Problémové správanie u detí v materskej škole je komplexná téma, ktorá si vyžaduje citlivý a odborný prístup. Učitelia v materských školách sa stretávajú s rôznorodými prejavmi problémového správania, ktoré môžu signalizovať hlbšie problémy v oblasti zdravia, sociálneho znevýhodnenia alebo nadania dieťaťa. Tento článok sa zameriava na možnosti riešenia problémového správania v materskej škole, s prihliadnutím na princípy osobnostne orientovanej edukácie a s dôrazom na spoluprácu s rodičmi a odborníkmi.
Identifikácia a pochopenie problémového správania
Študijné texty s názvom "Dieťa s problémovým správaním v materskej škole" zdôrazňujú, že učitelia sa často zamýšľajú nad variabilitou problémov správania detí, ktoré vnímajú, cítia a riešia. Hoci existuje dostatok teoretických zdrojov, prax je často odlišná. V materských školách je nedostatok psychológov a špeciálnych pedagógov z finančných dôvodov, čo sťažuje odborné riešenie problémov.
Učitelia vedia, že problémové správanie môže signalizovať vážnejšie ťažkosti. V mnohých prípadoch odporúčajú komplexnú diagnostiku v zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie alebo v zdravotníckych zariadeniach. Je dôležité, aby učitelia vedeli rodičov presvedčiť o potrebe včasnej pomoci a vedenia pre dieťa.
Špecifické poruchy učenia a správania
V súčasnosti sa v materských školách čoraz viac stretávame s deťmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Tieto deti vyžadujú špeciálne metódy a formy práce, čo je pre učiteľov mimoriadne náročné. Poruchy pozornosti a špecifické poruchy správania sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka.
Takéto správanie je často vnímané negatívne a dieťa je považované za neposlušné, nevychované, drzé alebo provokačné. Špecifické poruchy správania bývajú diagnostikované už v rannom detstve, pričom typické prejavy sa najčastejšie prejavujú okolo 6. roku života.
Spolupráca s rodičmi: Kľúč k úspechu
Moderné materské školy si uvedomujú dôležitosť vzájomných vzťahov medzi materskou školou a rodičmi. V záujme dieťaťa je potrebné problém primerane a citlivo komunikovať rodičom. Úlohou učiteľky je opísať správanie a pozorované ťažkosti dieťaťa, nie však prisudzovať mu diagnózu. Je dôležité citlivo a jasne vysvetliť situáciu, limity a rezervy dieťaťa, načrtnúť pozitívne perspektívy, potenciál, silné stránky dieťaťa, dynamiku vývinu a dôležitosť terapie a cvičení.
Učiteľky majú skúsenosť, že táto situácia nie je vôbec jednoduchá. Mnohí rodičia ťažkosti bagatelizujú a problém nepripúšťajú, situáciu dieťaťa nechcú riešiť. Ak aj učiteľka prostredníctvom pedagogického diagnostikovania pozoruje a zaznamenáva prejavy správania dieťaťa, jeho ťažkosti, spôsobilosti a zručnosti a nemá súhlas na spoluprácu rodiča, nemôže so situáciou nič urobiť. V rámci rozhovoru s rodičmi je dôležité si uvedomiť, že vedomostný a skúsenostný kontext učiteľky je iný ako rodičov, a preto musí byť pripravená na možné prvotné nepochopenie a negáciu z jeho strany.
Malé deti sa nevhodne nesprávajú z ničoho nič, pretože nevedia byť zlomyseľné. Vždy majú istý problém, s ktorým potrebujú pomôcť. Úlohou dospelých je odhaliť a nájsť vhodný spôsob, ako dieťaťu pomôcť. Spúšťačom problémového správania je spektrum príčin, učiteľov zaujímajú hlavne tie, ktoré môžu eliminovať či odstrániť v spolupráci s rodičmi alebo odborníkmi.
Veľké množstvo príčin problémového správania detí však môže presahovať pedagogické spôsobilosti a ľudské možnosti učiteľa. Vtedy sa vyžadujú špeciálne vyšetrenia zo strany odborníkov v medicíne, psychológii alebo špeciálnej či sociálnej pedagogike.
