Rentabilita chovu prasníc vo výraznej miere závisí od produktivity chovu, ktorú zas ovplyvňuje obrátkovosť (počet pôrodov u prasnice počas roka) a počet odchovaných prasiatok od prasnice v priebehu roka. Je zrejmé, že chovatelia v snahe dosiahnuť čo najväčšiu obrátkovosť, musia zabezpečiť, aby u prasníc prebiehal kontinuálny reprodukčný cyklus (estrus, gravidita, pôrod, puerpérium - laktácia, odstav, estrus), s optimálnou dĺžkou trvania, opakujúci sa až do vyradenia zvieraťa z chovu.
U prasníc je preto potrebné aktívne monitorovať priebeh estrálneho cyklu a v prípade jeho porúch ho aj operatívne stimulovať a regulovať. Stimuláciu a reguláciu estrálneho cyklu u prasníc môžeme vykonávať zootechnickými metódami (transport, úprava kŕmnej dávky, stimulácia kancom, úprava zoohygienických podmienok ustajnenia, vytváranie optimálnych skupín zvierat), ale aj medikamentózne. Zdokonaľovanie metodík hormonálneho ošetrenia zvierat umožňuje chovateľom znižovať náklady na pracovnú silu, krmivá, ako aj znižovať energetickú náročnosť chovu. Umožňuje im efektívnu manipuláciu reprodukčných procesov u prasníc, ale aj u prasničiek, ktoré je vzhľadom na vysokú brakáciu u prasníc (aj 45%) potrebné operatívne zaraďovať do chovu namiesto vyradených zvierat (Engblom a i., 2008).
K vyraďovaniu prasníc dochádza najčastejšie z dôvodov reprodukčných porúch, porúch pohybového aparátu, pre poškodenia pri komplikovaných pôrodoch, prasníc s málopočetnými vrhmi, ale aj zo šľachtiteľských dôvodov (nové genetické línie). Kvôli efektívnemu využitiu reprodukčných schopností zvierat, s riadením ich reprodukcie začíname už u prepubertálnych prasničiek. Umožní nám to vytvoriť dostatočne početnú skupinu prasničiek, ktoré dosiahnú pri optimálnej hmotnosti tela, v požadovanom veku pohlavnú dospelosť. Vysoké percento prasničiek v ruji po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, ako aj vysoká miera ich prasnosti po pripustení a početné plody u každej z prasníc, sú základným predpokladom úspešného chovu.
Okrem prepubertálnych prasničiek musíme preto aktívne ovplyvňovať a regulovať estrálne cykly aj u pohlavne dospelých prasničiek. Treťou reprodukčnou skupinou, u ktorej je žiadúce regulovať estrálne cykly sú prasnice po odstave prasiatok. Aby chovatelia dosiahli vysokú obrátkovosť, je potrebné prasnice po odstave pripustiť v čo najkratšom čase. Gravidita, viac alebo menej komplikovaný pôrod a dojčenie ovplyvňujú funkčnosť reprodukčného aparátu prasníc do takej miery, že sa to môže negatívne prejaviť na priebehu ich estrálneho cyklu po odstave.
Výrazne negatívne na priebeh estrálneho cyklu u prasníc po odstave vplýva vysoká teplota vonkajšieho prostredia (vplyv sezóny), zlý kondičný stav prasníc (chyby vo výžive) a prípadné ochorenia. Stimulácia estrálneho cyklu prasníc po odstave je preto významnou činnosťou v riadenej reprodukcii prasníc. Úspešnú stimuláciu a reguláciu estrálneho cyklu zvierat však nie je možné vykonávať bez „rešpektovania“ fyziologických zmien na reprodukčnom aparáte samíc.
Hormonálna regulácia a fyziologické zmeny na reprodukčnom aparáte prasníc počas estrálneho cyklu
Predpokladom fyziologického priebehu estrálneho cyklu u samíc je koordinovaná činnosť hypotalamu, hypofýzy a vaječníkov pomocou ich vzájomnej komunikácie (Schwartz a i., 2008). Výsledkom tejto činnosti je rast folikulov na vaječníkoch samíc, ktoré produkujú estrogény ovplyvňujúce zmeny na pohlavnom aparáte samíc, ako aj behavoriálne správanie zvierat počas ruje.
