Reprodukcia a pamäť: Hlboký ponor do fungovania ľudskej mysle

Naša ponuka zahŕňa široké spektrum umeleckých motívov, ktoré uspokoja aj tie najnáročnejšie vkusy. Nájdete u nás viac ako 340 tisíc motívov, od ikonických diel starých majstrov cez odvážne abstraktné kompozície až po moderné diela súčasných umelcov. Neustále rozširujeme našu zbierku o nové diela, aby sme vám vždy mohli ponúknuť to najlepšie.

Vysoko kvalitné reprodukcie tlačíme z profesionálnych fotografií s vysokým rozlíšením na prémiový papier alebo na plátno. Obrazy na plátne napíname na pevný drevený rám alebo ich kašírujeme na elegantnú ľahkú dosku. Pre dokonalý vzhľad ponúkame aj široký výber rámov, ktoré podčiarknu krásu každého diela. Pre kreslené obrázky, akvarely alebo grafické diela, ktoré najlepšie vyniknú na papieri, si u nás môžete vybrať aj vhodnú paspartu.

Pamäť: Základný psychický proces

Pamäť je komplexný psychický proces, ktorý predstavuje rozumovú schopnosť a výsledok uchovávania a opätovného vybavovania informácií. Je to všeobecný predpoklad pre ukladanie a následné spracovanie minulej skúsenosti jednotlivca. Pamäť je možné definovať rôznymi spôsobmi, no vo všeobecnosti ide o dynamický mechanizmus zapamätávania (vštepovania, kódovania), vybavovania (reprodukcia a znovupoznanie) a uchovávania (uskladnenia) informácií, s ktorými človek prichádza do kontaktu.

Experimentálne je pamäť jednou z najrozpracovanejších oblastí kognitívnej psychológie. Existuje viacero druhov pamäti, ktoré môžeme rozlišovať podľa štádií pamäťového procesu, podľa času potrebného na uchovanie informácií alebo podľa typu informácií, ktoré naša pamäť ukladá. Základné rozlíšenie však delí pamäť podľa trvanlivosti a kódovania na senzorickú pamäť, krátkodobú pamäť a dlhodobú pamäť.

Pamäť úzko súvisí s pozornosťou, myslením a učením. Jedine vďaka dlhodobej pamäti sme schopní pamätať si a vybavovať spomienky, myšlienky a vedomosti potrebné k nášmu životu. Zapamätávanie, ale aj vybavovanie, sú často ovplyvnené emóciami, našou osobnosťou a tzv. „spúšťačmi“ v konkrétnej situácii, ktoré umožnia vybaviť si aj zdanlivo zabudnuté informácie.

Pamäť je veľmi krehká a môže byť poškodená napríklad poranením mozgu, encefalitídou, alkoholizmom alebo pôsobením elektrošokov. Z fyziologického hľadiska je vo fáze kódovania aktívnejšia ľavá hemisféra, zatiaľ čo pri vybavovaní informácií je aktívnejšia pravá hemisféra mozgu. Dlhodobá pamäť podľa výskumov sídli v strednej oblasti spánkového laloku v hipokampe.

Procesy pamäti: Zapamätávanie, uchovávanie a vybavovanie

Naše vnímanie funguje na báze prijímania a spracovávania rôznych informácií prostredníctvom našich zmyslov. Vnímanie je však výberové, čo znamená, že nie všetky vnímané informácie ďalej spracovávame. Pamäť pracuje s tými informáciami, ktoré si naše vedomie vyberie na ďalšie spracovanie a považuje ich za dôležité.

Zapamätávanie (Kódovanie)

Zapamätávanie je prvotná fáza pamäťového procesu a je súčasťou každého pamäťového procesu. Prepúšťa informácie, ktoré by v pamäti mohli byť potenciálne uskladnené. Rozlišujeme dva základné typy zapamätávania:

• Neúmyselné zapamätávanie: Mimovoľné, teda zapamätáme si istú vec bez toho, aby sme si to vopred naplánovali alebo aby nás k tomu viedol nejaký zámer. Často ide o zapamätanie pod vplyvom emócií.
• Úmyselné zapamätávanie: Má charakter špeciálne organizovanej cieľavedomej práce.

