Centrum pre rodinu Kvapka pozýva na workshop zameraný na psychologické aspekty prežívania životnej udalosti, akou je tehotenstvo a narodenie dieťaťa, z pohľadu zdravia aj patológie. Workshop s názvom "Psychologické aspekty perinatálnej starostlivosti" povedie Mgr. Hana Celušáková, PhD. Je dôležité poznamenať, že vzhľadom na časovú dotáciu workshopu nie sú jeho súčasťou konkrétne psychoterapeutické postupy a techniky na liečbu peripartálnych porúch. Workshop je určený pre psychológov, psychiatrov, liečebných pedagógov, sociálnych pracovníkov a ďalších ľudí z pomáhajúcich profesií. V prípade záujmu o workshop "na mieru" pre pracovníkov gynekologicko-pôrodníckych oddelení je možné rozšíriť obsah o zásady komunikácie a psychologickú prvú pomoc.
Stretnutie je v procese akreditácie Slovenskou komorou psychológov a ponúka 12 kreditov. Potvrdenie o získaní kreditov dostane účastník pri absolvovaní minimálne 80% vzdelávacej aktivity. Účasť na workshope je podmienená zaplatením stanoveného poplatku v stanovenom termíne. Tento poplatok je nevratný a slúži na pokrytie nákladov spojených s prípravou a organizáciou. Nie je možné ho presunúť na iné vzdelávacie podujatie alebo iný termín workshopu. V prípade neúčasti sa akceptuje zaslanie náhrady. V prípade zmeny termínu konania z dôvodu "vis maior" si účastník môže požiadať o vrátenie vložného, ak mu nový termín nevyhovuje.
Pre prihlásenie na workshop je potrebné kliknúť na určený odkaz.
O lektorke
Mgr. Hana Celušáková, PhD., vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pracuje ako klinická psychologička a psychoterapeutka v CPR Kvapka, kde sa venuje dospelým klientkám, predovšetkým v témach reprodukčného zdravia. V rokoch 2015 - 2019 absolvovala postgraduálne štúdium na Lekárskej fakulte UK.
Psychologické aspekty umelého prerušenia tehotenstva
Téma umelého prerušenia tehotenstva (interrupcie) je predmetom búrlivých diskusií a protichodných názorov. Zatiaľ čo jedni zdôrazňujú právo ženy rozhodovať o vlastnom tele, druhí vyzdvihujú právo dieťaťa na život. Psychologička Zuzana Straková z Poradne Alexis uvádza, že do poradne prichádzajú ženy s rôznymi dilemami - či si dieťa nechať, alebo tie, ktoré už majú skúsenosť s potratom za sebou.
Poradňa ALEXIS sa sústreďuje na hľadanie alternatív k umelému potratu a ponúka pomoc vo forme informácií o finančných dávkach, materiálnej podpory alebo sprostredkovania kontaktu na laické poradkyne. Okrem žien prichádzajú do poradne aj muži, ktorí sa cítia byť súčasťou rozhodovania o živote nenarodeného dieťaťa alebo nesú následky straty. Poradenstvo môže mať rôznu podobu, od jednorazového stretnutia po dlhší proces.
Ženy, ktoré prichádzajú do poradne, sa dajú rozdeliť do troch skupín: tie, ktoré sú od začiatku naklonené potratu a hľadajú potvrdenie svojho rozhodnutia; nerozhodnuté, ktoré potrebujú usporiadať svoje vnútorné dilemy; a tie, ktoré by si dieťa chceli nechať, ale bránia im v tom objektívne prekážky ako financie, vzťahy, zdravie či bývanie.
Poradňa ALEXIS sa riadi princípom "chceme zachrániť dieťa aj jeho matku", pričom zdôrazňuje, že nikoho nemožno donútiť, aby si dieťa nechal. Žena má mať slobodné rozhodnutie. Umelý potrat je vážnym rozhodnutím, ktoré ženu aj jej okolie poznačí a je dôležité o ňom hovoriť otvorene, bez moralizovania, s empatiou a rešpektom.
Fyzické následky interrupcie
Interrupcia je zákrok, s ktorým sú spojené isté riziká. Môže dôjsť k poškodeniu maternicového krčka, čo môže negatívne ovplyvniť ďalšiu graviditu. Medzi vážnejšie, hoci vzácnejšie komplikácie, patria poranenie či pretrhnutie maternice. Ženy po interrupcii môžu mať pri ďalšom tehotenstve problémy s donosením dieťaťa, častejšie sa vyskytujú spontánne potraty a niekedy je problémom samotné ďalšie otehotnenie. Zvyšuje sa tiež riziko mimomaternicového tehotenstva. Podľa niektorých štatistík môže byť interrupcia spojená so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka v neskoršom živote.