Pôsobením tejto koordinovanej činnosti sa vytvárajú podmienky pre zrenie folikulov a následnú ovuláciu, čím sa uvoľní z vaječníkov vajíčko (oocyt). Hypotalamus ako súčasť mozgu reaguje na podnety z vonkajšieho prostredia, ale aj z vnútorného prostredia samíc a následne formou hormonálnych stimulov (GnRH, gonadotropín uvoľňujúci hormón) pôsobí na hypofýzu (žľaza uložená pod mozgom), ktorá uvoľňuje gonadotropné hormóny FSH (folikuly stimulujúci hormón) a LH (luteinizačný hormón).
Hypofýza v podstate spĺňa funkciu „zosilňovača“ podnetov pôsobiacich na hypotalamus (malé množstvá GnRH stimulujú hypofýzu k zvýšenej produkcii FSH a LH). Pôsobením FSH dochádza k rastu folikulov na vaječníkoch samíc (Obr.č.1), ale počas diestra je ich rast do ovulačného štádia blokovaný progesterónom (P4). Hormónom, ktorý produkujú na vaječníkoch prítomné žlté telieska (Obr.č.2).
Inhibičný vplyv progesterónu na sekréciu gonadotropínov a na rast folikulov zaniká až po zániku žltých teliesok v dôsledku luteolýzy spôsobenej prostaglandínom F2α (PGF2α). Folikuly tak môžu dosiahnuť ovulačnú veľkosť. Súčasne s poklesom sekrécie P4 dochádza aj k poklesu počtu receptorov pre FSH vo folikuloch a nárastu počtu receptorov pre LH (Brüssow a i., 2001).
V rastúcich preovulačných folikuloch okrem zvyšujúceho sa objemu folikulárnej tekutiny vo folikulárnych dutinách, dochádza aj k zvýšenej produkcii estrogénov, ktoré nepriamo (cez sekréciu GnRH hypotalamom) stimulujú hypofýzu k zvýšenému uvoľňovaniu LH. Pôsobením LH dochádza k zreniu folikulov, k ovulácii a k uvoľneniu oocytov do vajíčkovodov (Obr.č.3).
Súčasne estrogény stimulujú hyperémiu a edematizáciu pohlavného aparátu samíc, začervenanie vulvy, zvýšenú sekréciu hlienu v pošve. Vyvolávajú sexuálne správanie samíc počas ruje, stimulujú prasničky a prasnice k „reflexu nehybnosti“ (Obr.č.4).
Laktácia (dojčenie) spôsobuje u prasníc anestrus. Na vaječníkoch dojčiacich prasníc síce zaznamenávame rast folikulov, v podstate už od tretieho dňa po pôrode, ktorý pokračuje s najväčšou pravdepodobnosťou počas celého obdobia dojčenia, tieto folikuly však nepresiahnu veľkosť 5 mm. Počas laktácie prasníc až do odstavu teda nedosiahnu ovulačnú veľkosť (Lucy a i., 2001).
Spôsobujú to interakcie prolaktínu, oxytocínu a endogénnych peptidov opoidov, ktoré inhibujú sekréciu GnRH a následne LH a to až do odstavu ciciakov. Po odstave klesajúce koncentrácie prolaktínu umožnia rast folikulov až do veľkosti 8 mm, ich následné zrenie a ovuláciu.
Z prezentovaných poznatkov je zrejmé, že v riadení estrálnych cyklov u prasničiek a prasníc zohrávajú dominantnú úlohu hormonálne látky produkované hypotalamom, hypofýzou a vaječníkmi, respektíve maternicou (PGF2α), ktorých sekrécia v tele samíc je stimulovaná na základe vonkajších podnetov, ale aj vnútorných stimulov. Štúdie preukázali, že neuro-hormonálne riadenie estrálnych cyklov ovplyvňujú aj hormóny vznikajúce pri metabolizme zvierat a mediátory ako glukóza, leptín, inzulín (Brüssow a Wähner, 2011). Poznanie a pochopenie týchto vzájomne pôsobiacich mechanizmov nám umožňuje efektívne regulovať estrálne cykly a reprodukčné správanie zvierat.