Ďalej môžeme zapamätávanie rozdeliť na:

• Mechanické: Bez uvedomenia si logických súvislostí medzi časťami.
• Logické: S porozumením a pochopením súvislostí.

Základom zapamätávania je utváranie dočasných nervových spojov trvajúcich niekoľko sekúnd, ktoré sa môžu neskôr oživovať. Pri kódovaní informácie do pamäte sa informácia ukladá vo forme určitého kódu, či už zrakového, akustického, čuchového a pod. Experimenty pána Conrada ukázali, že pre krátkodobú pamäť má význam skôr akustické kódovanie (zrakové kódovanie je prchavejšie). Taktiež sa dokázalo, že akustické kódovanie je významnejšie ako sémantické (zapamätávanie slovami, významom). Napríklad pri snahe zapamätať si telefónne číslo si ho skôr zakódujeme ako zvuky názvov čísel, než ako zrakovú predstavu daných čísel alebo ich význam. Naopak, do dlhodobej pamäte sa informácie lepšie uchovávajú sémanticky, teda na základe významu slov. Napríklad pri učení musíme premýšľať, aby sme dosiahli uskladnenie informácie do dlhodobej pamäte.

Uchovávanie (Konsolidácia)

Uchovávanie informácií je proces, pri ktorom sa vytvorené pamäťové stopy stabilizujú a stávajú sa trvalejšími. Toto je zložitý dynamický proces osvojovania a prepracovania pamäťového materiálu. Podľa niektorých teórií má uchovávanie výberový charakter, čo znamená, že dlhodobo si človek zapamätá len to, čo je pre neho osobne významné, spojené s jeho potrebami, záujmami, cieľmi a emóciami.

Vybavovanie (Reprodukcia a Rekognícia)

Vybavovanie je vlastne získanie prístupu k informácii, ktorá bola v pamäti už raz uložená. Platí, že čím viac informácií si musíme v ten istý čas vybaviť, tým je naše vybavovanie pomalšie. Rozlišujeme:

• Reprodukcia: Doslovné zopakovanie bez pomoci, je to aktívne vybavenie si, ktoré si žiada vôľovú snahu.
• Rekognícia (znovupoznanie): V teste máme možnosti a keď spoznáme tú správnu, označíme ju. Znovupoznanie je oveľa ľahšie, ale môže nás aj veľmi ľahko pomýliť.

Pri zapamätávaní sú dôležité nervové spoje, ktoré sa vytvárajú a neskôr obnovujú.

Typy pamäti

Rozlišujeme niekoľko typov pamäti, ktoré sa líšia trvaním, kapacitou a spôsobom spracovania informácií.

Senzorická pamäť (Ultrakrátka pamäť)

Senzorická pamäť, nazývaná tiež ultrakrátka pamäť, má za úlohu uchovávať informácie prichádzajúce zo zmyslov po dobu niekoľkých milisekúnd až sekúnd. Uchováva presný obraz zmyslových podnetov, čiže akúsi kópiu senzorických skúseností, ktorá v nej ostáva tak dlho, kým z nej psychika nevyťaží potrebné informácie. Bezvýznamné podnety sú preto zabudnuté, kým významné sú posunuté ďalej do krátkodobej pamäte.

Súčasťou senzorickej pamäte je:

• Ikonická pamäť: Krátkodobo uchováva vizuálne informácie.
• Echoická pamäť: Uchováva sluchové podnety.

Napríklad, keď stojíme na križovatke a svieti červená. Červenú vnímame zmyslami, tieto informácie sú presúvané do senzorickej pamäte, v ktorej rozpoznávame červenú ako varovný signál a posúvame ho ďalej do krátkodobej pamäte.