Psychické následky interrupcie: Postabortívny syndróm
Okrem fyzických následkov môže interrupcia zanechať vážne stopy na ženskej psychike. Mnohé ženy, ktoré sa rozhodnú pre umelý potrat, sa nachádzajú v ťažkej situácii a prerušenie tehotenstva sa im javí ako jediné východisko. Po zákroku sa môže objaviť pocit úľavy, avšak skôr či neskôr sa u mnohých žien prejaví postabortívny syndróm. Jeho prejavy môžu byť rôznorodé:
- Hnev na seba samú, partnera alebo okolie.
- Pocit viny za vykonaný skutok.
- Úzkosť a smútok.
- Depresia.
- V niektorých prípadoch sa môžu objaviť halucinácie (počutie detského plaču, pociťovanie pohybov bábätka v brušku).
- Nočné mory.
- Narušenie vzťahov.
- Problémy v sexuálnej oblasti.
- Pretrvávajúce myšlienky na "potratené" dieťa, počítanie jeho imaginárneho veku a premýšľanie o tom, ako by vyzeralo.
- Pocit chýbajúceho dieťaťa, aj keď žena má už iné deti.
Postabortívny syndróm nepostihuje všetky ženy, no je pomerne častou komplikáciou. Váha interrupcie si žena môže uvedomiť až neskôr, napríklad pri narodení chceného dieťaťa, pri problémoch s otehotnením alebo pri strate ďalšieho vytúženého dieťaťa.
Odborníci sa rozchádzajú v názore, či je postabortívny syndróm samostatnou diagnózou. Americká psychologická asociácia (APA) uvádza, že neexistujú dôkazy o tom, že potraty vedú k duševným problémom žien. Zároveň však pripúšťa, že potrat je stresujúca situácia, ktorá môže viesť k negatívnym psychickým následkom, pričom ich zvládanie sa u jednotlivých žien líši.
Niektorí odborníci uprednostňujú pojem posttraumatická stresová porucha (PTSP). Podľa psychologičky Zuzany Strakovej je však postabortívny syndróm skôr súborom symptómov, ktoré sú veľmi podobné až rovnaké u žien po potrate bez ohľadu na ich vek, status či vzdelanie.
Výskumy a ich interpretácie
V súvislosti s psychologickými následkami potratov existuje viacero výskumov, ktoré však bývajú často predmetom rôznych interpretácií. Štúdia Kalifornskej univerzity, na ktorú sa odvolával napríklad Denník N, sledovala ženy po potrate a zistila, že až 95% z nich považovalo svoje rozhodnutie za správne a po čase sa s ním emocionálne vyrovnali. Kritici tejto štúdie však poukazujú na jej metodologické nedostatky, ako napríklad nízka účasť respondentiek (menej ako 40% súhlasilo s účasťou) a vysoký počet žien, ktoré z výskumu odstúpili. Tieto skutočnosti môžu skresľovať výsledky a naznačovať, že štúdia nereprezentuje celú populáciu žien po potrate.
Ďalší výskum, ktorý sa zaoberal vzťahom medzi potratom a následnou traumou, poukázal na nedostatky v predchádzajúcich retrospektívnych štúdiách, ktoré vychádzali len zo spomienok žien, ktoré sú často nedôveryhodné.
Existujú aj štúdie s opačnými závermi. Niektorí psychológovia poukazujú na metodologické nedostatky v štúdiách, ktoré tvrdia, že potrat nemá negatívne následky, a označujú ich dokonca za "nepublikovateľné". Colemanovej metaanalýza, ktorá mala dokazovať spojenie medzi potratmi a negatívnymi vplyvmi na život ženy, je tiež kritizovaná pre jej pochybné štúdie a nesprávny typ argumentácie.
Je dôležité si uvedomiť, že výsledky výskumov môžu byť ovplyvnené nastavením výskumníkov, či už sú z pro-life alebo pro-choice tábora. V psychológii, ktorá nie je exaktnou vedou, je možné nastaviť parametre výskumu tak, aby vyšli požadované výsledky.
Reakcie okolia a podpora po strate
Po strate dieťaťa, či už ide o spontánny potrat, umelé prerušenie tehotenstva alebo úmrtie dieťaťa pri pôrode, je dôležitá adekvátna podpora zo strany okolia. Rodina, priatelia a partner často nevedia, ako správne komunikovať so zranenou ženou, a v najlepšom úmysle môžu vysloviť vety, ktoré jej ešte viac ublížia.
