Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
Jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči svojim deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť môže byť realizovaná v naturálnej alebo peňažnej forme a môže byť plnená dobrovoľne alebo na základe súdneho rozhodnutia.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Podľa týchto ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby.
Kedy končí vyživovacia povinnosť?
Pre naplnenie podmienky, kedy dieťa nie je schopné samo sa živiť, nestačí jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády. Dôležité sú pojmy „úplne a trvale“.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Aj keď dieťa dosiahne plnoletosť (18 rokov), prípadne vek 26 rokov, vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky. Na konkrétny vek sa viaže napríklad vyplácanie rodičovského príspevku, ktoré je ohraničené dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia štúdia vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá.
Ukončenie prípravy na budúce povolanie
V aplikačnej praxi sa za ukončenie prípravy na budúce povolanie zvyčajne považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium v inom odbore alebo akékoľvek postgraduálne štúdium nemusí byť automaticky relevantné pre pokračovanie vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch je potrebné posúdiť, či je dieťa schopné sa samo živiť, pričom sa berú do úvahy jeho schopnosti a nadanie, ale zároveň sa nesmie dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Súd pri rozhodovaní o výživnom pre plnoleté dieťa posudzuje situáciu odlišne ako pri maloletých deťoch. Plnoletý jedinec by mal byť primárne schopný postarať sa sám o seba. Dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami prípadu.
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu priamo nenadväzuje, je namieste posúdiť, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či škola má zodpovedajúcu kvalitu z hľadiska uplatnenia absolventov, či zvyšuje šance na trhu práce a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou (napr. primerané množstvo absencií a dosahované študijné výsledky).
Prípady, kedy vyživovacia povinnosť trvá
Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa študuje a riadne pokračuje až do dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani prerušenie štúdia, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky alebo ak pokračuje na ďalší pokus.
Uvedené platí aj pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto zamestnanie neskôr prerušilo s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Môže nastať situácia, kedy plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby len čiastočne (napr. stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť), avšak nie napríklad bytovú otázku. V takýchto prípadoch sú rodičia povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť dieťaťu bývanie, až kým si ho nebude schopné zabezpečiť samo.
Určenie výšky výživného
V prípade štúdia mimo miesta bydliska sa odôvodnenosť potrieb dieťaťa zvyšuje. Výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nemusí byť postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Preto je v takýchto prípadoch relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného.
Dieťa, ktoré je plnoleté a nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti jednému alebo obom rodičom na základe zmeny pomerov.
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme - napríklad zaplatením internátu, hradením telefónnych nákladov, výdavkov za poistenie, poskytovaním stravy atď. Za výživné sa však nepovažujú príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku (bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina), ak tieto plnenia nepresiahnu určitú hranicu.
Štipendiá a ich vplyv na výživné
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, toto štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a bude zohľadnené pri určovaní výšky výživného voči rodičom.
Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o jednorazový príjem s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti sa na štipendium prihliada predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného rodiča.
Spôsob platenia výživného
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Toto neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Týmto spôsobom vie povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti.
Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery. Minimálna výška výživného predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím (neplní ju v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným rozhodnutím alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace bez výsledku), má dieťa právo požiadať o náhradné výživné.
Ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca ho a prehodnocuje nárok naň každých 6 kalendárnych mesiacov.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej súdnym rozhodnutím alebo dohodou, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Poberateľ náhradného výživného je povinný informovať príslušný úrad o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre jeho vyplácanie, najneskôr do ôsmich dní.
Video návod ako sa pravidelne zbavovať nevýkonných produktov
Postup pri uplatňovaní nároku na výživné
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, je potrebné podať návrh na určenie výživného na príslušnom okresnom súde podľa bydliska dieťaťa. V návrhu je potrebné opísať aktuálny stav, vysvetliť dôvody, prečo nie je dieťa schopné samo sa živiť (napr. z dôvodu štúdia), rozpísať mesačné výdavky a priložiť k nim relevantné dôkazy (rodný list, staršie rozhodnutie o výživnom, potvrdenia o príjmoch a výdavkoch).
Konanie na súde vo veciach výživného je oslobodené od súdnych poplatkov.
Potrebné dokumenty a informácie
Pri podávaní návrhu na určenie výživného je potrebné uviesť údaje o účastníkoch konania (meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt). Dieťa by malo v návrhu popísať svoje mesačné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a pod. a priložiť k nim dôkazy.
Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Rozsudok vo veciach výživného je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. V prípade, ak otec neplní svoju povinnosť, môže sa obrátiť na advokáta alebo mediátora.
Pre uplatnenie nároku na výživné pre plnoleté študujúce dieťa je potrebné obrátiť sa na príslušný okresný súd podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Podstatou žiadosti je preukázanie, že plnoleté dieťa, ktoré je študentom, je na výživu odkázané. Dôležité je uviesť a doložiť všetky skutočnosti súvisiace s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj nákladmi na jeho štúdium. Taktiež je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa výživné požaduje.
Súd môže prihliadnuť na všetky tieto skutočnosti a určiť, že rodič je povinný prispievať na výživu dieťaťa v primeranej výške. Na prípravu žiadosti o výživné je možné využiť služby advokáta, ale nie je to nevyhnutné.
tags: #potvrdenie #o #vyplatenom #vyzivnom #na #dieta