Súdne nariadenie a starostlivosť o dieťa: Prípady a výzvy

Súdna prax na Slovensku v oblasti rodinného práva neraz slepo preberá liberálne západné modely starostlivosti o deti po rozvode manželov. Slovenské súdy často uprednostňujú práva rodičov pred právami dieťaťa, napriek deklarovanému opaku. To sa prejavuje napríklad pri schvaľovaní striedavej starostlivosti aj bez súhlasu jedného z rodičov alebo pri nesplnení zákonných predpokladov.

Jeden z takýchto prípadov, ktorý sa mohol odohrať kdekoľvek na Slovensku, nám opísala matka z východného Slovenska. Vlani vo februári podala návrh na rozvod a neodkladné opatrenie s cieľom zamedziť akémukoľvek styku maloletého dieťaťa s otcom, na ktorého zároveň podala trestné oznámenie. Napriek predloženým dôkazom na polícii neuspela. V roku 2021 bolo trestné stíhanie otca zastavené, hoci matka po osobnom nahliadnutí do trestného spisu zistila viacero nezrovnalostí.

Prípad matky z východného Slovenska: Trauma dieťaťa a súdne rozhodnutia

V jednom z odporúčaní psychológa sa uvádzalo: „Vylúčiť nepríjemné spúšťače prežitých tráum, žiadne stretnutia, videohovory či mnohokrát opakujúce sa vyšetrenia u psychológov, psychiatrov, znalcov…. Dôležitá je ochrana pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou.“ Dieťa bolo vedené na ambulancii a zúčastnilo sa liečebného táborového pobytu pre deti z pedopsychiatrickej ambulancie spolu s mamou. Počas pobytu malo dieťa problém so sociálnou adaptáciou, bolo neisté, nadmerne úzkostné. Chlapec sa stránil detí, bol upätý na mamu, neskôr vstupoval do kontaktu prevažne s dievčatami, chlapcov odmietal a bol k nim agresívny. Dospelých mužov sa bál, pri priblížení utekal. Bezhlavé úteky boli prítomné vždy v novej situácii, pri väčšom tlaku na dieťa.

Pri napätí boli prítomné hyperkompenzačné stavy prejedania sa, dieťa jedlom znižovalo svoje napätie a úzkosť.

Iný názor však mala vyšetrovateľkou určená znalkyňa z odboru psychológie, ktorá bez dostatočného posúdenia stavu všetko otočila proti matke aj jej maloletému synovi, de facto v prospech otca. Za svoje zvláštne vyšetrovacie metódy si táto znalkyňa vyslúžila od Ministerstva spravodlivosti SR výmaz zo zoznamu súdnych znalcov. Ani to však nebolo pre civilný súd vo veci starostlivosti o maloletého do rozvodu dostatočným argumentom, aby neumožnil otcovi, dôvodne podozrivému z psychického týrania manželky a sexuálneho zneužívania maloletého syna, kontaktovať sa s ním. Toto konanie vyvoláva u dieťaťa opakované traumatické stavy.

„Matka maloletého syna je povinná umožniť otcovi kontakt s ním cez skype vždy v pondelok a štvrtok každého kalendárneho týždňa v čase od 17:00 do 18:00 hod. a informovať ho o zdravotnom stave maloletého, o jeho vyšetreniach a o ostatných podstatných skutočnostiach týkajúcich sa ho pravidelne každý piatok v týždni okolo 16:00 hod.“

Následkom kontaktov s otcom sa dnes už skoro 5-ročnému chlapcovi vážne zhoršuje zdravotný stav. Emotívne odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, musí brať lieky, čo predtým nebolo nutné. Začal mať sebapoškodzujúce tendencie, ktorými nikdy predtým netrpel. Predtým, keď nemal kontakty s otcom, sa jeho zdravotný stav neustále zlepšoval. Bolo to vďaka cieleným postupom odborníkov, ktorí ho liečili a matke, ktorá sa synovi snažila dať pocit úplného bezpečia a lásky. Učila svoje dieťa samozrejmostiam - že je v poriadku kresliť, rozprávať nahlas, plakať keď chce. To všetko chlapcovi predtým jeho otec bolestivým spôsobom zakazoval.

