Medziľudská komunikácia je základnou potrebou každého jednotlivca a kľúčovým nástrojom pre život. Každý aspekt učenia a socializácie je spojený s jazykom.
Aby dieťa mohlo efektívne komunikovať, musí najprv rozumieť reči. Následne si môže osvojovať slová, ktorých význam je mu známy. Stáva sa však, že deti používajú slová, ktorým nerozumejú, zvyčajne preto, že ich počuli od dospelých.
Roviny jazyka a ich osvojovanie deťmi
Jazyk má svoju štruktúru a vzťahy medzi prvkami tohto systému riadia pravidlá, ktoré sú pre každý jazyk presne určené. Napríklad veta „Mama je v záhrade“ vznikla postupným spojením hlások do slabík, slabík do slov a slov do vety. Dieťa počas svojho vývinu získava informácie o svojom jazyku prostredníctvom štyroch hlavných jazykových rovín.
Zvuková rovina jazyka
Základnou jednotkou fonologického systému sú fonémy - zvuky, ktoré majú v danom jazyku rozlišovaciu schopnosť. Napríklad slová „nos“ a „noc“ sa líšia len v jednom zvuku a zároveň majú iný význam. Vývojom si dieťa osvojuje aj výslovnosť podľa noriem daného jazyka, ktorá sa postupne zdokonaľuje vďaka rozvíjajúcej sa fonematickej diferenciácii (schopnosť rozlíšiť fonémy sluchom) a motorike artikulačných orgánov. Zvuky, ktoré dieťa vyslovuje, sa nazývajú hlásky.
Gramatická rovina jazyka
Táto oblasť predstavuje gramatiku jazyka, ktorá sa skladá z morfológie a syntaxe. Syntax sa zaoberá gramatickými konštrukciami, ktoré vznikajú spojením viacerých gramatických tvarov a majú svoju formu (čo vnímame) a obsah (význam). Napríklad veta „Otec chytá ryby“ je gramatická konštrukcia zložená z troch gramatických tvarov.
Sémantická rovina jazyka
Táto oblasť sa zaoberá významom slov a slovnou zásobou. Slovnú zásobu možno deliť na aktívnu a pasívnu. V pasívnej slovnej zásobe máme slová, ktorým rozumieme, ale nemusíme ich aktívne používať. Je to jediná rovina jazyka, ktorej vývin nemožno ohraničiť vekom.
Pragmatická rovina jazyka
Posledná rovina učí deti používať poznatky z prvých troch oblastí v komunikácii a medziľudskej interakcii.
Vývoj reči u trojročných detí
Ak 2-ročné dieťa nemá potrebu vyjadrovať vlastné pocity, nekomentuje a nerozpráva, čo vidí, a slová, ktoré používa, sú často nesprávne, môže to signalizovať oneskorený vývoj reči.
Podľa Logopedického slovníka by dieťa do 3 rokov malo vedieť vysloviť hlásky B, P, M, T, D, N, K, G, J, CH, H a samohlásky. Do 4 rokov sa deti väčšinou naučia F, V a Ť, Ď, Ň. Najťažšie slovenské hlásky sú C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ a L, R - tieto by mali deti zvládnuť do 5. rokov.
Ak teda štvorročné dieťa nevie povedať R, ale vyslovuje namiesto neho L (napríklad „lyba“ namiesto „ryba“), je všetko v poriadku, pretože artikulačné orgány ešte nemusia byť pripravené na túto hlásku. Ak však štvorročné dieťa začne hovoriť R hrdelne, akoby francúzske R, ide o chybu. Preto sa môže stať, že u jedného dieťaťa je ihneď zahájená terapia hlásky R, u druhého sa čaká, či sa nenaučí vyslovovať R spontánne.