Zootechnická stimulácia a regulácia estrálnych cyklov u prasničiek a prasníc
Poznatky o vplyve vonkajších podnetov na neurohumonálne riadenie estrálnych cyklov u samíc sa využívajú v riadenej reprodukcii prasníc chovateľmi už dlhodobo. Výrazne sú nápomocné pri stimulácii „nástupu“ puberty u prepubertálnych prasničiek.
Je preukázané, že denný kontakt prasničiek vo veku 160 - 180 dní s kancom, minimálne po dobu 15. minút, pri dodržaní požadovaných chovateľských podmienok, vyvoláva ruju u 70 - 80 % zvierat do 28 dní (Britt a i., 1989). Realizácia tohto poznatku umožňuje chovateľom operatívne zaradiť do plemenného stáda vysoké percento prasničiek pri optimálnom veku pohlavnej dospelosti a to aj pri dodržaní praxou overenej zásady, že prasničky sa nepripúšťajú hneď počas prvej ruje, ale až na druhú alebo tretiu (Kraeling a Webel, 2015). Zvyšuje sa tak počet ovulovaných folikulov na vaječníkoch prasničiek v čase pripúšťania a tým aj pravdepodobnosť väčšieho počtu prasiatok vo vrhu.
Podmienkou úspešnej indukcie puberty u prasničiek je, že na stimuláciu sa používa kanec starší ako 11 mesiacov. Efekt stimulácie vzniká v dôsledku pôsobenia feromónov, ktoré produkuje kanec hlavne v slinách a moči, na hypotalamus prasničiek cez ich čuchové orgány. U prasničiek a prasníc tak dochádza k zvýšenej sekrécii GnRH. V slinách kanca je koncentrácia feromónov 20 až 50 krát väčšia ako v moči. U pohlavne dospelých kancov starších ako 11 mesiacov je ich produkcia zabezpečená v maximálnom množstve, preto stimulujú prasničky výraznejšie ako mladé kance.
Okrem toho prasničky reagujú na kanca aj zrakom, sluchom a dotykom, preto je priamy kontakt s kancom pre stimuláciu ruje najúčinnejší (Hughes a i., 1990). Pri skupinovom ustajnení prasničiek musíme zabezpečiť, aby každá z prasničiek mala dostatočne dlhý kontakt s kancom, lebo je tu riziko, že prasničky nebudú rovnako stimulované a efekt stimulácie sa tak u nich ani nemusí prejaviť. Kanec sa môže „viazať“ na jednu z prasničiek, s ktorou strávi väčšinu času alebo plaché prasničky môžu od kanca utekať.
Vyššia efektívnosť stimulácie ruje kancom sa dosahuje rotáciou kancov (striedavo využívame na stimuláciu viacerých kancov). Počas teplých letných dní, v dôsledku vysokých vonkajších teplôt vzhľadom na znížené libido u kancov a zvýšenú tvorbu plynov v maštaľných priestoroch, ktoré prekrývajú pach feromónov je stimulačný efekt kancov znížený. Negatívny efekt vysokých teplôt sa dá eliminovať úpravou zoohygienických podmienok ustajnenia zvierat.
Ďalšie metódy stimulácie ruje
Jednou z ďalších možností stimulácie ruje u prasničiek je transport. Presun zvierat z farmy na farmu indukuje ruju u prasničiek do jedného týždňa. Efekt transportu v rámci jednej farmy sa dá dosiahnuť pravidelným (interval tri týždne) premiestňovaním zvierat do iných kotercov (výmena kotercov).
Ďalšou možnosťou zootechnickej stimulácie, aj keď menej efektívnou ako stimulácia kancom, je vytváranie nových skupín prasničiek (Hughes a i., 1990). Prasničky v rovnakom veku a živej hmotnosti sa umiestňujú do kotercov v malých skupinách (10 ks). Minimálna plocha koterca pre jednu prasničku by mala byť 1,4 m2.
