V našom tele existuje rozsiahly ekosystém mikroorganizmov, ktorých celkový počet dosahuje neuveriteľných sto biliónov. Značná časť z nich sídli v našom tráviacom trakte, kde tvoria takzvaný črevný mikrobiom. Tento komplexný systém sa formuje už od narodenia a hrá kľúčovú úlohu pri správnom vývoji nielen slizničného, ale aj celotelového imunitného systému. Zloženie črevnej mikrobioty nie je statické a mení sa s vekom. Narušenie rovnováhy v črevnom mikrobiome, často spôsobené priemyselne spracovanou a nezdravou stravou, môže byť jedným z faktorov prispievajúcich k vzniku nežiaducich reakcií na potraviny, ako sú alergie a intolerancie. Okrem stravy môže črevný mikrobiom ovplyvňovať aj stres, ktorý zasahuje do funkcií tráviaceho traktu.
Pri vzniku potravinových alergií je dôležité brať do úvahy aj genetické predispozície a faktory ovplyvňujúce integritu črevnej bariéry. Zvýšená priepustnosť čreva môže viesť k prenikaniu nežiaducich látok do organizmu.
Obilniny a ich vplyv na zdravie
Obilniny tvoria základnú zložku ľudskej stravy. Konzumácia prolamínov obsiahnutých v pšenici, raži, jačmeni a kontaminovanom ovse môže u citlivých jedincov spôsobiť zápalové poškodenie sliznice tenkého čreva, čo vedie k symptómom celiakie. Je však dôležité poznamenať, že konzumácia obilnín obsahujúcich lepok môže byť spojená aj s inými ochoreniami, ktoré nemusia byť výlučne spôsobené lepkom samotným. Okrem lepku môžu imunitný systém aktivovať aj nelepkové proteíny pšeničného zrna, známe ako ATI (inhibítory amyláz a trypsínu). ATI sú považované za hlavný alergén pri tzv. pekárenskej astme. Podľa niektorých štúdií sa ATI môžu podieľať aj na patogenéze celiakie, kde môžu zosilňovať imunitnú odpoveď. Pravdepodobne zohrávajú rolu aj pri vzniku neceliakálnej gluténovej/pšeničnej senzitivity.
Alergia na lepok, iné pšeničné proteíny a ostatné lepkové obilniny je neprimeraná imunologická reakcia navodená IgE protilátkami, ktoré sa viažu na špecifické miesta alergénov (epitopy). Tento proces spúšťa kaskádu reakcií vedúcich k alergickému zápalu a prejavom alergie, ako sú nádcha, kýchanie, opuch sliznice v ústach, začervenanie očí, dýchacie ťažkosti, svrbenie kože či problémy v tráviacom trakte.
Prejavy a diagnostika alergie na pšenicu
Výskyt IgE-mediovanej alergie na pšenicu postihuje približne 2 % svetovej populácie. U niektorých pacientov sa môže vyskytnúť krížová reaktivita IgE s proteínmi iných obilnín, ako je raž či jačmeň, alebo dokonca s inhalačnými alergénmi. Najčastejšie sú postihnuté pokožka a dýchacie cesty. U dospelých sa často stretávame s trvalou alergiou na pšenicu, ktorá sa objavuje výlučne v spojení s telesnou námahou (WDEIA - anafylaxia na pšenicu vyvolaná fyzickou aktivitou). V takýchto prípadoch môže dôjsť k prechodnému narušeniu slizničnej bariéry v črevách, čo zvyšuje jeho priepustnosť pre alergény pšenice a ich následný prienik do celého organizmu. Intenzívna fyzická aktivita môže viesť až k závažným anafylaktickým reakciám, niekedy v kombinácii s inými faktormi, ako je užívanie aspirínu.
Ďalšou formou alergie na pšenicu je tzv. "pekárenská astma", ktorá je vyvolaná vdychovaním alergénov z pšeničnej múky na pracovisku. Vdýchnutie surovej pšeničnej múky je hlavným spúšťačom tejto formy ochorenia. Alergická nádcha, často spojená s týmto povolaním, môže časom prerásť do astmy.
Základné diagnostické metódy zahŕňajú:
- Vyšetrenie hladín špecifických IgE protilátok na pšenicu alebo raž v krvi.
- Kožné prick testy (SPT), ktoré hodnotia okamžitú reakciu pokožky na alergén.
- Orálny záťažový test, ktorý je však potrebné vykonávať pod prísnym lekárskym dohľadom v priestoroch s možnosťou okamžitej resuscitácie kvôli riziku anafylaktickej reakcie.
