Peter Lipa, jedna z najvýznamnejších postáv slovenského džezu, oslavuje svoje 80. narodeniny. Jeho životná dráha je pretkaná nielen hudobným talentom, ale aj neľahkými životnými skúškami, ktoré ho formovali od útleho detstva.
Rané roky a rodinné tragédie
Peter Lipa sa narodil 30. mája 1943 v Prešove. Jeho otec, Mikuláš Löwy, bol obeťou holokaustu. Nacisti ho väznili v Prešove a neskôr deportovali do Osvienčimu, kde zomrel okolo Vianoc v roku 1944. Peter tak svojho otca v podstate vôbec nepoznal. Jeho matka Jolana, v obave o život svojich detí, ich ukryla k nežidovskej rodine. Neskôr našli útočisko v Kláštore pod Znievom, kde ich prijali rádové sestry ako siroty.
Matka Petra Lipu vychovávala ako kresťanské dieťa, absolvoval krst, birmovku a dokonca miništroval. Napriek tomu si dlho myslel, že jeho otec ešte žije.
Hudobný talent a začiatky kariéry
Hudobný talent prejavoval Peter Lipa už ako štvorročný. Hoci ho v detstve nútili spievať na verejnosti, čo viedlo k tomu, že si spev znechutil, svoj talent si uchoval ako súkromnú schopnosť. Jeho profesionálna spevácka kariéra sa začala v roku 1963, keď sa stal spevákom skupiny Struny. Neskôr pôsobil v skupinách Istropolitana (1967) a v roku 1968 bol spoluzakladateľom skupiny Blues Five.
Vzdelanie a profesijná dráha
Po absolvovaní strednej školy v Prešove si Peter Lipa v roku 1961 spravil nadstavbu na zememeračskej priemyslovke v Košiciach. V rokoch 1962 - 1968 študoval architektúru na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave. Počas štúdia pôsobil v študentskej kapele Struny. Po ukončení vysokej školy pracoval ako redaktor Československého rozhlasu, kde sa venoval vedeckej, technickej a neskôr zábavnej tvorbe ako hudobný redaktor. V rokoch 1975 - 1976 absolvoval postgraduálne štúdium žurnalistiky.
Peter Lipa a slovenský džez
Peter Lipa je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností slovenského džezu. Jeho repertoár zahŕňa široké spektrum štýlov, od tradičného swingu, cez moderný džez, latinskoamerický džez, džezový šansón, spirituál, funk až po vplyvy rocku a popu. Dlhé roky bol prakticky jediným známym interpretom tohto žánru na Slovensku.
Hudobné zoskupenia a spolupráce
Kariéra Petra Lipu je spojená s mnohými významnými hudobnými formáciami:
- Struny (od 1963)
- Istropolitana (1967)
- Blues Five (od 1968) - skupina získala v roku 1968 cenu „Objav festivalu“ na Československom beatovom festivale v Prahe.
- Blues Band Luboša Andršta (1980 - 1986) - počas šiestich rokov spolupráce vydali dva albumy.
- Combo Petra Lipu - s týmto zoskupením sa venoval komunikatívnemu pop jazzu a funky jazzu, čoho dôkazom sú albumy Neúprosné ráno (1984) a Je to stále tak (1986).
- T + R Band (1986 - 1995) - formácia vznikla spojením skupín Nový tradicionál a Revival Jazz Band, často koncertovala v zahraničí a jej vystúpenia v bratislavskej Staré sladovni sa stali kultovou tradíciou.
- Lipa - Šeban Band (od 1994) - projekt s Andrejom Šebanom, neskôr s michalovským saxofonistom Michalom Žáčkom. S touto skupinou nahral štyri albumy: Čierny Peter, V najlepších rokoch, Beatles in Blues, Lipa spieva Lasicu, Live in Hungary.
Pedagogická a organizačná činnosť
Peter Lipa je od roku 1989 prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti. Od roku 2001 je členom medzinárodnej poroty udeľujúcej ceny European Jazz Prize. Aktívne spolupracuje s Českým rozhlasom 3 a slovenskou rozhlasovou stanicou Rádio Devín pri výrobe relácií s džezovou tematikou. Je tiež dlhoročným dramaturgom a promotérom festivalu Bratislavské jazzové dni.
Osobné informácie
Peter Lipa pochádza z rodiny s maďarskými koreňmi. Jeho otec Mikuláš Löwy bol obeťou holokaustu. Peter Lipa bol ženatý s Norou, ktorá bola herečka. Majú spolu štyri deti: troch synov (Petra, Pavla a Michala) a dcéru Katarínu.
Ocenenia a uznania
Za svoju prínosnú prácu v oblasti hudby bol Peter Lipa ocenený Radom Ľudovíta Štúra III. triedy v roku 2003.