Ruja, ktorá sa prejaví u jednej z prasničiek pôsobí stimulačne na ďalšie prasničky. Optimalizácia veľkosti skupín prasničiek je dôležitá, lebo je preukázané, že prasničky chované v malých skupinách (3 ks) vykazujú neskorší nástup puberty a ich prejavy ruje sú menej výrazné ako u chovaných po 10 ks (Knox a i., 2013). Viacpočetné skupiny prasníc, najmä keď sú ustajnené na malej ploche kotercov, zas zvyšujú riziko pôsobenia stresov zo vzájomného napádania sa, čo negatívne ovplyvní nástup a priebeh ruje u prasníc.
Vplyv výživy na reprodukciu
Ďalším faktorom, ktorý môže negatívne alebo pozitívne pôsobiť na prejavy ruje u prasničiek a prasníc je kvalitatívne a kvantitatívne zloženie kŕmnej dávky (výživa). Prasničky sú väčšinou kŕmené ad libitum krmivom s limitovanou energetickou hodnotou. Vytvárajú sa tak podmienky pre ich optimálny rast, ale obmedzuje sa u nich tvorba nadmerného tuku. Predchádza sa tak nežiadúcemu zaťažovaniu pohybového aparátu zvierat, poruchám neurohumorálneho riadenia estrálnych cyklov, znižovaniu ich koncepčnej schopnosti a embryonálnym mortalitám.
Diéta prasničiek by mala byť bohatá na bielkoviny a aminokyseliny (nedostatok bielkovín a aminokyselín oneskoruje nástup puberty), vápnik, fosfor (najmä u gravidných zvierat podporuje mineralizáciu kostí, rast plodov; laktáciu), selén, zinok, chróm, vitamíny A a E (Peltoniemi a i., 2007).
Štúdie preukázali, že zvýšenie energetickej hodnoty krmiva o 50 - 100 %, 10 - 14 dní pred prvým pripustením, zvyšuje počet ovulácií na vaječníkoch prasničiek, skracuje čas dĺžky ovulácií a tým pozitívne ovplyvňuje veľkosť vrhu prasníc (Langendijk a Peltoniemi, 2013). V prvej tretine gravidity prasníc by zas mala byť energetická hodnota krmiva znížená. U prekrmovaných prasníc dochádza vo zvýšenej miere k embryonálnym mortalitám a tým aj rodeniu málopočetných vrhov, u tučných prasníc dochádza častejšie ku komplikovaným pôrodom a rodeniu málo vitálnych prasiatok (Virolainen a i., 2004).
Počas dojčenia (energeticky náročné obdobie) majú takéto prasnice zníčenú chuť do žrania, čo sa prejaví na poklese laktácie a poruchách ich estrálneho cyklu po odstave. K zníženiu chuti do žrania dochádza aj v letných mesiacoch u prasničiek a prasníc vystavených vysokým teplotám vonkajšieho prostredia (>29°C). Chovatelia sa často snažia eliminovať túto skutočnosť pridávaním tuku do krmiva.
Na zvyšovanie podielu tuku v krmive laktujúcich prasníc sú kontroverzné názory. Na jednej strane sa síce zvýši žravosť prasníc, ale ich kondícia sa nezlepší. Pozitívne ovplyvní len kvalitu mlieka prasníc, v dôsledku čoho dochádza k zvyšovaniu hmotnosti prasiatok pri odstave. Na druhej strane klesá sekrécia LH z hypofýzy, čo sa prejaví zhoršením reprodukčných funkcií u prasníc po odstave (Kemp a i., 1995).
Aby sme teda vytvorili optimálne podmienky pre reprodukčné funkcie prasničiek a prasníc je žiadúce v ich výžive uplatňovať rozličné stratégie zodpovedajúce jednotlivým reprodukčným cyklom zvierat (pred pripustením; prvá tretina gravidity; posledná tretina gravidity; počas dojčenia - laktácie).
