Vplyv hluku na novorodencov a malé deti

Hluk, predovšetkým ten, ktorý je spôsobený dopravou, obťažuje veľké množstvo ľudí, vrátane detí. Podľa Európskej environmentálnej agentúry hluk znepríjemňuje život takmer 20 miliónom Európanov. Hluk ovplyvňuje psychiku dieťaťa a často spôsobuje únavu, zlú náladu, agresivitu, neochotu, ale aj celkové zníženie výkonnosti. Pre deti je hluk nebezpečný aj z hľadiska ich sústredenia sa a učenia. Znižuje presnosť, rýchlosť psychomotorických výkonov a zvyšuje počet chýb. Výskumy preukázali, že schopnosť učiť sa je priamo úmerná tomu, akému hluku sú deti vystavované. Bolo dokázané, že deti žijúce v blízkosti veľkých letísk či dopravných zón, trpia problémami s učením a majú horšie študijné výsledky. Každodenný hluk z automobilovej či vlakovej dopravy navyše spôsobuje, že deti čítajú slabšie, v škole majú horšie výsledky a ich pamäť je tiež obmedzená. Hluk, navyše, ovplyvňuje i výkonnosť pri jednoduchých aritmetických úkonoch, ako je sčítanie, odčítanie, násobenie či delenie. Najväčší pokles nastáva po 1,5-hodinovom pôsobení hluku v intenzite 85 dB.

Vnímanie zvuku v maternici

Bábätko v maminom lone už počas tehotenstva vníma zvuky z vonkajšieho prostredia. Plod začína reagovať na zvuky približne od 16. týždňa tehotenstva, avšak v tomto období je jeho sluch ešte veľmi obmedzený. Schopnosť počuť a rozlišovať zvuky sa výraznejšie zlepšuje až okolo 24. týždňa, kedy je sluch bábätka ešte lepší vďaka vývoju kostičiek vnútorného ucha. Dieťa je neustále obklopené hlukom matkinho tela - počuje tlkot jej srdca, prípadné škŕkanie v bruchu i šum prúdiacej krvi. Okrem toho je dieťa schopné počuť aj zvuky z okolia, pričom veľmi dobre vníma mužské hlasy (dobrá správa pre oteckov!).

infografika zobrazujúca vývoj sluchu plodu v maternici týždeň po týždni

Mamičky si môžu všimnúť, že ich bábätko na zvuky reaguje. Napríklad sa drobček v brušku začne intenzívne hýbať po hlasnom zatrúbení auta. Bábätko tiež neraz reaguje nepokojom a vrtením sa v brušku na hlasnú rockovú hudbu, pri jemnejších tónoch alebo klasickej hudbe sa môže upokojiť. Samozrejme, neplatí to všeobecne, každé bábätko je iné a každé je inak citlivé na hluk. O tom, že bábätká počujú a reagujú na zvuk svedčia aj výskumy, kedy sa bábätkám v brušku púšťala nejaká melódia (alebo spievala samotná mamička), a dieťa aj po narodení bolo schopné túto hudbu rozoznať a očividne sa pri nej upokojilo.

Plodová voda a tkanivá tela matky poskytujú dieťaťu určitú ochranu pred hlukom. Podľa odborných odporúčaní by tehotné ženy nemali byť pravidelne vystavované hluku nad približne 115 decibelov. Ide o hladinu porovnateľnú s motorovou pílou alebo veľmi hlasnou hudbou. Hluk môže ovplyvniť vývoj dieťaťa v maternici, najmä ak presahuje bezpečné limity a pôsobí pravidelne. Netreba však panikáriť - dôležitá je prevencia, rozumné správanie a ochrana pred nadmerným hlukom. Krátkodobý a ojedinelý hlasný zvuk zvyčajne dieťa nepoškodí. Všeobecne sa odporúča neprekračovať hladinu približne 115 dB, najmä pravidelne.

Hlasné zvuky (napr. stroje, koncerty) zvyšujú srdcovú frekvenciu a pohyby plodu, čo ho môže znepokojiť. Dieťa vníma, keď je hlas matky, či iných blízkych ľudí adresovaný jemu. Matka podvedome mení intonáciu i tok reči, keď sa prihovára svojmu bábätku. Spev adresovaný dieťaťu je najprirodzenejším hudobným prejavom. Uspávanka sa ako hudobný fenomén objavuje naprieč históriou vo všetkých kultúrach. Či už spievate známy nápev, alebo si vymyslíte vlastnú melódiu a slová, opakujte ich dieťatku každý deň. Môžete si vytvoriť spoločný rituál - „vašu“ chvíľku. Urobte si pohodlie, hladkajte si bruško a spievajte pri tom. Po brušku môžete jemne klopkať, packať, či ho zľahka pohojdávať v rytme piesne.