Vnútorné príčiny problémového správania detí
Učiteľ ich môže len vo veľmi obmedzenej miere eliminovať alebo odstrániť. Sú to problémy prevažne situované v rodinnom zázemí dieťaťa, na ktoré učiteľ nemá priamy vplyv a ani nepatria do okruhu jeho pedagogických právomocí, ale môže ich v zmysle právnych krokov riešiť, ak si rodičia neplnia povinnosti a tým porušujú práva dieťaťa. Medzi tieto príčiny patria:
- Výchovný štýl rodičov, ktorý dieťa dlhodobo stresuje alebo mu poskytujú neadekvátne vzory správania a postojov k životným hodnotám.
- Prílišné preceňovanie alebo podceňovanie podnetov dôležitých pre rozvoj osobnosti dieťaťa, ktoré spôsobujú buď preťažovanie dieťaťa, alebo naopak jeho zanedbávanie.
- Citové vydieranie dieťaťa neposkytovaním lásky, nenávistným správaním k dieťaťu alebo poskytovaním účelovej lásky, napr. v sporoch rodičov o dieťa.
- Neuspokojovanie fyziologických potrieb, potreby bezpečia a istoty, lásky a spolupatričnosti, ocenenia a sebaaktualizácie.
- Konflikty v rodine, medzi rodičmi, nejednotné výchovné pôsobenie v rodine.
- Osobnostné problémy a psychické choroby rodičov.
Vonkajšie príčiny problémového správania detí
Hranice správania v rodine môžu byť široké, prípadne nie sú žiadne. Dieťa má potom problémy, lebo sa nedokáže prispôsobiť pravidlám, ktoré vyžaduje materská škola. Sú to najmä:
- Patologické vplyvy rôznych médií (napr. v podobe násilia, neúcty, porušovania práv iných atď.).
- Preťažovanie sociálne a intelektuálne neprimeranými informáciami.
- Vplyvy skupiny tiež patria k významným determinantom problémového správania detí.
- Odmietaniu, ponižovaniu či emocionálnemu zraňovaniu dieťaťa.
- Rozptyľovaniu dieťaťa nadbytkom podnetov.
Vnútorné aj vonkajšie determinanty problémového správania sú u detí rôzne kombinované, a preto ich nemožno posudzovať jednostranne, ale vo vzájomných väzbách a súvislostiach. Učiteľ má poznávať dôvody a príčiny nevhodného správania dieťaťa, ale podľa dostupných možností, aby nepresiahol svoju pedagogickú pôsobnosť a právomoc.
Praktické rady a metódy pre učiteľov
Pri riešení problémového správania detí v materskej škole je dôležité využívať rôzne pedagogické prístupy a metódy. Patrí k nim napomenutie, odobratie nejakej veci (napr. hračky), vylúčenie účasti na aktivite a pod. Pri náprave problémového správania sa môže použiť množstvo metód a stratégií, čo je vecou kreatívneho prístupu a skúseností učiteľa.
Metódy riešenia problémového správania
- Pozorovanie a diagnostika: Učiteľky by mali pozorne sledovať správanie detí a zaznamenávať prejavy, ťažkosti, spôsobilosti a zručnosti.
- Individuálny prístup: Každé dieťa je jedinečné a vyžaduje si individuálny prístup. Učitelia by mali zohľadňovať potreby a možnosti každého dieťaťa.
- Pozitívna motivácia: Je dôležité podporovať pozitívne správanie a oceňovať snahu dieťaťa.
- Stanovenie jasných pravidiel: Deti potrebujú jasné pravidlá a hranice, ktoré im poskytujú pocit bezpečia a istoty.
- Vytváranie pozitívneho prostredia: Dôležité je vytvárať v triede pozitívne a podporujúce prostredie, kde sa deti cítia bezpečne a akceptované.
- Metóda čakania: Učiteľka pri problémovom správaní dieťaťa počká, až nevhodná činnosť dieťa prestane baviť a postupne jeho negatívne prejavy vyhasnú. Metódu využije len vtedy, kým dieťa neubližuje iným ani sebe.
- Chválenie a oceňovanie: Učiteľka si u dieťaťa s problémovým správaním všíma, primerane a zaslúžene chváli tie prejavy, ktoré od neho očakáva ako pozitívne.
- Hra ako prostriedok socializácie: Učiteľka hrami dieťaťu ukazuje také spôsoby správania, ktoré sú slušné a patričné v určitých situáciách. Zapája dieťa do pripravených hier, v ktorých sa sociálne učí a môže vyjadriť svoje myšlienky a pocity bez obáv aj osobným spôsobom. Táto metóda dieťaťu prináša možnosť hrať a prežívať rôzne sociálne situácie, udalosti, vcítiť sa do roly, ktorá reprezentuje svet vnútorného prežívania dieťaťa vo významoch životnej reality alebo sveta fantázie.