Ak dieťa do veku 5 rokov zamieňa hlásky S a Š (napr. namiesto „sova“ povie „šova“), ale nijako zvlášť mu to neprekáža, artikulácia sa môže upraviť aj spontánne. Ak by však dieťa vyslovovalo „S“ s jazykom medzi zubami (interdentálny sigmatizmus), je potrebné zahájiť terapiu. Pri interdentálnom sigmatizme znie hláska S podobne ako v anglickom slove „three“.
Produkcia reči je úzko spojená s dýchaním: rozprávame iba pri výdychu, nie pri nádychu.
Artikulácia jednotlivých hlások
- P, B, M: sú perno-perné hlásky, prúd vzduchu sa zastaví až na perách. Zdravé deti s artikuláciou týchto hlások zvyčajne nemajú ťažkosti.
- V, F: sú perno-zubné hlásky, pri ich vyslovení sa dolná pera jemne dotkne horných zubov.
- T, D, N: artikulujú sa špičkou jazyka za hornými rezákmi. Niektoré deti majú problémy s hláskami Ť, Ď, Ň, posúvajú ich artikuláciu dopredu k zubom a teda sa ozve T, D alebo N. Hlásky T, D, N sa ľahšie odzerajú.
- H: na rozdiel od ostatných slovenských spoluhlások sa artikuluje v hrtane.
Kedy vyhľadať logopéda?
Vývin artikulácie by mal byť dokončený do piatich rokov života dieťaťa. Je lepšie prísť k logopédovi s dieťaťom skôr, napríklad už po štvrtom roku života, než prísť v šiestom roku. Šesťročné dieťa by už malo mať správnu výslovnosť všetkých hlások, aby mohlo v škole správne čítať a písať všetky písmená.
Ak je príčinou nesprávnej výslovnosti krátka uzdička jazyka alebo iná organická či funkčná porucha, ktorá si bude vyžadovať dlhší čas na terapiu, dieťa sa nemusí stihnúť naučiť správne artikulovať pred nástupom do školy. Dôležitá je aj motivácia rodičov a dieťaťa, ako aj spolupráca s logopédom.
Niekedy je ťažké dieťa motivovať k správnej výslovnosti, ak terapia trvá dlhšie obdobie alebo ak rodičia nemajú záujem trénovať doma s dieťaťom cvičenia odporučené logopédom.
Časté chyby rodičov a ich vplyv na reč dieťaťa
- Nesprávny rečový vzor: Dávanie deťom nesprávneho rečového vzoru alebo rozprávanie k nim „maznavou“ rečou. Dieťa potrebuje vidieť a počuť správne artikulované hlásky, aby ich mohlo napodobniť.
- Násilné učenie výslovnosti: Nútenie napríklad 3-ročného dieťaťa, ktoré ešte nemá dostatočne pohyblivú špičku jazyka a namiesto R hovorí L alebo J, aby povedalo slovo „ryba“. Dieťa sa pokúša napodobniť hlásku R vzadu v ústach a začne „ráčkovať“.
V prípade, že rodičia chcú s dieťaťom navštíviť klinického logopéda, budú potrebovať výmenný lístok od pediatra alebo iného lekára (ORL, neurológa atď.). Z vlastnej skúsenosti sa odporúča neodkladať objednanie u logopéda. Pri niektorých zlozvykoch (napr. rotacizmus - „ráčkovanie“) je dôležité zbaviť sa ich čím skôr, pretože čím dlhšie sa automatizujú, tým ťažšie sa odstraňujú.
Diagnostika u logopéda
Keď prídete prvýkrát s dieťaťom na logopédiu, logopéd najprv dieťa vyšetrí a zistí, či sa v rodine vyskytli problémy s rečou. Samotná diagnostika väčšinou prebieha hravou formou, napríklad tak, že dieťa pomenováva obrázky na kartičkách. Obrázky sú zámerne vybraté takým spôsobom, aby logopéd počul, ako dieťa vyslovuje jednotlivé hlásky na začiatku, v strede a na konci slova (napr. hlásku Š v slovách „šaty“, „uši“ a „myš“; hlásku S v slovách „sedí“, „misa“, „pes“ a podobne).