Viacero odborných štúdií odkazuje na merateľné i viditeľné zmeny v rytme srdca a pohybovej aktivity plodu v maternici pri počúvaní hudby. Nie je pritom dôležité, o aký hudobný žáner ide. Oveľa podstatnejšie je vnútorné nastavenie matky, ktorá je priamym príjemcom hudobnej produkcie. Zbytočne budeme púšťať „odporúčaného“ Mozarta, ak sa matka nedokáže pri jeho skladbách uvoľniť a mať z hudby pôžitok. Správne zvolený repertoár dokáže v tele uvoľniť endorfíny a ich účinok okamžite pocíti aj dieťa. Pravdou však je, že metrum a vnútorný pulz, ktoré majú v Mozartových dielach jedinečný rukopis, sú blízke tlkotu srdca a rytmu chôdze. Tieto dva aspekty už vo svojej podstate dieťa upokojujú, v spojení s hudbou môžu mať ešte silnejší účinok.

Citlivosť novorodencov na hluk a potenciálne riziká

Hluk rôzneho charakteru neodmysliteľne patrí k nášmu každodennému životu. Veľa mamičiek zaujíma, či ich bábätko v brušku vníma zvuky a hluk z vonkajšieho okolia a či mu prípadne silný hluk nemôže nejako uškodiť. Hluk predstavuje vážnu hrozbu pre sluch, zdravie, učenie a správanie našich detí. Naopak, ticho podporuje vzdelávacie prostredie a dáva rodičom a deťom príležitosť, aby si navzájom užívali svoju spoločnosť. Rodičia by sa mali snažiť tráviť čo najviac pohodových chvíľ so svojimi deťmi, čítali si, rozprávali sa a hlavne počúvali svoje deti. To všetko má pozitívny vplyv na detstvo.

Hoci sa môže zdať, že novorodenec ešte vníma veľmi obmedzene, na zvuky reaguje pomerne intenzívne. Najmä hlasné a náhle podnety môžu vyvolať zľaknutie, strhnutie či plač. Intenzita zvuku, meraná v decibeloch (dB), tu zohráva dôležitú úlohu - príliš vysoké hodnoty dokážu bábätko stresovať a pri dlhodobej alebo opakovanej expozícii môžu poškodiť sluch. Odborníci vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa hlasitosť zvukov v blízkosti dieťaťa udržiavala dlhodobo pod hranicou 50 dB.

Príliš hlasný zvuk môže spôsobiť hučanie v ušiach a dočasné zníženie citlivosti sluchu. Okrem poškodenia sluchu spôsobujú aj iné vedľajšie príznaky - problémy so spánkom, podráždenosť, bolesť hlavy, stres. Medzi zvuky, ktoré môžu byť pre bábätko škodlivé, patria:

  • Príliš hlasné alebo náhle zvuky: Domáce spotrebiče ako vysávač či mixér sa môžu krátkodobo pohybovať v rozmedzí 70 - 80 dB. V meste sa hluk áut a motorov ľahko dostane aj nad tieto hodnoty. Koncerty či ohňostroje často prekračujú 100 dB, čo je už pre malé bábätko ozaj nebezpečne hlasné prostredie.
  • Hlukové znečistenie: Mestské prostredie býva zaplavené zvukmi - od klaksónov áut, cez stavebné práce až po neustále hučiacu elektroniku. Tento chronický hluk môže spôsobiť nadmerný stres, narúša spánok a celkovú psychickú pohodu malého organizmu.
  • Elektronické zvuky (TV, mobilné telefóny) v pozadí: Televízia zapnutá v pozadí, tablet so zvukovou hrou či neustále zvoniaci mobil pri uchu - to všetko predstavuje pestrú škálu hlasných a občas rušivých zvukov. Okrem toho, že môžu bábätku sťažovať zaspávanie alebo znižovať jeho schopnosť sústrediť sa, viaceré výskumy upozorňujú na možné oneskorenie vo vývoji reči u detí, ktoré trávia priveľa času v blízkosti elektronických médií.