- Inscenačná metóda: Nejde o nacvičované divadelné programy s deťmi, ale o vyjadrenie momentálneho stavu, prežívania, nálady, vlastného názoru na určitý jav, proces, ktorý učiteľ s deťmi či deti medzi sebou riešia. V inscenačnej metóde dochádza ku kooperácii, interakcii detí a variabilite používania slovných aj neslovných výrazových prostriedkov. Inscenačná metóda sa často spája s diskusiou, zúčastnení si medzi sebou vyjadrujú názory, stanoviská o sociálnom, etickom probléme.
- Empatia a rozhovory o prežívaní: Empatia znamená osobné vcítenie sa do situácie iného človeka. Deti by sa mali naučiť vyjadrovať svoje pocity a rozvíjať vlastné spôsobilosti pre cítenie a prežívanie. Učiteľka ich s dieťaťom alebo so skupinou detí realizuje v slobodnom prostredí, otvorenom na vyjadrovanie sa. Témy môžu byť napr.: Z čoho mám strach? Kedy sa teším, mám radosť?
- Rozhovor o pravidlách správania: Učiteľka sa s deťmi rozpráva o vzťahoch a správaní zo života na tému "Čo sa sluší a čo nie". Vedie rozhovor o ich konkrétnych zážitkoch a skúsenostiach v medziľudskom správaní.
- Slávnosti: Deti učia dávať aj prijímať, tvoriť pre iných a robiť iným radosť, tešiť sa a spolupracovať s inými.
- Hlasovanie: O výbere z viacerých alternatív v prípade, že sa deti v skupine nedokážu dohodnúť na spoločnom riešení úlohy, problému.
- Vzor a napodobňovanie: Príklad emocionálneho a sociálneho správania učiteľa alebo iných osôb má na dieťa veľký vplyv, pretože sa sociálne učí prevažne napodobňovaním. U niektorých ľudí sa spájajú pozitívne sociálne postoje a schopnosti viac než u iných. Tieto vzory môže učiteľ deťom primerane sprostredkovať v priamom kontakte s nimi alebo prostredníctvom médií.
- Nedokončené príbehy: Učiteľ vedie deti k navrhovaniu nového prístupu k riešeniu sociálnych nedorozumení a konfliktov. Prečíta časť príbehu s negatívnym javom správania, ktorý pozoruje v triede.
- Riešenie konfliktov: Ide o slovné vyjadrenie racionálnych zdôvodnení, citov aj vnútorných pohnútok detí zainteresovaných v konflikte, rôznych názorov iných detí k vzniknutej konfliktnej situácii. Kritizuje sa len čin dieťaťa, nikdy nie jeho osobnosť. Dieťa nemôže byť ponižované ani odmietané.
Vylúčenie dieťaťa z materskej školy: Legislatíva a prax
V súvislosti s problémovým správaním dieťaťa v materskej škole sa často objavuje otázka možnosti jeho vylúčenia. Materská škola je pre dieťa prvým krokom do sveta vzdelávania a socializácie mimo rodinného kruhu. Avšak, niekedy nastanú situácie, kedy je potrebné zvážiť ukončenie dochádzky dieťaťa do materskej školy. Tento článok sa venuje dôvodom, ktoré môžu viesť k vylúčeniu dieťaťa z materskej školy, ako aj právam a povinnostiam rodičov a samotnej materskej školy.
Legislatívny rámec predprimárneho vzdelávania na Slovensku
Dňa 09.05.2023 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Táto novela prináša zmeny, ktoré sa dotýkajú aj predprimárneho vzdelávania, vrátane prijímania detí do materských škôl a podmienok ich vylúčenia.
Právo na predprimárne vzdelávanie a spádová materská škola
Dieťa má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom bola podaná žiadosť o prijatie. Žiadosť sa podáva riaditeľovi spádovej materskej školy v termíne podľa § 59 ods. Ak má dieťa právo na prijatie, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia podáva žiadosť riaditeľovi spádovej školy, pokiaľ nepodá žiadosť riaditeľovi cirkevnej alebo súkromnej materskej školy. Ak spádová materská škola nemá kapacitné možnosti, riaditeľ to uvedie v rozhodnutí o neprijatí. Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy, alebo ak iná materská škola zriadená obcou nemá kapacitné možnosti, obec je povinná zabezpečiť miesto v inej materskej škole do 10. augusta.