Logopéd potrebuje vidieť skutočné schopnosti dieťaťa. V závislosti od zvyklostí logopéda alebo úrovne spolupráce dieťaťa môže logopéd požiadať rodiča, aby počkal v čakárni, alebo naopak, niektoré deti potrebujú sedieť rodičovi na kolenách, aby boli ochotné spolupracovať.
Príčiny nesprávnej výslovnosti
Keď logopéd zistí, s ktorými hláskami má dieťa problém, snaží sa zistiť príčinu. Príkladom pre oslabený artikulačný orgán je slabý jazykový sval, ktorý „nevládze“ zdvihnúť sa k horným predným zubom, a preto dieťa nedokáže vysloviť hlásku L a/alebo R.
Fonologická porucha znamená, že dieťa má problém sluchom rozlíšiť podobne znejúce hlásky, napríklad S a Š. Často si dieťa na príklade druhých uvedomí nesprávnu výslovnosť, ale u seba ju ešte „nepočuje“.
Je dôležité zistiť príčinu, prečo dieťa danú hlásku netvorí správne, pretože dve deti s rovnakou nesprávnou výslovnosťou môžu mať každé iný dôvod.
Oromotorika a jej vplyv na reč
Súčasťou diagnostiky bude pravdepodobne aj skúška oromotoriky, čiže pohyblivosti artikulačných orgánov. Logopéd zisťuje, či dieťa dokáže zdvíhať jazyk smerom k nosu, robiť s ním rýchle pohyby do strán, špúliť pery a podobne. Všíma si aj podmienky v ústach dieťaťa - aké má podnebie, vzťah medzi horným a dolným zuboradím.
Krátka uzdička jazyka (spája jazyk a spodnú časť ústnej dutiny) môže obmedzovať pohyblivosť jazyka. Pri takejto krátkej uzdičke dieťa nie je schopné vyplaziť jazýček von z úst, ani ho zdvihnúť k horným zúbkom. Ak je uzdička príliš blízko za špičkou jazýčka (menej ako 1 cm), dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazyka (napr. r, l, c, s, z, č, š, ž). Ak má dieťa takúto uzdičku, je možné zlepšiť funkciu špičky jazyka cvičeniami zameranými na citlivosť a pohyblivosť celého jazyka. Až potom je možné začať s vyvodzovaním hlások, ktoré sa artikulujú špičkou jazyka.
V logopedickej praxi sa však ešte stále stáva, že ambulanciu navštívi do krvi urazený rodič, ktorého upozornil pediater, učiteľka v materskej škole alebo iný blízky, že by mal so svojou ratolesťou navštíviť logopéda. Urazený je väčšinou preto, lebo obsah pojmu „logopéd“ chápe len veľmi nepresne alebo vôbec, a často požaduje potvrdenie, že „jeho dieťa nie je debil“ ani „zaostalé“.
Pragmatické schopnosti dieťaťa
Počas celého vyšetrenia si logopéd všíma aj pragmatické schopnosti dieťaťa. To znamená, či dieťa dokáže efektívne použiť svoje rečové a jazykové schopnosti v praxi. Či sa dokáže spýtať otázku, keď sa potrebuje dozvedieť informáciu, či primerane reaguje na otázky komunikačného partnera, či udrží tému rozhovoru alebo sa stále vracia k svojej obľúbenej téme, či si uvedomuje, čo komunikačný partner vie o danej téme, a či nadväzuje očný kontakt.
Občas sa stáva, že deti reagujú v neznámych priestoroch ambulancie inak. Môžu sa extrémne snažiť alebo sa hanbiť. V prvom prípade sa môže logopédovi zdať, že dieťa všetky úlohy bez problémov zvláda, no v reálnom živote dané schopnosti nepoužíva a reaguje inak ako v testovacej situácii. Druhou možnosťou je, že dieťa napriek snahám rodiča i logopéda odmieta rozprávať a neprejaví svoj potenciál.