Diagnostika WDEIA a pekárskej astmy
Diagnostika WDEIA môže byť niekedy náročná, najmä ak sa na túto diagnózu nemyslí. Okrem vyššie uvedených metód je možné vykonať aj špecifický záťažový test pri fyzickej aktivite. Ten spočíva v kontrolovanom príjme pšenice 30 minút pred plánovaným cvičením (napr. na bežiacom páse po dobu 15-20 minút).
Diagnostika pekárskej astmy sa opiera o:
- Klinické prejavy ochorenia.
- Potvrdenie pozitivity špecifických IgE protilátok na pšenicu v krvi.
- Pozitivitu kožných prick testov.
Prejavy potravinových alergií
Alergia na pšenicu sa najčastejšie prejavuje kožnými príznakmi, ako sú svrbenie a podráždenie pokožky, a tiež reakciami v dýchacích cestách (astma), často bezprostredne po konzumácii. U detí sú bežné prejavy astma, exantém (vyrážka) a hnačka. Prejav môže byť aj okamžitý. Pri kontakte s alergénom v ústach sa môže objaviť tzv. orálny alergický syndróm, ktorý sa prejavuje aftami v ústach, opuchom jazyka či hrdla. Možnými príznakmi sú aj tráviace ťažkosti, ktoré sa objavujú s určitým časovým odstupom.
Celková alergická reakcia (anafylaxia) je najvážnejšou formou alergickej reakcie. Prejavuje sa búrlivou odpoveďou organizmu, ktorá často začína intenzívnym svrbením celého tela, kožnou reakciou a sťaženým dýchaním. Reakcia sa môže spustiť už niekoľko desiatok sekúnd po zjedení potraviny a v priebehu niekoľkých minút môže viesť až k šokovému stavu. Bez okamžitej liečby (adrenalín, podpora dýchania a obehu) môže byť smrteľná. Počet prípadov anafylaxie narastá; v USA lekári ročne ošetria približne 29 000 ľudí s anafylaktickou reakciou spôsobenou potravou, pričom 125 až 150 z nich zomiera.
Prvotnými príznakmi anafylaxie býva výrazné svrbenie na rôznych častiach tela, začervenanie, opuchnutie, žihľavka, ekzém, pocity tepla, pokles krvného tlaku, búšenie srdca. Postihnutý človek cíti zmenu, závraty, poruchy videnia, môže sa objaviť nádcha, kýchanie, zmeny v dýchaní a srdcovom rytme. Telo sa môže snažiť zbaviť alergénu vracaním alebo hnačkou. Tieto príznaky sa môžu objavovať postupne alebo súčasne. Ak sa takýto stav objaví krátko po konzumácii potraviny, najmä takej, ktorú bežne nejete (napr. oriešky, semená), je nevyhnutné okamžite volať rýchlu zdravotnú službu.
Prvá pomoc - Anafylaxia
Anafylaxia indukovaná fyzickou aktivitou
Anafylaktická reakcia môže byť spustená aj aeróbnou alebo inou dlhšie trvajúcou telesnou záťažou. Táto forma anafylaxie sa často objavuje po námahe, najmä v chladnom a vlhkom alebo veľmi teplom a vlhkom prostredí. Predchádza jej krátka epizóda únavy, pocitu tepla a svrbenia. Príčinou nie je samotný pohyb, ale konzumácia alergénu pred záťažou. Typické je, že zjedenie danej potraviny bez následnej námahy nespôsobí žiadne ťažkosti, rovnako ako samotná námaha bez predchádzajúceho jedla. Anafylaktickú reakciu teda vyvoláva kombinácia jedenia pred záťažou, pričom námaha pôsobí ako spúšťač.
Prvá pomoc pri anafylaxii:
- Okamžite volať rýchlu záchrannú službu.
- Každý alergik by mal pri sebe nosiť pohotovostný balíček liekov, vrátane adrenalínovej injekcie.
- Do príchodu lekára je potrebné postihnutého uložiť do polohy s nohami hore, nakoľko strata vedomia býva často spôsobená prudkým poklesom krvného tlaku.
Prevencia:
- Úplné a striktné vyhýbanie sa alergénu.
- Pri známej alergii na potravinu je potrebné sa jej vyhýbať aj v minimálnych množstvách.
- Odporúča sa vyhýbať sa fyzickej námahe (beh, rýchla chôdza) minimálne 6 hodín po konzumácii potenciálneho alergénu.