Nebezpečenstvá hlučných hračiek a používania slúchadiel do uší deťmi a tínedžermi

Niektorí lekári neodporúčajú tehotným ženám vystavovať sa väčšiemu hluku vôbec, iní v tom až taký veľký problém nevidia, ak to nie je pravidelná situácia, teda ak tehuľka nie je obklopená silným hlukom často. Plodová voda funguje ako tlmič vysoko posadených zvukov, no naopak tie nízko posadené zvýrazňuje, čo vyplýva z viacerých výskumov.

O tom, že nadmerný hluk môže bábätku uškodiť, svedčia aj štúdie zamerané na ženy, ktoré počas tehotenstva pracovali v hlučnom prostredí (kde bola nutná i ochrana sluchu). Tieto štúdie preukázali, že takéto ženy mali častejšie bábätká so sluchovým postihnutím. Taktiež sa zistilo, že u žien, ktoré boli počas tehotenstva vystavované častému a dlhodobému hluku, hrozí vyššie riziko predčasného pôrodu alebo nízkej pôrodnej hmotnosti bábätka. Pre tehotnú ženu je teda istotne lepšie, ak sa prílišnému hluku podľa možnosti vyhýba a určite nie je pre budúce mamičky vhodné hlučné pracovné prostredie. Tehotné ženy sa spravidla ani samy necítia dobre a pohodlne, ak sú obklopené prisilným hlukom.

Zvukové hračky a ich potenciálne riziká

V posledných rokoch sa zvyšuje počet hračiek, ktoré sú na batérie - to predpokladá nárast hračiek, ktoré vydávajú zvuky a/alebo svietia a blikajú. Akceptovateľná hranica hlučnosti hračiek v USA je 85 dB. Na Slovensku však žiadna takáto hranica neexistuje. V Smernici Európskeho parlamentu a rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek sa uvádza odporúčanie na vypracovanie prísnejších a komplexnejších noriem na obmedzenie maximálnych hladín hluku hračiek. Zákon č.78/2012 udáva, že hračky by mali byť navrhnuté a vyrobené tak, aby zvuk, ktorý vydávajú, nepoškodil sluch detí. To, či hračka spĺňa bezpečnostné normy býva uvedené na obale. Hračky, ktoré vydávajú vysoké zvukové hladiny musia obsahovať toto upozornenie: „Upozornenie! Nepoužívať tesne pri uchu!“

Veľakrát však namerané hodnoty hlučnosti hračiek nepoukazujú na realitu. Problémom pri testovaní je to, že hluk sa meria v určitej vzdialenosti (zvyčajne na „úroveň ruky“), čo skresľuje výsledky, pretože dieťa si často prikladá hračku aj k tvári, ušiam. Zvuk je tak znásobený. Napríklad hračka, ktorá má „bežnú“ hlasitosť 90 dB sa dostane pri uchu až na úroveň 120 dB (čo je hlasitosť rockového koncertu)! Pre porovnanie - ak úroveň hluku na pracovisku presiahne 85 dB, zamestnanec je povinný použiť chrániče sluchu.

Preto je dôležité overiť si hlasitosť hračky už v obchode. Ak už hračku doma máte, reproduktor prelepte páskou, aby ste zvuk utlmili. A v „najhoršom“ prípade batérie jednoducho vyberte. Môžete si stiahnuť do mobilu aplikáciu na zisťovanie úrovne hluku (napr. Sound Meter) a priložte telefón od hračky na vzdialenosť, akou sa s ňou hráva vaše dieťa najčastejšie. A akú hlasitosť vydáva hračka v tesnej blízkosti? Vyskúšajte, aký hlasný zvuk počuje váš drobec, keď si hračku priloží k uchu.

Hudba a jej vplyv na bábätko

Mnohí rodičia využívajú hudbu pri uspávaní alebo hraní sa s dieťaťom. Tá môže mať na bábätko upokojujúci vplyv, pomáha mu zrelaxovať, a dokonca ho môže motivovať k rôznym pohybovým reakciám. Jemné melódie, či už klasické, alebo ľudové, dokážu bábätko v mnohých prípadoch upokojiť a prebudiť v ňom zvedavosť.

Pre čerstvo narodené dieťatko je mamin hlas jednou z najistejších „kotiev“. V maternici ho vnímalo celé týždne, a tak je prirodzene zdrojom bezpečia aj vonku. Spievanie - či už uspávanky alebo jednoduché, veselé popevky - preto dokáže malého človiečika upokojiť. Zároveň pomáha pri rozvoji reči: bábätko sa zo spevu učí rytmus, intonáciu a sleduje pohyb pier pri vyslovovaní slabík.