Podporné opatrenia a špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby
Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní dieťaťu alebo žiakovi podľa § 2 písm. Zmeny v dokumentácii a experimentálne overovanie.
Dôvody pre ukončenie dochádzky dieťaťa do materskej školy
Existujú rôzne dôvody, pre ktoré môže byť dieťa vylúčené z materskej školy, alebo pre ktoré sa rodičia rozhodnú dieťa zo škôlky odhlásiť. Tieto dôvody možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Problémové správanie dieťaťa
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa rodičia a materské školy dostávajú do konfliktu, je problémové správanie dieťaťa. Medzi prejavy patrí:
- Agresivita voči deťom alebo učiteľom (bije deti, nadáva im, bije učiteľky, nadáva učiteľkám).
- Záchvaty zlosti a neschopnosť adaptovať sa na kolektív.
- Odmietanie bežných činností v materskej škole.
V takýchto prípadoch je dôležité, aby materská škola spolupracovala s rodičmi a hľadala riešenia. Častokrát je dieťa poslané k psychológovi, ktorý sa vyjadrí, či ide o adaptačné problémy a odporučí individuálny prístup k dieťaťu. Ak však problémy pretrvávajú a dieťa je čoraz viac agresívne, riaditeľka školy musí zvážiť ďalšie kroky. Môže ísť o odporúčanie na odborné vyšetrenie, zmenu formy vzdelávania (napr. individuálny prístup) alebo v krajnom prípade aj o ukončenie dochádzky do materskej školy.
Je dôležité si uvedomiť, že rozhodnutie o ukončení dochádzky by malo byť až poslednou možnosťou, keď všetky ostatné snahy o nápravu zlyhali. Riaditeľka školy by sa mala držať legislatívnych podkladov a postupovať v súlade s nimi.
Podnet od ostatných rodičov
Niekedy sa stáva, že ostatní rodičia sa sťažujú na správanie dieťaťa a žiadajú jeho vylúčenie z materskej školy. V takýchto prípadoch je dôležité, aby riaditeľka školy postupovala objektívne a zvážila všetky okolnosti. Nemôže sa rozhodnúť len na základe podnetu od ostatných rodičov, ale musí zohľadniť aj záujmy dieťaťa, ktoré má problémové správanie.
Nerešpektovanie pravidiel materskej školy
Ďalším dôvodom pre ukončenie dochádzky môže byť nerešpektovanie pravidiel materskej školy zo strany rodičov. Napríklad, ak rodičia opakovane meškajú s vyzdvihnutím dieťaťa, alebo ak porušujú iné pravidlá stanovené materskou školou.
Iné dôvody
Medzi ďalšie dôvody pre ukončenie dochádzky dieťaťa do materskej školy patria:
- Zmena bydliska.
- Zdravotné problémy dieťaťa.
- Rozhodnutie rodičov umiestniť dieťa do inej materskej školy alebo zabezpečiť mu inú formu starostlivosti.
Rodičia majú právo na informácie o výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa. Majú právo požadovať od rodičov, aby tieto pravidlá dodržiavali.
Povinnosti materskej školy
Medzi povinnosti materskej školy patrí:
- Zabezpečiť kvalitnú výchovu a vzdelávanie detí.
- Vytvárať bezpečné a podnetné prostredie pre deti.
- Rešpektovať práva detí a ich rodičov.
- Spolupracovať s rodičmi pri riešení problémov, ktoré sa týkajú detí.
- Postupovať v súlade s legislatívou a dodržiavať platné predpisy.
Špeciálne materské školy a integrácia detí so znevýhodnením
Na Slovensku existujú aj špeciálne materské školy, ktoré sú určené pre deti so zdravotným znevýhodnením. Tieto školy majú špeciálne upravené programy a personál, ktorý je pripravený pracovať s deťmi so špeciálnymi potrebami. Integrácia detí so zdravotným znevýhodnením do bežných materských škôl je dôležitá pre ich socializáciu a rozvoj. Avšak, len málo štátnych škôlok je na túto integráciu pripravených.
Kedy puberta vystrkuje rožky
K problémom a zmenám v správaní dochádza najčastejšie v období puberty. Deti sa vtedy ešte len hľadajú a pri tomto tápaní často dochádza i rebelovaniu v podobe neprístojného správania k niektorým ľuďom. Obdobie dospievania je tak trochu obdobím bezvládia. Tej osôbke nevládne už ani dieťa a ešte ani dospelý. V jednu chvíľu sa ešte detsky túli a potrebuje mamu pri rozhodovaní, hneď o pár minút už kričí a vyhadzuje otca z izby.