Znalecký posudok a jeho interpretácia

Matka predložila civilnému súdu znalecký posudok, o ktorý sama požiadala, pretože ani 5 mesiacov od podania trestného oznámenia nebol ustanovený oficiálny súdny znalec na vyšetrenie jej syna. V tomto znaleckom posudku vypracovanom po psychologickom vyšetrení maloletého sa uvádza:

• „V prežívaní maloletého sa častejšie objavujú úzkosti a obavy. Od matky sa dokázal do istej miery vzdialiť, ale následne ho separačná úzkosť viedla k jej vyhľadávaniu. Postupne, ako sa adaptoval na prostredie vyšetrovne a nadviazal so mnou kontakt, bol ochotný od matky sa na niekoľko minút vzdialiť. Po krátkom čase ju opakovane vyhľadával. Zväčša chcel, aby matka bola pri ňom. Vyhľadával jej pozornosť a pomoc, ktorú si od nej vyžiadal.
• Agresívne správanie maloletého, zvyčajne proti matke, ale aj voči iným osobám, sa u maloletého opakovane vyskytuje. V noci sa opakujú nočné desy. Maloletý má k matke vybudovaný pozitívny, bezpečný a blízky vzťah. Dokáže sa pri nej uvoľniť, spontánne sa prejaviť, vzájomne si s matkou rozumejú. Voči matke ventiluje podstatnú časť svojho intrapsychického napätia vo forme agresívnych atakov.
• Nachádza sa v ňom aj takáto pasáž: „S oblasťou genitálií aj zadku má maloletý asociovanú úzkosť. Pri dotykoch na tieto časti tela v ňom vzrastá emočná tenzia, čo sa opakovane prejavuje heteroagresívnym a miestami autoagresívnym správaním. Intenzívny záujem o análny otvor, prudká odmietavá až agresívna reakcia vyvolaná neutrálnym dotykom na oblasť zadku bábiky chlapčeka, ťahanie bábiky za penis, označovania zadku ako oblasti, kde bábika cíti bolesť, tieto znaky spoločne ukazujú prežívanie emočného napätia a zlosti, ktoré sú asociované s dotýkaním sa genitálií či zadku u maloletého. Uvedené svedčí pre pravdepodobne prežitú traumatizáciu maloletého formou sexuálneho zneužívania.
• Maloletý má odmietavý postoj k vode. Kontakt s vodou v ňom môže evokovať prežívanie intrapsychickej tenzie.“

Znalec v závere svojho odborného posudku napísal: „Prítomná je zvýšená hladina úzkosti, nepokoj, instabilita, tikové prejavy, nočný des.“

Ako môže matka na základe takýchto lekárskych správ o zlej psychike maloletého syna po jeho čo i len skypovom kontakte s otcom dodržiavať nariadenie súdu, keď to priamo zhoršuje ťažko skúšanému chlapcovi jeho zdravotný stav? Aj napriek nepriazni súdov, obrovskému stresu a strachu o dieťa bude matka ďalej bojovať o zdravý vývin svojho syna.

Výzvy v súdnom systéme a ochrana práv dieťaťa

V súčasnom súdnom systéme, ktorý namiesto práv dieťaťa preferuje práva rodičov, zostávajú sociálni pracovníci a matky s deťmi na vedľajšej koľaji. Sexuálne násilie na deťoch v rodinách je v skutočnosti omnoho rozšírenejšie, ako sme ochotní si pripustiť. Podľa známeho psychiatra a psychoterapeuta MUDr. (...) výskumy už vtedy zistili, že 24 percent populácie zažilo v detstve istú formu sexuálneho násilia. Niekedy si ľudia nahovárajú, že to nie je pravdepodobné, lebo niečo také by urobil len chorý a úplne zdegenerovaný človek. Lenže presne tak to často je.

Právnička Zuzana Olexová rozpráva o prípadoch, keď sa aj napriek rozhodnutiam súdu rodič nemôže stretávať so svojím dieťaťom. Súdy podľa nej niekedy rozhodujú zvláštne. Bez ohľadu na môj názor by som ako advokátka takéto riešenie nemohla odporučiť. Ani z ľudského hľadiska si nemyslím, že toto je správny postup. Názory účastníkov konania môžu byť naozaj rôzne, často sú veľmi subjektívne a rodičia nie vždy vidia situáciu racionálne.