Často diskutovanou témou zvykne byť hlasitosť hudobnej produkcie, s ktorou sa dieťa konfrontuje nielen v prenatálnom období, ale aj po narodení. Zatiaľ čo v maternici ho chráni plodová voda a zvuky vníma skreslene a tlmene, sluch dojčaťa a malých detí je mimoriadne citlivý a treba ho pred prílišným hlukom chrániť (napríklad špeciálnymi slúchadlami). Rovnako pre dieťa v maternici, ako aj pre dojčiatko a batoľa platí, že oveľa nebezpečnejšie, ako samotný nameraný hluk sú neprimerané vibrácie, ktoré produkujú niektoré štýly hudby. Ak počúvate hudbu v jej akustickej podobe, nemusíte sa obávať ani väčšej hlasitosti. Napokon všetky deti profesionálnych hudobníčok boli v prenatálnom období neustále obklopené živou hudbou produkovanou priamo matkou a na ich sluch to nemalo negatívny dopad. Práve naopak, na hudbu sú v tejto podobe navyknuté a ani po narodení im nerobí problém zaspať v podobnom zvukovom prostredí.

Biely šum: Pomocník alebo hrozba?

Biely šum je rovnomerná zmes zvukov všetkých frekvencií, pričom mnohým bábätkám pripomína bezpečné prostredie maternice. Jemne šumí a žblnkoce, ako v brušku mamy. Preto sa tento zvuk (napríklad šumenie ventilátora či vlny mora) často používa na uspávanie. Dôležité je však dávať pozor na hlasitosť - odporúča sa úroveň okolo 50 - 60 dB a vypnutie alebo stlmenie bieleho šumu po zaspatí dieťaťa.

Prírodné zvuky, ako šum dažďa či spev vtákov, majú podobný efekt ako biely šum, no často pôsobia o niečo „mäkšie“ a rozmanitejšie. Preto mnohé bábätká spia lepšie vonku, uspáva ich nielen čerstvý vzduch ale aj zvuky okolia.

Biely šum môže prekračovať limity hluku, ktoré sú odporúčané pre batoľatá. Ak je dieťa takejto hlasitosti vystavené cca 8 až 10 hodín denne môže to narušiť vývoj jeho sluchu alebo ho poškodiť. Existujú domnienky, že počúvanie bieleho šumu môže viesť k rozvoju porúch sluchového spracovania. Mozog sa môže prispôsobiť a vyhodnotí monotónny zvuk ako niečo nepodstatné, čo netreba počúvať. Pri poruche sluchového spracovania je pre dieťa ťažké spracovať informácie, ktoré počuje.

Pokiaľ už po bielom šume na uspanie dieťaťa siahnete uistite sa, že hluk neprekračuje 50 decibelov. Nikdy nedávajte prístroj s bielym šumom do postieľky k dieťaťu alebo k jeho hlave. Používajte ho len ako zvuk v pozadí. Biely šum môže byť dočasným riešením spánku dieťaťa. Nepoužívajte ho ako univerzálny spôsob uspávania či zlepšenia kvality spánku detí. Miesto toho môžete vyskúšať niektoré techniky tréningu spánku.

Praktické rady pre ochranu sluchu bábätka

Novorodený človečik je sluchom prepojený s vonkajším svetom oveľa viac, ako ostatnými zmyslami. Využime tento fenomén a poskytnime mu prostredie, v ktorom sa bude cítiť v bezpečí. Na prvom mieste je to matka, ktorej telo bolo dovtedy jeho zvukovým útočiskom. Pozná jej hlas, je mu blízke jej dýchanie, tlkot srdca a, samozrejme, jej vôňa. S hlávkou uloženou na matkinej hrudi, ideálne v kontakte koža na kožu, sa dieťatko ocitne vo zvukovo blízkom prostredí, ku ktorému nepotrebuje žiadne umelé náhrady ako biely šum, elektronickú pestúnku, zapnutý vysávač, či práčku.

Monotónny a rytmický zvuk vychádza priamo z matkinho tela, hoci sama môže byť v danom momente zvukovo úplne pasívna. Spomínaný monotónny zvuk, ktorý novorodenca upokojuje, ľahko vytvoríme sami a rovnako jednoducho ho môžeme produkovať počas iných činností, ktorým sa potrebujeme venovať (varenie, upratovanie a pod.). Vaše „bručanie“ sa vám môže zo začiatku javiť absurdné, ale buďme k sebe úprimní - naozaj je lepšie kvôli spánku bábätka zapínať vysávač? Nájdite si zvuk, ktorý sa vám ľahko vyludzuje. Môžete ho kombinovať s rytmickým húpaním, či iným pohybom. Napríklad:

  • vydychovanie vzduchu fúkaním, pri ktorom repetitívne intonujeme jednoduchú melódiu (napr. -);
  • rytmické čičíkanie - bábätká naň výborne reagujú;
  • jednoduché melodické nápevy v brumende - teda spievanie melódie so zatvorenými, resp.