Každé dieťa má viacero tvárí. Na dieťa počas jeho vývoja vplývajú mnohé faktory. Postupne jeho osobnosť môže formulovať prostredie, v ktorom vyrastá, kamaráti, ale aj rodinná situácia. Vďaka tomuto všetkému sa však postupne mení aj jeho správanie. Už závisiac od toho, aký vzťah má s daným človekom, mení sa aj jeho spôsob vystupovania. Každé dieťa má preto niekoľko svojich tvárí a vždy vystupuje pred danými ľuďmi iným spôsobom.
"Každá z týchto tvárí, alebo podôb je súčasťou dieťaťa. Je skôr dôležité si položiť otázku: „Čo vedie moje dieťa k takýmto zmenám, či rozdielom v správaní doma a v škole?“ Možno v domácom prostredí sú kladené iné nároky na dieťa ako v škole. Hovorí sa, že „bez vetra sa ani lístok na strome nepohne“ a preto by si mali rodičia vypočuť čo sa im snažia pedagógovia, či vychovávatelia povedať. Trávia s deťmi predsa veľa času. Rozhodne by si však mal rodič vypočuť aj názor dieťaťa. Citlivo a s rozmyslom zvážiť všetky okolnosti a snažiť sa dieťaťu porozumieť, čo ho k takému správaniu vedie. Vnímavý rodič by mal vlastné dieťa poznať a prijímať aj dobré aj tie menej želané stránky,“ vysvetlila psychologička Mgr. Zuzana Palenčárová z UNB sv. Cyrila a Metoda.
Konfrontácia s pohľadom zvonka
Ak už dôjde k takým nezhodám, treba si podľa psychologičky Zuzany Palenčárovej s dieťaťom sadnúť a porozprávať sa o všetkom:„Treba vysvetliť postoj učiteľov. Konfrontovať ho s „pohľadom na jeho správanie z vonka“. Ideálne je to zvládnuť bez hnevu, bez výčitiek, vecne a zamerať sa na fakty. Dať dieťaťu priestor vyjadriť svoj názor, postoj, či emócie. Vysvetliť mu váš názor a to veľmi jasne a zrozumiteľne, aby ste výchovne dieťa nasmerovali. Môžete mu ponúknuť „zrelšie“ riešenie situácie, akýsi návod, ako by ste to napríklad riešili vy v jeho koži. A vyvodiť dôsledky za jeho nevhodné správanie.“
Rodičia by mali navyše zvážiť, čo mohlo deti doviesť k tomuto správaniu. Niekedy nemusí ísť o zlyhanie vo výchove, ale problém, ktorý vaši potomkovia takto demonštrujú. Takto negatívne môžu spracovať krízu v rodine alebo aj šikanu. Nech je už príčina akákoľvek, zapracujte na jej zmene a snažte sa navyše, aby si dieťa z toho všetkého vzalo ponaučenie.
Je to skúška aj pre rodičov. Keď zbadáme takéto odlišnosti v správaní detí, nie je to tvrdá skúška len pre nich, ale aj pre rodičov. Je totiž niekedy veľmi ťažké uveriť tomu, že by cudzí človek poznal ich potomka lepšie ako oni. Ako však hovorí Zuzana Palenčárová, i touto cestou môžeme dať deťom prostredníctvom našej reakcie len pozitívny príklad: „Je to šanca pre dieťa o trošku zase vyrásť a niečo nové sa naučiť. Výchova je proces. Na chybách sa všetci učíme a toto môže rodič dieťaťu ukázať. Postaviť sa teda problému čelom a podľa možností s chladnou a otvorenou hlavou. Porozumenie a podpora dieťaťu ide ruka v ruke s jasnými pravidlami a nastavovaním hraníc. Správna miera podpory a frustrácie vo výchove je kľúčom k zdravému a sebavedomému dieťaťu.“
V tejto situácii je preto mimoriadne dôležité zachovať si trochu nadhľadu. Skúste na chvíľku pripustiť, že možno pravdu majú aj tí druhí a keď spozorujete, že ich argumenty sú presvedčivé a začnete konať, v konečnom dôsledku tak svojmu dieťaťu len pomôžete.