmä cez terénnu prax. Spomína prístup k vode, cestám, školám či zdravotníckym zariadeniam. „Nedá sa robiť len čiastkové riešenia.“ Lakatoš hovorí, že Úrad splnomocnenca vlády pôsobí ako poradný orgán vlády, no zároveň je často iniciátorom zmien. „V nových akčných plánoch sa výrazne rozšírilo množstvo aktivít a iniciatív,“ uvádza.
Rómska diéta a tradičné stravovanie
Skladbu stravy a stravovacie návyky Rómov ovplyvňoval ich spôsob života. Stravovanie odrážalo sociálny status rodiny, ale aj komunity. Nepestovali plodiny, pretože nevlastnili pôdu a domáce zvieratá chovali v obmedzenej miere. Usadlí Rómovia žijúci na Slovensku spravidla získavali potraviny kúpou alebo výmenou za výrobky a služby. Hlavné požiadavky na jedlo boli dostatok, sýtosť a v neposlednom rade aj chutnosť. Vzhľadom na dostupnosť potravín sa spravidla varilo raz denne. Jedenie sa neriadilo časom, ale dostupnosťou surovín a potrebou saturovať hlad.
Keď sa navarilo, jedlo sa spoločne, aj keď pri naberaní mali niektorí členovia rodiny prednosť. Ženy spravidla jedli neskôr, posledná jedla „mladá nevesta“ - terni bori. Vzhľadom k tomu, že uskladňovanie uvareného jedla bolo problematické, tak platila zásada, že to, čo sa navarilo sa zjedlo. Jedlo pripravovala najstaršia žena v rodine, dcéry a nevesty jej pomáhali. Varenie je dodnes pokladané za prácu žien a ani v súčasnosti nie je pravidlom, že muži v rómskych komunitách vedia variť. Na prípravu sa využíval otvorený oheň, jedlo sa varilo na trojnožke a kotlíku, či hrnci.
Najčastejšie suroviny na prípravu jedál boli múka, soľ, strukoviny, kapusta, zemiaky, tuk na omastenie a v menšej miere mäso. Najčastejším pokrmom boli múčne jedlá a najobľúbenejším mäsové. Často v jedálničku boli aj vnútornosti, teda to, čo majoritné obyvateľstvo pokladalo za menej hodnotné suroviny. Jedlá sa varili tak aby boli sýte a zasýtili na celý deň. Obľúbené boli múčne jedlá, pričom zručné gazdinky dokázali pripraviť rôzne cestoviny takmer bez inventáru. Používalo sa jednoduché cesto z múky, vody a štipky soli. To sa dobre vypracovalo v ruke a potom nakrájalo nožom alebo natrhalo v rukách. Postupne do rómskej kuchyne prenikali aj suroviny ako ryža, kupované cestoviny.
Príležitostné a obradové jedlá
V minulosti neboli vyhranené príležitostné a obradové jedlá, súviselo to predovšetkým s nedostatkom. Na výnimočné príležitosti sa varilo to najlepšie, čo bolo možné získať. Dôležitým prejavom výnimočnosti nejakej udalosti bol dostatok jedla. Výnimočné udalosti ako krst, svadba si vyžadovali dostatok jedla, čo niekedy mohlo rodinu zadĺžiť aj na dlhé obdobie. V súčasnosti pri oslavách je okázalá pestrosť jedál a bohatosť v ponuke. Za slávnostné jedlá sa pokladajú vyprážané jedlá, pečené mäso, guláše a z príloh zemiakový šalát, ryža zemiaky ale aj hranolky.
Nápoje a ich účinky
Rómovia v minulosti zriedkavejšie pili mlieko a jedli mliečne výrobky, pretože tieto veľmi rýchlo podliehali pokazeniu a tak ich obmedzenou konzumáciou predchádzali rôznym črevným problémom. Ak varili čaj, tak najčastejšie to bol lipový, jahodový, repíkový, agátový. Pil sa aj čaj z páleného cukru zaliaty vodou, slaninový čaj z údenej kožky zo slaniny s cukrom, škoricou, klinčekmi, čiernym korením. Čaje mali aj liečivý účinok. Z alkoholických nápojov sa najčastejšie pila pálenka, víno oveľa zriedkavejšie.