Vplyv prostredia na reprodukciu
Optimalizáciu reprodukčných funkcií u prasničiek a prasníc dosiahneme aj organizáciou chovu zvierat. Priebeh estrálnych cyklov a plodnosť samíc je vo výraznej miere ovplyvňovaná faktormi vonkajšieho prostredia (teplota, vlhkosť), dĺžkou dojčenia a paritou prasníc. Ako sme už popísali vyššie, vysoká teplota prostredia oneskoruje pubertu u prasničiek, narúša priebeh estrálnych cyklov a prejavy ruje u zvierat, znižuje chuť do žrania, čo sa negatívne prejaví najmä počas laktácie prasníc, predlžuje časový interval odstav - estrus, v prvej tretine gravidity prasníc vyvoláva embryonálnu mortalitu a v poslednej zas zvýšený výskyt mŕtvonarodených plodov.
Stratégiou eliminácie týchto negatívnych prejavov je znižovanie teploty v maštaliach (ventilácia, zvlhčovanie prostredia, ...).
Premiér Fico reaguje na aktuálne témy po rokovaní vlády
Sociálne správanie a organizácia chovu
Aby ste zabezpečili ziskovosť chovov ošípaných, musíte pochopiť zvyky domácich ošípaných a prijať cielené opatrenia na zlepšenie životného prostredia domácich ošípaných, aby zostali zdravé a zvýšili produktivitu.
Sociálne správanie a štruktúra skupiny
Domáce ošípané sú spoločenské zvieratá a zvyčajne žijú v skupinách. V stáde existuje určitá sociálna hierarchia, ktorá sa zvyčajne vytvára bojom a spormi. Vyššie postavené ošípané majú prioritu v prístupe k potrave a zdrojom, kým nižšie postavené ošípané sú v relatívne slabom postavení.
V maštaliach prasiatka a odstavené ošípané často vykazujú bojové správanie, aby sa vytvorila nová sociálna hierarchia, a toto správanie sa po stabilizácii skupiny znižuje. Sociálne správanie, ako je trenie sa o seba a obhrýzanie chvostov, sú tiež bežné interakcie medzi domácimi ošípanými a toto správanie môže pomôcť znížiť stresové reakcie a podporiť skupinovú harmóniu.
Hľadanie potravy a stravovacie návyky
Domáce ošípané sú všežravce a ich strava obsahuje obilniny, strukoviny, zeleninu, ovocie a iné vedľajšie živočíšne produkty. V modernom chove ošípaných je strava ošípaných zvyčajne prísne kontrolovaná a zostavená tak, aby sa zabezpečila jej nutričná rovnováha a rýchly rast.
Domáce ošípané majú silný čuch a chuť, dokážu rozlíšiť dobré a zlé jedlo a uprednostňujú sladké a vysokoenergetické jedlá. Pri hľadaní potravy prejavujú silnú zvedavosť a prieskumné správanie a pri hľadaní potravy používajú nos na prevracanie krmiva a zeme. Vo voľnom výbehu sa domáce ošípané prejavujú „vyklenutým“ chovaním, pričom rypákom hrabú podzemné korene a hmyz.
Chov a rodičovské správanie
Reprodukcia u domácich ošípaných je prísne riadená, aby sa zvýšila produktivita. Estrálny cyklus prasníc je približne 21 dní a estrálne obdobie trvá 2-3 dní. Umelá inseminácia je bežnou metódou reprodukcie používanou v modernom chove ošípaných na zlepšenie reprodukčnej účinnosti a kontrolu genetickej kvality.
Gravidita prasnice je asi 114 dní a počet vrhov môže dosiahnuť 8 až 12 na vrh. Pred oprasením prasnice prejavujú hniezdne správanie, aby si našli pohodlné miesto na produkciu a ustajnenie svojich prasiatok. Po oprasení prasnica prejavuje silné materské správanie a prasiatka sa spoliehajú na materské mlieko na včasnú výživu. Počas laktácie prasiatka chrčia a stláčajú vemeno prasnice, aby stimulovali laktáciu.
Prispôsobenie sa prostrediu a výber biotopu
Domáce ošípané sú vysoko prispôsobivé svojmu prostrediu, ale v modernom chovnom prostredí má dizajn maštale významný vplyv na ich zdravie a produktivitu. Ustajnenie ošípaných by malo poskytovať správnu teplotu, vlhkosť a vetranie, aby sa zabránilo stresu a prenosu chorôb.