Medzinárodné spory a Haagsky dohovor

Je dôležité rozlišovať medzi vnútroštátnymi spormi a medzinárodnými presunmi dieťaťa. V takýchto prípadoch majú medzinárodné rozsudky taký vážny dosah na dieťa, že pokiaľ nie je istota, že rozhodnutím súdu dieťa nebude trpieť alebo nebudú jeho záujmy poškodené, je potrebné postupovať citlivo a individuálne. Haagsky dohovor bol prijatý v roku 1980, no odvtedy sa spoločnosť posunula, rovnako ako výchova detí a posudzovanie ich práv. Európsky súd pre ľudské práva veľmi silno obhajuje a ruší rozsudky, ak sa ukáže, že dieťa by mohlo byť presunom za hranice poškodené.

Súd môže dieťa vydať za hranice, ale nie vtedy, ak sú s tým spojené vážne psychické problémy alebo veľký strach. Ak dieťa prejaví vážny nesúhlas a naozaj hrozí, že tým presunom utrpí, súd by mal dôsledne prebrať všetky námietky rodiča aj samotného dieťaťa. Deti sú často ustráchané a nerozumejú, o čo ide. Z ich výpovedí musí byť jasné, aká je ich vôľa, samozrejme, ak sú vo veku, keď sú schopné sa vyjadriť. V takýchto prípadoch musí prevážiť záujem dieťaťa.

Domáce násilie môže mať deštruktívne následky na deti, že v prípade preukázania takejto okolnosti je druhoradé, či ich ten rodič zobral za hranice neoprávnene. V rámci Európskej únie sa ukázalo, že domáce násilie je častým javom, preto treba veľmi špecificky rozhodovať o zákaze presunu dieťaťa za hranice.

Prípady z praxe a nečinnosť inštitúcií

Právnička Zuzana Olexová spomína prípad z Česka, kde matka vychovávala sama tri deti, pretože otec, recidivujúci alkoholik s psychickými problémami, sa od nich odsťahoval. Okresný súd v Košiciach z nevysvetliteľných dôvodov rozhodol, že sa majú vrátiť k otcovi, pričom videl len to, že matka s deťmi odišla bez súhlasu otca. Súdy v tomto prípade pomohli človeku, aby nemusel platiť primerané výživné. Bol to absolútne absurdný prípad, nehovoriac o tom, že deti k otcovi nechceli ísť.

Žaloby o návrat sa teda veľmi často používajú aj ako istá forma vydierania expartnera. Na prvý pohľad to môže vyzerať rozumne, ale konanie môže trvať rovnako ako u nás - aj päť a viac rokov. Pokiaľ tam druhý rodič nemá zázemie, môže byť ťažšie sa niečoho domôcť. Deti sú často do týchto sporov zatiahnuté, čo je pre ne veľmi ťažké.

Spomína tiež prípad panej, ktorú zastupovala ešte pred ôsmimi rokmi. Jej partner dosiahol v roku 2009 predbežné opatrenie, ktorým mu zverili syna, označiac ju za psychicky labilnú. Až po troch rokoch sa jej podarilo súd presvedčiť, že to nie je pravda a môže sa so synom stretávať. Následne sa v rámci výkonu chcela zastupovať sama, pretože očakávala, že súdy jej pomôžu. Po štyroch rokoch zistila, že sa ničoho nedomohla. Za tie roky ju otec tak očierňoval, že syn ňou začal pohŕdať. Napriek rozhodnutiu súdu sa nenašla sila, vďaka ktorej by sa domohla kontaktu s vlastným dieťaťom. Nepomohli ani kolízni opatrovníci.

Otec za marenie výkonu rozhodnutia dostal jedinú pokutu, ktorú aj tak krajský súd zrušil. Môže to byť čistý egoizmus, snaha mať dieťa len pre seba, pomsta alebo len snaha druhému ublížiť. Niekedy si rodičia neuvedomujú, že dieťa má len ich dvoch.

Aktuálny prípad a nečinnosť súdu

Rieši sa aktuálny prípad, kde pokiaľ si otec nenašiel novú partnerku, všetko ako tak bolo v poriadku. Potom sa začali problémy. Matka prestala dávať dcéru na stretnutia a začali sa súdiť. Okresný súd Bratislava I. už v konaní ohľadne určenia styku chcela matka absolútny zákaz styku otca s dieťaťom a výživné tritisíc eur, čo znalec vyvrátil. Súd rozhodol o tom, že otec môže byť s dcérou každý druhý víkend.