Prípadová štúdia: Syn s oneskoreným vývojom reči
Milé maminky, prosím o skúsenosť. Mám syna, má 3 roky a 4 mesiace, je šikovný, rozumie všetko, len s rozprávaním je problém. Pred cca 9 mesiacmi bola u klinickej logopedičky, ktorá diagnostikovala oneskorený vývoj reči. Nikde inde ho neodporučila, len čakať. Od septembra nastúpil do škôlky, myslela som, že kolektív pomôže, ale nejaké extra zlepšenie nevidím. Má svoju „čínštinu“, napr. „Ja“ je „va“, „vlak“ je „kvo“, „voda“ je „vova“ a pod. Zvuky zvierat napodobňuje, farby pozná. Je samostatný pri sebaobslužných činnostiach. Už sa stalo, že napr. vošiel do miestnosti a spýtal sa „kde je babka?“, povedala som mu, aby podal hračku mladšiemu a pekne povedal „ja ti dám“. Keď som sa spýtala, kto má prísť pre neho do škôlky, povedal „ty prídeš“, ale viac to už nezopakuje. Nerozumiem tomu a veľmi ma to trápi. Môže to mať súvis s tým, že mal po narodení silnú žltačku? Jeho pediatrička je zodpovedná lekárka a tiež odporúča čakať. Neviem, kam sa obrátiť.
Logopédia: Moderný prístup k rozvoju reči
Vývin reči je špecifický a v každom období sa intenzívnejšie rozvíja iná zložka: slovná zásoba, gramatika, výslovnosť, schopnosť čítať a iné. Napríklad, ak trojročné dieťa ešte nespája slová do viet, môže sa to naučiť v štyroch rokoch, ale vety nebudú gramaticky správne. Ak sa gramatika upraví v piatich rokoch, dieťa ešte nemusí byť pripravené na školu.
Dieťa, ktoré chodí na logopédiu, nie je hlúpe, ale učí sa pekne rozprávať. Toho sa báť netreba. Pri najmenších deťoch (do 3-4 rokov) logopéd pracuje najmä s rodičom. Rodič je ten, kto je s dieťaťom najčastejšie a kto ho môže najlepšie stimulovať v reči. Logopéd ukáže, ako na to.
Logopédia nie je žiadne trápenie, už nie je iba o paličkách v ústach a bielych plášťoch. Mnoho dnešných logopédov robí terapiu s deťmi hravou formou. Starší sedia za stolíkom so zaujímavými pracovnými listami, pomôckami, kartami, pexesom. Mladší sedia na koberci a pani logopedička ich s pomocou zaujímavých hračiek učí pekne rozprávať. Mnoho detí sa na stretnutie s logopédom teší.
Detský logopéd nie je doktor, z ktorého majú deti strach: nepichá injekcie, nepredpisuje lieky, nechodí v bielom plášti s rúškom na tvári. Logopédia nie je žiaden zázrak. Nik nemôže povedať, že ak sa odhodláte a zájdete k logopédovi, Vaše dieťa začne ako šibnutím čarovného prútika okamžite rozprávať. Niekedy sú za tým hodiny a hodiny spoločnej domácej snahy. Niekedy nás i napriek tomu možnosti a schopnosti dieťaťa jednoducho „nepustia“ k takým pokrokom, aké by sme si priali.
Vývin reči je veľmi individuálny a neexistujú dve rovnaké deti. Mnoho terapií v súčasnej logopédii sú tzv. „evident based“, čiže „založené na dôkazoch“, čo znamená, že ich efektivita je vedecky preukázaná výskumom.