Domy pre ošípané sa zvyčajne delia na pôrodnice, škôlky a výkrmne, pričom pre každú fázu sú odlišné environmentálne požiadavky. Pôrodné domy by mali poskytovať suché, teplé a tiché prostredie, kým škôlky potrebujú vhodnú teplotu a dostatok priestoru na aktivity podporujúce zdravý rast prasiatok. Výkrmne by sa mali zamerať na vetranie a hygienu, aby sa podporil rýchly rast a znížilo sa riziko chorôb.
Domáce ošípané sa rady vyvaľujú v bahne, ktoré im pomáha nielen ochladzovať sa, ale aj predchádzať kožným ochoreniam a parazitárnym infekciám.
Kognitívne schopnosti a schopnosti učiť sa
Domáce ošípané vykazujú vysoký stupeň kognitívnych schopností a správania pri učení. Dokážu sa naučiť nové zručnosti pozorovaním a napodobňovaním a prejavujú schopnosť riešiť problémy. Napríklad v niektorých štúdiách boli ošípané vycvičené tak, aby získavali odmeny za jedlo stlačením páky, čím sa preukázala ich schopnosť učiť sa a pamätať si.
Ošípané sú tiež schopné rozpoznať a zapamätať si zložité vizuálne signály a cesty, čo je užitočné pri hľadaní potravy a navigácii. Ošípané sú veľmi citlivé na zmeny prostredia, dokážu sa rýchlo adaptovať na nové prostredie a v podmienkach obohatenia životného prostredia vykazujú vysokú rôznorodosť správania.
Praktické aspekty chovu a výživy
Mladé ošípané, aby sa rozhodli jesť mledzivo, je prvou podmienkou prispôsobenia sa novému prostrediu. Mlieko, ktoré prasnica vyprodukuje po 3 až 5 dňoch, je bohaté na bielkoviny, vitamíny, imunitnú odolnosť atď.
Izolačné kŕmenie po zavedení
Po vyložení ošípaných a umiestnení vozíkov s ošípanými použite na sterilizáciu ošípaných dráždivý dezinfekčný prostriedok. Pri vykladaní prasaťa buďte jemní. Po vyložení by sa ošípané mali primerane rozdeliť do skupín podľa hmotnosti, plemena, pohlavia atď. a hustota kŕmenia by sa mala čo najviac znížiť.
Šľachtenie a ošetrovanie
Šľachtenie a ošetrovanie veľkých bielych ošípaných je kľúčom k zlepšeniu produktivity chovných ošípaných.
Výživa gravidných prasníc
Gravidné prasnice potrebujú pravidelné kŕmenie, spravidla v 115 dňoch gravidity, na začiatku gravidity prijímajú nízku hladinu, denná kŕmna zmes 1,8 kg na hlavu, neskôr ako skôr, aby sa zvýšilo množstvo krmiva, neskorá gravidita na zlepšenie hladiny, denne kŕmne množstvo na hlavu 2,8 kg ~ 3.0 kg.
Okrem rastu a vývoja plodu potrebujú prasnice aj samé rásť, preto musia zvýšiť primerané množstvo krmiva ako dospelé prasnice. Na tomto základe sa krmivo môže zvýšiť o 10 až 15 percent v zime a znížiť o 10 percent v lete, aby sa zachovala stredná a lepšia telesná kondícia. Aby sa zvýšil príjem krmiva pre prasnice v lete, môžu sa do krmiva pridávať zelené kŕmne krmivá, ako je motýľ a chryzantéma.
Význam kvality krmiva a prevencia chorôb
V procese chovu ošípaných je krmivo samozrejme menej nebezpečné a kvalita krmiva priamo ovplyvňuje prínos chovu ošípaných. Ako ošípané rastú, jedia viac v polovici svojho života.
Pri chove ošípaných by farmári mali posilniť povedomie o prevencii a kontrole chorôb ošípaných a povedomie o riadení dennej dezinfekcie, aby odviedli dobrú prácu pri každodennom riadení.
tags: #riadena #reprodukcia #prasnic