Otec sa po dvoch mesiacoch dožadoval vykonania rozhodnutia na súde, dodnes sa však ničoho nedovolal. V auguste sa mu síce po štyroch mesiacoch urputného boja podarilo vziať dcéru na dovolenku, keď však matka zistila, že tam dcére bolo dobre, odvtedy už s ňou žiadny kontakt podľa rozsudku viac ako štyri mesiace nemal.

Dieťa vypočuli po štyroch mesiacoch od podania návrhu. Keď sa jej pýtali, prečo nebola na stretnutiach s otcom mesiac a pol, povedala, že bola na oslave kamarátky. Súd to rešpektoval a vôbec sa nepýtal, prečo tam nešla od otca. Z troch víkendov, keď sa mala stretnúť s otcom na tri dni, bola zakaždým jeden a pol dňa na oslave, čo pre súd bolo dostatočným dôvodom na to, že je to vlastne problém otca. Dokonca súd konštatoval, že ak dieťa má iné aktivity s rovesníkmi, otec to má chápať a ak sa s matkou nevie dohodnúť, nie je to vec súdu.

Od výsluchu v októbri minulého roka otec dcéru opäť nevidel. Súd má obmedzené možnosti, ale pokuty pôsobia účinne. V Česku ukladajú pokuty aj spätne a opakovane. Za každé nezrealizovateľné stretnutie pokuta.

Na Slovensku to funguje tak, že ak je veľmi zle, súd dá nejakú pokutu. Lenže ani polrok nie je dostatočne dlhý čas na pokutu. Ak súd aj pokutu dá, ide to na odvolacie konanie, čo znamená ďalšie tri mesiace. Ak sa spis vráti, možno príde na rad ďalšia pokuta. Maximálne tisíc eur. Okrem toho prichádza do úvahy trestné oznámenie pre marenie rozhodnutia súdu. Lenže tu narážame na to, že v takýchto prípadoch sa dopytuje polícia súdu, a ten sa často vyjadrí nejednoznačne.

Rozsudok na Slovensku akoby stratil váhu. Sú rodičia, ktorí ho prestanú rešpektovať. Kým niekto zasiahne, dokážu dieťa zmanipulovať a očierniť v jeho očiach toho druhého rodiča tak, že sa s ním naozaj odmietne stretávať. Ten druhý stratí priestor na prejav svojej lásky a právo podieľať sa na výchove.

Možno by bolo na čase, aby sa zaviedol nový trend už počas konania. Ak sudca vidí, že jeden rodič voči druhému má nezmyselné výhrady, nedodržiava dohody alebo nabáda dieťa voči nemu, tak mu jednoducho dieťa nezverí alebo mu neposkytne viac ako polovicu času s ním.

Kolízni opatrovníci sú veľmi často nečinní a čakajú, čo urobí súd. Sami neurobia nič, aj keď by mohli. Naopak, pracovníci sociálnych úradov sa nesprávajú profesionálne. Napríklad v spomenutom prípade, kde sa otec nedomohol dieťaťa od apríla, psychológ z úradu v Bratislave vydal na žiadosť matky doklad o tom, ako s dieťaťom pracuje dva roky na riešení jeho problému s otcom. Keď sa to otec dozvedel, osobne ho navštívil, ale zrazu mal dotyčný veľmi plný kalendár, takže mu dal stretnutie o mesiac, hoci vec bola urgentná.

Psychológ si teda názor tvoril bez toho, aby priestor mali obaja rodičia rovnako. Rodičia často odignorujú.

Možnosti vymáhania súdneho rozhodnutia

Ak jeden z rodičov rozhodnutie súdu nerešpektuje, druhý rodič sa môže obrátiť na súd a podať návrh na výkon rozhodnutia na miestne príslušný súd prvého stupňa. Nariadiť výkon súdneho rozhodnutia môže len súd. Pred samotným nariadením výkonu rozhodnutia súd vyzve rodiča, ktorý nerešpektuje súdne rozhodnutie, aby sa mu podrobil a upozorní ho na následky nepodrobenia sa rozhodnutiu. Pokiaľ táto výzva súdu zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 Eur, a to aj opakovane.

Súd ďalej v prípade, že výzva zostane bezvýsledná, môže vyzvať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zastavenie výplaty rodičovského príspevku alebo prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa. Súd môže nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť. Odňatie dieťaťa zabezpečuje sudca.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť aj bez návrhu rozhodnutie o zverení dieťaťa a dieťa môže zveriť do starostlivosti druhého rodiča.