Krátkodobá pamäť (Pracovná pamäť)

Krátkodobá pamäť, označovaná aj ako pracovná alebo operačná pamäť, rozhodne, či sú informácie pre nás významné. Jej funkciou je krátkodobé udržanie informácií, ktoré potrebujeme k našim psychickým aktivitám. Počas niekoľkých sekúnd uchováva obmedzené množstvo informácií, zvyčajne 7 ± 2 položky. Je možné v nej udržať aj informácie zo zmyslových modalít, napr. vôňu parfému, melódiu, chuť alebo aj citový zážitok. Krátkodobá pamäť je „pracovným stolom“ vedomia.

Krátkodobá pamäť zahŕňa:

• Fonologický uzol (artikulačný): Okamžitá pamäť pre čísla alebo slová, ktoré sa opierajú najmä o ich zvukovú podobu.
• Konceptuálna pamäť: Uchovávame v nej významy a myšlienky obsiahnuté v hovorenej reči a písaných textoch.

Nevýhodou krátkodobej pamäti je, že si informácie pamätáme približne 20 sekúnd, potom nastáva proces zabúdania. Výhodou je, že opakovaním môžeme informácie preniesť do dlhodobej pamäte.

Dlhodobá pamäť

Dlhodobá pamäť je pasívnou časťou pamäte, ktorá poskytuje obrovský sklad pre uchovanie informácií. Tieto informácie sú sprostredkované našimi zmyslami, ale môžeme si v nej uchovávať aj myšlienky, pocity a predstavy. Proces upevnenia (konsolidácie) pamäťových stôp trvá približne 30 minút. Ak si na nejakú vec vieme spomenúť po uplynutí 30 minút odkedy sme sa s ňou naposledy zaoberali, potom je naisto uložená v dlhodobej pamäti. Toto však neznamená, že tam bude uskladnená aj po niekoľkých rokoch; záleží od frekvencie opakovania a iných vplyvov (emócie a pod.).

Vštepovanie informácií do dlhodobej pamäte môže byť zámerné (mechanické opakovanie alebo memorovanie) alebo mimovoľné. Mechanické memorovanie však nie je vždy úspešná metóda, lebo stopy sa neukladajú dostatočne dlhodobo. Údaje do dlhodobej pamäte prechádzajú predovšetkým na základe sémantického kódovania (zapamätanie si významu).

Typy dlhodobej pamäti

Dlhodobá pamäť sa ďalej delí na:

• Deklaratívna pamäť: Uchováva dáta v tej podobe, v akej boli vštepované (napr. fakty, udalosti).
• Procedurálna pamäť: Obsahuje pravidlá alebo sled postupov, pomocou ktorých môžeme vytvoriť zmysluplné celky (napr. ako jazdiť na bicykli).
• Implicitná pamäť: Obsahuje automatizované senzomotorické zručnosti (beh, chôdza, schopnosť jazdiť na koni, bicyklovanie), precepčno-motorické zručnosti (hra na hudobný nástroj), automatizované kognitívne operácie a postupy (napr. gramatické pravidlá).
• Explicitná pamäť: Údaje ukladané do explicitnej pamäte musia prejsť vedomím a sú ľahko verbalizovateľné.
• Epizodická pamäť: Slúži na uchovanie a vybavenie si udalostí, príhod. Tieto udalosti si pamätáme v presnom priestorovom, časovom vymedzení a sú pre nás subjektívne dôležité. Súčasťou epizodickej pamäte je autobiografická pamäť (pamäť na osobné zážitky, najtrvalejšie sú tie zážitky, ktoré mali silný emocionálny sprievod) a tiež zábleskové spomienky.
• Sémantická pamäť: Uchovávanie a využívanie znalostí o slovách a pojmoch, ich vlastnostiach a vzájomných vzťahoch. Obsahuje konkrétne i abstraktné pojmy, ich ukladanie sa deje prostredníctvom verbálneho kódovania. Štruktúra sémantickej pamäti je hierarchická, pojmy sú uložené podľa stupňa všeobecnosti a sú vzájomne poprepletané.