Čo pomáha:
- Byť počúvaný: Pozorný a chápavý poslucháč je pre smútiacu ženu najcennejší. Je postačujúce, ak ju budú len počúvať, bez snahy o radenie či zľahčovanie situácie.
- Prejavenie emócií: Povzbudenie ženy k prejaveniu emócií ako smútok, hnev, stres, vina či frustrácia je kľúčové. Smútok je individuálny proces, ktorý nie je viazaný na časové ohraničenie.
- Empatia a rešpekt: Vyjadrenie spoluúčasti slovne ("Je mi ľúto, čo sa stalo.") alebo neverbálne (držaním ruky, tichou prítomnosťou).
- Otvorená komunikácia: Rozhovor o strate, aj keď tehotenstvo trvalo len pár týždňov. Nie je vhodné odlišovať spontánny potrat od úmrtia dieťaťa pri pôrode.
- Podpora partnera: Muži často vidia manželku smútiť a majú tendenciu problém rýchlo vyriešiť. Je však dôležité, aby partner partnerku trpezlivo vypočul, umožnil jej vyplakať sa a neskrývať svoj smútok. Spoločné rozhovory a zdieľanie pocitov sú kľúčové pre zvládnutie situácie.
Čo nepomáha:
- Zľahčovanie situácie: Vety ako "Veď si bola ešte len v 6. týždni..." môžu byť veľmi zraňujúce.
- Medicínske odôvodnenia: Slová útechy vychádzajúce z medicínskej nutnosti spontánneho potratu alebo z odôvodnenia založeného na osudovosti či náhode nepomáhajú.
- Snaha za každú cenu rozveseliť: Smútok je prirodzeným prejavom v procese ozdravovania a je pre úplné psychické zotavenie potrebný.
Perinatálna strata a podpora zdravotníckeho personálu
Problematika neúspešného tehotenstva ako bolestnej straty, nie len ako jednoduchej pôrodníckej udalosti, sa stáva predmetom intenzívneho výskumu. Perinatálna strata, ktorá zahŕňa potrat (spontánny alebo umelý), intrauterinné alebo intrapartálne odumretie plodu, môže narušiť fyzický i psychický dobrobyt rodičov a rodinné vzťahy.
Výskum zameraný na sestry a pôrodné asistentky na Slovensku ukázal, že najčastejšie využívanou intervenciou v starostlivosti o ženy s perinatálnou stratou je umožnenie neobmedzeného kontaktu s rodinou. Menej často sa realizujú:
- Otvorený rozhovor o pôrode/potrate.
- Podávanie psychofarmák.
- Umiestenie ženy na samostatnú izbu.
Ojedinele sa v praxi stretávame so zabezpečením kontaktu so psychológom, otvoreným rozhovorom o dieťati, aktívnym zisťovaním pocitov ženy, priamym kontaktom rodičov s mŕtvym dieťaťom a informovaním o možnosti pochovania plodu.
Najmenej využívané intervencie zahŕňajú:
- Štandardizované techniky v diagnostike maladaptačných reakcií.
- Sledovanie psychického a emocionálneho stavu ženy po prepustení.
- Vysvetľovanie procesu smútenia.
- Posudzovanie zvládania situácie ostatnými členmi rodiny.
- Poskytovanie konkrétnych spomienkových predmetov (ultrazvukový obraz, odtlačok stupaje, fotografia).
- Realizácia spomienkových aktivít.
- Obmedzovanie počtu personálu v kontakte s pacientkou.
- Archivovanie spomienkových predmetov.
- Odporúčanie kontaktu s podpornými skupinami.
Nízka miera využívania týchto intervencií je pravdepodobne ovplyvnená charakterom práce, zaužívanými postupmi, absenciou siete služieb či nedostatkom personálu. Na rozdiel od zahraničia, na Slovensku chýba sieť služieb (tzv. bereavement support service) pre ženy a rodiny s perinatálnou stratou.
Je nevyhnutné sledovať, ako situáciu zvláda nielen žena, ale aj jej partner a ostatní členovia rodiny. Muži, napriek tomu, že môžu menej prejavovať smútok navonok, môžu prežívať stratu intenzívne a sklon k agresívnemu správaniu či nadmernej konzumácii alkoholu.
Zabezpečenie kvalitnej a individualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti si vyžaduje uvedomenie si potreby stať sa súčasťou podporného systému smútiacich rodičov. Niektoré pracoviská, predovšetkým v zahraničí, vytvárajú špecifické guidelines, dokumentáciu, plány ošetrovateľskej starostlivosti a štandardizované postupy pre rodiny s neúspešným tehotenstvom.
tags: #psychologicke #aspekty #v #gynekologii #potrat