Rytmizácia pri komentovaní a pomenúvaní akejkoľvek činnosti, spolu s riekankami a pesničkami sa stane najdôležitejším hudobným vnemom dieťaťa v prvých rokoch života. Nepretrhnime hudobnú niť, ktorú sme spoločne zdieľali s dieťatkom v období tehotenstva.

Novorodenec je sluchovo mimoriadne vnímavý. Pre jeho prvé sociálne interakcie je veľmi dôležité, aby bol aj v bdelom stave v primeranej miere obklopený zvukovými podnetmi, v ktorých rozpoznáva známe hlasy (otca, súrodencov) a zvuky (štekot psa, pustený televízor, tečúcu vodu). Chodiť pri ňom „po špičkách“ naozaj nemusíme.

Na záver ešte jeden „obľúbený“ mýtus - plačom si dieťatko hlas ani pľúca určite neposilňuje.

Praktické kroky na ochranu sluchu dieťaťa:

  • Obmedzte vystavenie hluku: Snažte sa vyhýbať hlučným prostrediam, ako sú koncerty, ohňostroje alebo rušné ulice. Ak sa nemôžete vyhnúť hluku, zvážte použitie detských chráničov sluchu.
  • Dbajte na hlasitosť hračiek: Vyberajte hračky, ktoré nevydávajú príliš hlasné zvuky. Ak už máte doma hračku, ktorá je príliš hlučná, prelepte reproduktor páskou alebo vyberte batérie.
  • Stlmte elektronické zariadenia: Nepúšťajte televízor, rádio alebo iné elektronické zariadenia príliš nahlas. Snažte sa obmedziť čas, ktorý dieťa trávi v blízkosti týchto zariadení.
  • Vytvorte tiché prostredie pre spánok: Uistite sa, že v spálni dieťaťa je ticho a pokoj. Použite zatemňovacie závesy alebo rolety, aby ste zablokovali vonkajšie svetlo, a ventilátor alebo klimatizáciu, aby ste vytvorili príjemnú teplotu.
  • Sledujte reakcie svojho bábätka: Každé dieťa je iné a reaguje na hluk inak.

Hlukom spôsobená strata sluchu u detí je vážnym problémom a má vplyv na rečový, jazykový, kognitívny, sociálny a emocionálny vývoj. Deti sú nebezpečnému hluku vystavené denne. Hluk poškodzuje sluch detí, osvojovanie si jazyka, čítanie a učenie a sociálne interakcie. Zdravotnícki odborníci sa zhodujú na tom, že nepretržité vystavenie hluku nad 85 decibelov v konečnom dôsledku poškodí sluch.

V školskom prostredí môže hluk dosahovať až 90 decibelov, čo je úroveň mestskej premávky. Na detskom ihrisku plnom detí to môže byť až alarmujúcich 115 decibelov! Rodičia by mali venovať pozornosť hluku pri rekreačných aktivitách detí. Uvažujte nad hlukom, ktorý robia hračky, ešte pred ich kúpou. Nabádajte deti, aby si stíšili hudbu, televízor a počítačové hry, ak sa vám zdá, že to majú príliš nahlas. Ak je vaše dieťa v školskej kapele, porozprávajte sa o hlasitosti s učiteľom hudby alebo im zabezpečte štuple do uší.

Slúchadlá a slúchadlá do uší. O prehrávačoch MP3 a smartfónoch je známe, že produkujú úrovne zvuku až 105 - 110 decibelov. Deti, ktoré takto nahlas počúvajú hudbu niekoľko hodín denne, čelia nevyhnutnej strate sluchu.

Venujte pozornosť varovným príznakom straty sluchu spôsobenej hlukom (zvonenie v ušiach, tlmená reč) a ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa sluchu vášho dieťaťa, prediskutujte to so svojím pediatrom alebo autorizovaným audiológom. Pamätajte si, že strate sluchu vyvolanej hlukom, aj keď je trvalá, sa dá predchádzať.

tags: #moze #hluk #poskodit #novorodenec