Samovoľné potraty, teda tie, ktoré nie sú vyvolané vonkajším zásahom, predstavujú pre mnohé ženy bolestnú skúsenosť. Príčiny týchto potratov nie sú vždy úplne jasné a často sú výsledkom kombinácie viacerých faktorov, ktoré môžu súvisieť s vývojom plodu alebo zdravotným stavom matky.
Čo je spontánny potrat?
Spontánny alebo prirodzený potrat je predčasné ukončenie gravidity z prirodzených príčin pred dosiahnutím životaschopnosti plodu. Najčastejšie je dôsledkom takzvaného "rozhodnutia prírody", ktoré ukončí vývoj plodu jeho vylúčením z tela matky. Najrizikovejším obdobím je prvý trimester tehotenstva, pričom väčšina samovoľných potratov sa odohráva do 12. týždňa tehotenstva. Zriedkavejšie sa vyskytujú aj tzv. neskoré potraty do 24. týždňa gravidity.
S dĺžkou gravidity postupne klesá riziko potratu. Napríklad v 6. až 8. týždni tehotenstva je pravdepodobnosť potratu 15 - 18 %, zatiaľ čo v 17. týždni tehotenstva klesá už len na 3 %. Štatisticky končí približne každé 9. až 10. tehotenstvo spontánnym potratom.
Príčiny samovoľných potratov
Príčiny spontánnych potratov sú rôznorodé. Medzi najčastejšie patria:
- Genetické poškodenie plodu: Chromozomálne abnormality, teda extra alebo chýbajúce chromozómy, sú zodpovedné za približne 50 % spontánnych potratov.
- Vývojové anomálie plodu.
- Infekcie a iné ochorenia matky.
- Užívanie liekov alebo vystavenie sa rôznym druhom žiarenia v rannom štádiu tehotenstva.
- Silný šok a stres.
- Pád a úraz.
- Hormonálne poruchy.
- Poruchy na úrovni hematológie (krvi).
Je dôležité poznamenať, že väčšina skorých potratov do 12. týždňa ostáva s nezodpovedanou otázkou "prečo?". Ak bola maternica vyčistená kyretážou, je možné obsah poslať na rozbor, ktorý môže veľa odhaliť.
Kedy sa znova pokúsiť o bábätko?
Otázka, kedy je vhodné začať sa opäť snažiť o dieťa po potrate, je veľmi individuálna a závisí od viacerých faktorov. Lekári zvyčajne odporúčajú dať telu a psychike čas na zotavenie.
Odporúčania lekárov a odborníkov
Celá rada lekárov odporúča počkať po potrate aspoň 3 mesiace. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dokonca odporúča počkať pol roka, predovšetkým preto, aby sa žena dala psychicky do poriadku.
Škótska gynekologička Sohinee Bhattacharyaová poukazuje na to, že v prípade samovoľného potratu, kedy telo nebolo vystavené žiadnemu umelému zásahu, môže byť čakanie troch alebo šiestich mesiacov zbytočné. Štúdie naznačujú, že ženy, ktoré otehotneli do šiestich mesiacov po potrate, mali menšiu pravdepodobnosť opakovaného potratu v porovnaní so ženami, ktoré otehotneli neskôr.
V prípade, že ste samovoľne potratili v rannom štádiu tehotenstva a nemali ste žiadne ďalšie komplikácie, nie je dôvod dlho čakať. Ak vám lekár potvrdí, že ste zdravá, môžete sa o otehotnenie pokúsiť hneď v ďalších mesiacoch.
Faktory ovplyvňujúce načasovanie ďalšieho tehotenstva
Pri odporúčaní ďalšieho tehotenstva gynekológovia zohľadňujú:
- Príčinu samovoľného potratu.
- Dĺžku tehotenstva, ktoré bolo ukončené.
- Spôsob ukončenia tehotenstva (prirodzený alebo nutnosť kyretáže).
Čím dlhšie tehotenstvo trvalo, tým väčšia by mala byť pauza pred nadchádzajúcim tehotenstvom. V minulosti lekári odporúčali čakať až rok, dnes je to zvyčajne 6 mesiacov, výnimočne tri.
Všeobecne sa odporúča počkať aspoň tri menštruačné cykly, aby sa hormonálne pomery v organizme dostali do normálu a nastúpila normálna menštruácia.