Zmena súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa

V predchádzajúcich článkoch sme sa zaoberali otázkou rozvodu manželstva a rozchodu rodičov dieťaťa, ktorí neboli manželia. Súd v oboch týchto konaniach rozhoduje aj o zverení ich maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, príp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výsledkom je právny stav, ktorý odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Čo však v prípade, ak sa potreby maloletého dieťaťa zmenia natoľko, že vznikne potreba súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť?

Zákon o rodine takúto situáciu predpokladá v §26, keď umožňuje súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa, príp. rodičov natoľko, že je v záujme maloletého dieťaťa takáto zmena. Zmena pomerov a z toho logicky vyplývajúci záujem maloletého dieťaťa sú jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa.

Proces podania návrhu na zmenu zverenia dieťaťa

Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, v praxi tiež označovaný ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má maloleté dieťa svoje bydlisko.

Požadované náležitosti návrhu:

1. Osobné údaje navrhovateľa a odporcu: Uvedenie mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti oboch rodičov.
2. Domáhanie sa zmeny súdneho rozhodnutia: Jasné vyjadrenie, že sa žiada o zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, t.j. úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
3. Zdôvodnenie zmeny pomerov: Podrobné zdôvodnenie zmeny pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, a zdôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na zmene rozhodnutia.
4. Rozsah navrhovaných zmien: Uvedenie, či sa žiada o zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej alebo striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania.
5. Úprava výživného a styku: Keďže zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu uviesť:
   • Návrh určenia výšky výživného, ktoré má rodič, ktorému dieťa nebude zverené, mesačne platiť. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna.
   • Návrh na úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom.

Potrebné prílohy k návrhu:

• Rodný list maloletého dieťaťa.
• Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem maloletého dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia.
• Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa (potvrdenie zamestnávateľa, daňové priznanie, potvrdenie o poberaní prídavkov).
• Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti a osobné výdavky.
• Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na maloleté dieťa (školné, krúžky, lieky, oblečenie).

Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Kľúčové otázky pri rozhodovaní súdu

V konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vyporiadať s nasledujúcimi otázkami:

1. Zmena pomerov a záujem dieťaťa: Došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje záujem maloletého dieťaťa na zmene rozhodnutia o zverení?
2. Výška výživného: Aká bude výška výživného na maloleté dieťa?
3. Úprava styku: Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s maloletým dieťaťom?

Súd rozhoduje spravidla tak, že maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom.

Záujem dieťaťa ako primárne kritérium

Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Vždy rozhoduje záujem maloletého dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje.

Súd zisťuje záujem maloletého dieťaťa prostredníctvom:

• Výsluchu rodičov: Za účelom zistenia osobnostných a materiálových predpokladov pre zverenie dieťaťa. Skúma sa najmä vzťah rodiča s dieťaťom a jeho schopnosť starať sa o dieťa po všetkých stránkach.
• Pomermi v domácnostiach rodičov: Prostredníctvom kolízneho opatrovníka sa zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti pre dieťa.
• Názoru maloletého dieťaťa: Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť prihliadať na názor dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti.
• Znaleckého dokazovania: Ak je dieťa príliš mladé, aby vyjadrilo svoj názor, súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odboru detskej psychológie, ktorý vypracuje znalecký posudok.

Nový zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Ďalšou významnou novinkou je aj to, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti.

DOPORUČUJEME: Nezabudnite, že záujem svojho dieťaťa poznajú najlepšie jeho zodpovední rodičia a preto najlepším riešením otázky zverenia maloletého dieťaťa je rodičovská dohoda. Nenechávajte rozhodnutie na súde. Pokiaľ sa sami nedokážete s druhým rodičom dohodnúť, vyhľadajte pomoc odborníka, najlepšie psychológa.

Určovanie výšky výživného

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“

Výživné sa určuje najmä podľa:

• Majetkových pomerov rodičov: Súdom sa skúmajú opakujúce sa príjmy zo zamestnania či podnikania, ako aj ostatný majetok (nehnuteľnosti, autá, úspory).
• Schopností a možností rodičov: Berie sa do úvahy dosiahnuté vzdelanie, vek, zdravotný stav a možnosti uplatnenia sa na trhu práce.

Súd má právo neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Nový zákon o rodine zaviedol inštitút tzv. minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima.

DOPORUČUJEME: Aj pri otázke určenia výživného Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu.

tags: #nariadenie #sudu #dieta