Zabúdanie: Nevyhnutný proces

Zabúdanie je opakom uchovávania informácií. Je najprudšie po 1 hodine po pamäťovom vstupe (po 1 hodine si pamätáme asi 44,2% z pôvodne osvojeného materiálu, nedá sa však povedať, či ide o trvalú alebo dočasnú stratu). Zabúdanie nie je len negatívne, ale v rámci udržania zdravej psychickej regulácie je vlastne nevyhnutné.

Existujú rôzne teórie vysvetľujúce zabúdanie:

• Teória rozpadu stopy: Oslabenie pamäťovej stopy, jej nepoužívanie, vedie k rozpadu.
• Jostov zákon: Dve pamäťové stopy rovnako silné, staršia z nich bude trvalejšia a jej rozpad pomalší.
• Teória interferencie: Zabúdanie v dôsledku prekrývania sa novej informácie so starou informáciou.
• Straty vodítok: Informácie v dlhodobej pamäti sú triedené do kategórií a prepojené do sémantických sietí, preto je ich vybavovanie rýchlejšie.

Účelové zabúdanie je odstránenie nepotrebných alebo nepresných informácií.

Fyziologické a biochemické základy pamäti

Z fyziologického hľadiska je kľúčová plastickosť nervového systému, ktorá sa prejavuje tým, že každý nervovo-mozgový proces zanecháva po sebe stopu. Táto stopa mení povahu ďalších procesov a podmieňuje možnosť ich opätovného vzniku v čase, keď chýba podnet. Rozhodujúcou podmienkou vzniku pamäťových stôp je zmena vzťahov medzi nervovými bunkami, predovšetkým na synapsiách.

Pri prenose nervových vzruchov zohrávajú dôležitú úlohu neurotransmitery. V procese učenia a pamäte hrajú dôležitú rolu ionotropické a metabotropické receptory. Tieto procesy sú podobné pre epizodickú aj sémantickú pamäť.

Chemické teórie pamäti poukazujú na to, že špecifické chemické zmeny prebiehajúce v nervových bunkách pod vplyvom vonkajších podmienok sú základom mechanizmu procesov spevňovania, uchovávania a obnovovania stôp. Ide o preskupovanie bielkovinových molekúl neurónov a predovšetkým molekúl nukleidových kyselín. Deoxyribonukleidová kyselina (DNA) sa považuje za nositeľa genetickej pamäti, zatiaľ čo ribonukleidová kyselina (RNA) za základ individuálnej pamäti.

Princípy asociácie v pamäti

Podľa asocianizmu je pamäť utváranie spojení, asociácií medzi psychickými obrazmi, ktoré sa časovo stretnú vo vedomí človeka. Čím častejšie sa stretávajú, tým silnejšie spojenie sa medzi nimi utvorí. Aristoteles definoval tri princípy asociácie:

• Asociácie podľa dotyku (v priestore a v čase): Vnem, predstava alebo myšlienka o danom predmete má za následok vybavenie iných predmetov alebo javov, ktoré sa nachádzajú na jednom mieste súčasne s nimi alebo bezprostredne za nimi.
• Asociácie podľa podobnosti: Obrazy predmetov a javov vyvolávajú v našom vedomí predstavy, ktoré sú im v akýchkoľvek ohľadoch podobné.
• Asociácie podľa kontrastu: Obrazy predmetov a javov vyvolávajú v našom vedomí v určitom ohľade k nim protikladné obrazy a javy.

Pamäť je asociatívna, čo znamená, že nová informácia bude zapamätaná ľahšie, ak k nej už máme nejaké predošlé vedomosti. Využitie mnemotechnických pomôcok, ktoré vytvárajú asociácie s ľahko zapamätateľnými konštrukciami, môže efektívne pomôcť pri učení.

tags: #reprodukcia #priklady #apmat