Psychická stránka po potrate
Samovoľný potrat hlboko zasiahne každú ženu. Vyrovnať sa so stratou dieťaťa je veľmi ťažká a prelomová životná skúsenosť. Duša bolí dlho a srdce matky nikdy nezabudne. Po potratoch sa tiež môže objaviť tzv. posttraumatický stres.
Niektoré ženy sa pokúšajú počiatočný šok potlačiť ďalším tehotenstvom, no náhliť sa do ďalšej gravidity snahou nahradiť stratu môže byť chybou. Ďalšia gravidita by mala byť naplánovaná veľmi starostlivo až po prekonaní všetkých úskalí spojených so spontánnym potratom.
Ak cítite, že vás valcujú negatívne pocity, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc alebo sa zveriť niekomu, komu dôverujete. Nie ste v tom sama.
Spontánny potrat verzus umelé prerušenie tehotenstva
Je dôležité rozlišovať medzi spontánnym potratom a umelým prerušením tehotenstva (interrupciou). Umelé prerušenie tehotenstva môže mať vplyv na plodnosť a reprodukčné zdravie ženy.
Riziká umelého prerušenia tehotenstva
Pri umelom prerušení tehotenstva môžu nastať komplikácie, ktoré môžu ovplyvniť budúce tehotenstvá:
- Poškodenie krčka maternice: Môže viesť k ohrozeniu ďalšieho tehotenstva, potratu alebo predčasnému pôrodu.
- Narušenie steny maternice: V zriedkavých prípadoch môže viesť k neschopnosti otehotnieť. V extrémnych prípadoch môže byť nutné maternicu odstrániť.
- Infekcie: Môžu postihnúť vaječníky a vajíčkovody, čo následne spôsobí ťažkosti s otehotnením.
Okrem neplodnosti môže umelé prerušenie tehotenstva viesť aj k iným ťažkostiam, ako sú mimomaternicové tehotenstvo, ďalší spontánny potrat, narodenie mŕtveho dieťaťa či predčasný pôrod.
Hoci sa tieto riziká považujú za mizivé, je dobré o nich vedieť. Žena by mala byť pred zákrokom oboznámená so všetkými možnými následkami.
Riziko opakovaného potratu
Po prvom potrate je riziko opakovaného samovoľného potratu približne 20 %. Po dvoch potratoch sa riziko zvyšuje na približne 28 %. Ak má žena za sebou tri a viac spontánnych potratov, riziko opakovaného potratu je vyššie, až 43 %.
V každom nasledujúcom tehotenstve po potrate je zvýšené riziko, preto sa nasledujúca gravidita často považuje za rizikovú.
Genetické vyšetrenie oboch partnerov je nutné v prípade, že žena prekonala niekoľko po sebe nasledujúcich nedobrovoľných strát.
Vplyv životného štýlu a veku na riziko potratu
Okrem genetických príčin a zdravotného stavu matky môžu riziko potratu ovplyvniť aj faktory životného štýlu a vek ženy.
Fajčenie a alkohol
- Fajčenie: Ženy, ktoré fajčia počas tehotenstva, majú vyššie riziko potratu.
- Alkohol: Dôkazy o negatívnych účinkoch miernej konzumácie alkoholu sú protichodné, avšak všeobecne sa odporúča jeho obmedzenie alebo úplná abstinencia počas tehotenstva.
Vek matky
Zrelší vek matky je tiež rizikovým faktorom. Ženy vo veku 35 rokov majú o 20 % vyššie riziko potratu ako mladšie ženy. Vo veku 40 rokov sa riziko zvyšuje až dvojnásobne, na 40 %.
Zachovanie plodnosti po onkologickej liečbe
Onkologické ochorenie a jeho liečba môžu ovplyvniť plodnosť. Je dôležité, aby pacienti v reprodukčnom veku viedli včasný rozhovor so svojím onkológom o možných dôsledkoch liečby na plodnosť a o možnostiach jej zachovania.
Medzi možnosti zachovania plodnosti patria:
- Zmrazovanie vajíčok, spermií, embryí.
- Hormonálna ovariálna supresia.
- Chirurgické metódy na minimalizáciu poškodenia reprodukčných orgánov.
- Darcovské programy (embryá, spermie, vajíčka).
- Adopcia alebo náhradné materstvo (ak je legálne).
Je dôležité si uvedomiť, že žiadny postup negarantuje úspešné otehotnenie a bezproblémové tehotenstvo.