Tehotenstvo, či už vzniklo spontánne alebo pomocou metód asistovanej reprodukcie, je pre každú ženu jedinečnou skúsenosťou. Pre ženy, ktoré otehotneli po umelom oplodnení, sa však často vynárajú otázky týkajúce sa odlišností v priebehu tehotenstva, potenciálnych rizík a potreby špecifického prístupu. Odborníčka na asistovanú reprodukciu, doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA, z Centra pre asistovanú reprodukciu Gyncare Košice, objasňuje, že:
„Tehotenstvo prebieha úplne rovnako, či žena otehotnie spontánne alebo po umelom oplodnení. Môže mať komplikácie, a môže rovnako prebiehať úplne bez nich. Každá žena a každé tehotenstvo je unikátne.“
Počiatočné týždne tehotenstva po IVF
Najvýraznejšie rozdiely oproti spontánnemu otehotneniu sa môžu prejaviť v prvých týždňoch tehotnosti. Samotný proces umelého oplodnenia je často spojený so značnou psychickou záťažou, stresom a vysokými očakávaniami.
Častejšie kontroly a hormonálna podpora
Po potvrdení tehotnosti sú ženy, ktoré podstúpili IVF, zvyčajne kontrolované častejšie, často každé dva týždne, minimálne do desiateho týždňa tehotenstva. V tomto období je tiež vo väčšine prípadov nevyhnutné užívanie podporných liekov, ktoré nie sú bežné pri spontánnom otehotnení.
„Je to kvôli tomu, že hormonálna stimulácia pred umelým oplodnením môže narušiť tvorbu hormónov vo vaječníkoch, ktoré sú nevyhnutné pre včasné tehotenstvo,“ vysvetľuje docentka Toporcerová. „Okolo desiateho týždňa tehotenstva však túto funkciu tvorby hormónov plne preberá placenta a hormonálna liečba už vo väčšine prípadov nie je potrebná.“
Diskomfort a hyperstimulačný syndróm
V prvých dvoch až troch týždňoch po odbere vajíčok v rámci IVF sa môže objaviť určitý diskomfort, ako napríklad pobolievanie v podbrušku či pocit nafúknutého bruška. Tieto symptómy sú spôsobené zväčšenými vaječníkmi a miernymi formami hyperstimulačného syndrómu, ktorý je po hormonálnej stimulácii pomerne častý a obvykle do krátkeho času odoznie. Ťažké formy hyperstimulačného syndrómu sú v súčasnosti už veľmi zriedkavé a väčšine prípadov sa im dá predísť.
Zvládanie stresu a strachu
Najčastejšou komplikáciou včasného tehotenstva po IVF je psychická záťaž. Je prirodzené, že žena, ktorá sa dlho a neúspešne snažila otehotnieť, sa o svoje tehotenstvo bojí. Docentka Toporcerová zdôrazňuje:
„Najlepšie, čo pre bábätko v brušku môžete urobiť, je byť v čo najväčšej pohode. Nie je vhodná prílišná fyzická aktivita ani náročné športy, ale prechádzky v prírode a primeraný pohybový režim vám určite pomôžu. Ležať a nehýbať sa v prípade bezproblémového priebehu tehotenstva po mimotelovom oplodnení nie je nutné, ba dokonca by sme mohli povedať, že nevhodné.“
Prechod do starostlivosti gynekológa
Ak sa v priebehu prvých desiatich týždňov tehotenstva nevyskytnú žiadne komplikácie, pacientka je odporúčaná do starostlivosti svojho gynekológa. Ďalšie sledovanie v centre reprodukčnej medicíny už zvyčajne nie je potrebné.
Po desiatom týždni tehotenstva je riziko potratu relatívne nízke a ďalšia podporná liečba vo väčšine prípadov nie je potrebná. Aj keď sa obavy o budúce dieťa môžu počas celého tehotenstva prejavovať, je dôležité sústrediť sa na pozitívny priebeh.
Viacplodové tehotenstvo po IVF
V súčasnosti sa v rámci asistovanej reprodukcie preferuje prenos len jedného embrya do maternice, čo znižuje percento viacplodových tehotenstiev. V prípadoch, keď sa prenášajú dve embryá, môže dôjsť k uhniezdeniu oboch, čo vedie k viacplodovej gravidite.
„Takéto tehotenstvo je, samozrejme, oveľa rizikovejšie, a pacientka sa musí pripraviť na častejšie kontroly a obmedzenejší režim,“ uvádza lekárka s dlhoročnou praxou v asistovanej reprodukcii. „Snažíme sa hlavne minimalizovať riziko predčasného pôrodu a s tým spojených novorodeneckých komplikácií. Cieľom modernej reprodukčnej medicíny je ale čo najviac znížiť percento dvojčiat.“
Vplyv veku na tehotenstvo po IVF
Špecifické aspekty starostlivosti o tehotenstvo po IVF súvisia aj s vekom žien, ktoré sa liečia v IVF centrách. Priemerný vek tehotných žien po IVF je často vyšší ako v populácii, ktorá otehotnie spontánne.
Vyšší vek a s ním spojené riziká
Tehotenstvo vo vyššom veku je spojené s vyšším výskytom rôznych komplikácií, ako napríklad riziko predčasného pôrodu, tehotenskej cukrovky, vysokého tlaku a preeklampsie. Tehotenstvá po 45. roku života sú považované za vysoko rizikové a vyžadujú si špecifickú starostlivosť.
Genetické abnormality a vrodené chyby
Rastúce riziko genetických abnormalít plodu po 35. roku života platí rovnako pre spontánne otehotnenie ako aj pre asistovanú reprodukciu. Po 40. roku života je riziko genetických abnormalít približne 1:100. V súčasnosti sú však dostupné neinvazívne prenatálne testy z krvi matky, ktoré dokážu tieto abnormality odhaliť už po 11. týždni tehotnosti.
„Čo sa týka výskytu vrodených vývojových chýb u bábätiek, tak zatiaľ čo v bežnej populácii je riziko 2 %, po umelom oplodnení je riziko zhruba 4 %,“ vysvetľuje docentka Toporcerová. „Preto každej tehotnej odporúčame dôsledný prenatálny skríning. Dnešné možnosti prenatálnej diagnostiky sa už posunuli tak dopredu, že odborníci na prenatálnu diagnostiku vedia odhaliť veľkú časť takýchto problémov už v 12. týždni tehotnosti. Najdôležitejším vyšetrením však stále ostáva podrobný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa tehotnosti.“
Predčasný pôrod a cisársky rez
Riziko predčasného pôrodu je pri jednoplodových tehotenstvách po IVF mierne vyššie ako pri spontánnych otehotneniach. Niektoré štúdie však naznačujú, že toto riziko klesá v prípade tehotenstva po prenose rozmrazených embryí.
Otehotnenie po IVF cykle neznamená automaticky nutnosť cisárskeho rezu. Indikácie na cisársky rez sú rovnaké bez ohľadu na spôsob počatia. Dôležitý je aktuálny stav matky a dieťaťa.
Zhrnutie
Tehotenstvo po asistovanej reprodukcii sa v absolútnej väčšine prípadov nelíši od tehotenstva po spontánnom otehotnení. Kľúčové sú pozitívne naladenie, pravidelná prenatálna starostlivosť a dodržiavanie pokynov lekárov. Napriek prípadným obavám, ktoré sú prirodzené, je dôležité sústrediť sa na bezproblémový priebeh a tešiť sa na príchod vytúženého dieťatka.