Okrem toho, že návšteva logopéda prospieva deťom, často ulahodí aj rodičom: konečne zistíte, či Vaše obavy boli alebo neboli odôvodnené, zistíte, čo a prečo má vlastne Vaše dieťa za rečový problém, uvidíte, ktoré sú jeho silné a slabé stránky a naučíte sa tie slabé vhodne stimulovať. Stretnutia s logopédom môžu úplne zmeniť Váš postoj a pomôcť Vám vyrovnať sa s pocitmi, ktoré prežívate. Naučíte sa, čo môžete od dieťaťa najbližšie očakávať a budete sa tak čoskoro môcť tešiť z nových, aj malých, pokrokov.
Z mnohých rodičov sa potom stávajú akísi „laickí logopédi“, ktorí vedia aj sami vymyslieť vhodnú aktivitu. S niektorými takýmito mamičkami aj oteckami si dopisujem ešte po ukončení terapie: majú „arzenál“ pomôcok väčší ako ja a často ma prekvapia novou zaujímavou pomôckou, či aktivitou.
Ak máte podozrenie, že s rečou Vášho dieťaťa niečo nie je v poriadku, nečakajte. Nenechajte sa odradiť radami samozvaných odborníkov. O Vašom dieťati toho veľa nevedia a logopédia ako veda od „ich doby“ výrazne pokročila. Naučte sa Vášmu dieťaťu pomôcť.
Veľmi často počúvame v Ambulancii klinickej logopédie otázky typu: „Moje dieťa má štyri, päť rokov a ešte čisto nerozpráva. Stačí prísť s ním v predškolskom veku, keď bude mať šesť rokov?“
Narušená komunikačná schopnosť a jej prejavy
Slovo logopédia vzniklo zložením dvoch gréckych slov: „logos“ (slovo) a „paidea“ (výchova). Cieľom logopédie je rozvíjanie správneho vývinu reči z hľadiska formy aj obsahu, predchádzanie vzniku porúch a chýb reči a odstraňovanie už vzniknutých porúch a chýb reči. Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem „narušená komunikačná schopnosť“. Tá je podľa odbornej literatúry definovaná nasledovne: Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (prípadne niekoľko jazykových rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Zjednodušene povedané - ak cítime, že reč nášho komunikačného partnera sa v niečom líši od normy, odhliadnuc od jeho nárečia a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza.
Čo spadá do kompetencie logopéda?
- Narušenie artikulácie reči (dyslália, dyzartria):
- Dyslália - chybné tvorenie hlások (vynechávanie, zamieňanie, tvorenie na inom mieste, takmer nezrozumiteľná reč).
- Dyzartria - porucha reči pri detskej mozgovej obrne.
- Narušenie plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť):
- Zajakavosť - syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov zúčastňujúcich sa na hovorení.
- Tumultus sermonis (brblavosť) - porušenie tempa a rytmu reči.
- Narušený vývin reči (vývinová dysfázia, vývinová bezrečnosť):
- Vývinová dysfázia - štruktúrne a systémové narušenie niektorých oblastí vývinu reči, osvojovania si materinského jazyka.
- Vývinová bezrečnosť.
- Získaná neurotická bezrečnosť (mutizmus, elektívny mutizmus, surdomutizmus).
- Získaná orgánová bezrečnosť (afázia) - porucha už vyvinutej reči po ochoreniach alebo úrazoch mozgu.
- Narušenie zvuku reči (fufnavosť, palatolália):
- Fufnavosť (rhinolália) - zmenená nosová rezonancia.
- Palatolália - vývinová chyba reči na základe rázštepu podnebia.
- Narušenie grafickej podoby reči (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia).
- Symptomatické poruchy reči - sprevádzajú iné dominantné postihnutie alebo ochorenie (zrakové, sluchové postihnutie, mentálna retardácia).
- Poruchy hlasu.
- Autizmus - bezrečnosť spôsobená vrodenou poruchou osobnosti.
- Kombinované chyby a poruchy.