Prevalencia alergických reakcií, kde šport pôsobil ako spúšťač, nie je vysoká, ale je dôležité o nej vedieť. Často sa táto reakcia objavuje u jedincov, ktorí inak nemávajú prejavy potravinovej precitlivenosti. Najčastejšími potravinovými alergénmi v tomto kontexte bývajú múčne potraviny (najmä pšeničné), orechy, rajčiny, zemiaky a koreniny. Najvýznamnejším alergénom je proteín obilnín - gamagliadín.
Rozpoznávanie a manažment potravinových alergií
Precitlivenosť na niektoré potraviny sa môže prejaviť aj menej známymi symptómami, ktoré nie sú typické pre klasické alergické prejavy ako kýchanie či nádcha. Tieto príznaky môžu zahŕňať:
- Hyperkinetický syndróm: predráždenosť, nesústredenosť, poruchy správania u detí.
- Reumatická artritída: často sa vyskytuje u ľudí s alergiou na kravské mlieko.
Ak sa tieto ťažkosti objavia po zmene stravovania, je pravdepodobné, že ide o alergiu. V takom prípade je nutné identifikovať problematickú potravinu a úplne ju vyradiť z jedálnička. Zistenie príčiny však nemusí byť vždy jednoduché. Podozrivú potravinu by ste mali vylúčiť minimálne na dva týždne. Ak ťažkosti pominú, pravdepodobne ste našli "vinníka". V prípadoch, keď sa reakcia objaví až po niekoľkých hodinách, môže byť diagnostika komplikovaná a je vhodné vyhľadať lekársku pomoc. Lekár môže pomocou testov zúžiť okruh podozrivých alergénov a nasadiť vhodnú liečbu. Moderné lieky na alergiu dokážu výrazne zmierniť príznaky.
Niektoré potraviny môžu vyvolať reakcie podobné alergii, ktoré však nie sú alergického pôvodu. Medzi takéto prejavy patria bolesti hlavy, brucha, hnačka či kožné prejavy. Tieto reakcie sa často objavujú po konzumácii alkoholu, ananásu, avokáda, bravčového mäsa, čokolády, niektorých rýb, orechov, špenátu, vaječného bielka, vína, zŕn obilia či džúsov.
Je dôležité nepodceňovať ani bagatelizovať alergiu. Na spustenie alergickej reakcie často stačí veľmi malé množstvo alergénu, ktoré nemusí byť ani voľným okom viditeľné. Alergici musia striktne dodržiavať diétu odporúčanú lekárom a vyhýbať sa konzumácii jedál, pri ktorých nie je známe ich zloženie, najmä na návštevách alebo v reštauráciách.
Špecifické potravinové alergie
Alergia na mlieko
V prípade ťažkostí spojených s konzumáciou mlieka je vhodné ho na niekoľko dní úplne vylúčiť z jedálnička, vrátane kontroly etikiet potravín, nakoľko mlieko je často pridávané do rôznych výrobkov. Ak ťažkosti po pár dňoch vymiznú, je pravdepodobné, že boli spôsobené mliekom. Niektorí ľudia tolerujú kyslomliečne výrobky (jogurty, zakysanky) aj napriek alergii na surové alebo sušené mlieko a mliečne výrobky (syry, maslo, bryndza, tvaroh).
Alergia na vajcia
Vajcia sú častou príčinou alergií. Vaječný bielok aj žĺtok sú súčasťou mnohých jedál. Často sa vyskytuje skrížená alergia medzi vajcom a alergiou na vtáky (perie, mäso). Alergici na vajcia by mali informovať lekára pred očkovaním proti chrípke, pretože sa aj v tomto prípade môže objaviť reakcia. Vaječný bielok je najčastejším alergénom u detí.
Alergia na mäso
Alergia na mäso je zriedkavá. Môže sa objaviť u ľudí alergických na kravské mlieko, ak konzumujú hovädzie mäso v surovom stave (tatársky biftek). Tepelná úprava mäsa znižuje pravdepodobnosť ťažkostí.
Korenie a pochutiny
Napriek tomu, že sa koreniny pridávajú v malom množstve, môžu byť príčinou vážnych alergických reakcií. Horčica či kari korenie môžu spôsobovať problémy.
Alergia na ryby
Pri alergii na ryby je potrebné sa im vyhýbať aj v podobe výparov pri varení. Taktiež je dôležité zabezpečiť, aby sa jedlo nepripravovalo na rovnakom oleji, v akom sa predtým spracovávali ryby.
Alergia na obilniny
Pri alergii na pšenicu je potrebné počítať s jej skrytým výskytom v párkoch, salámach či omáčkach. Alergia na jačmenný slad môže viesť aj k alergii na pivo. V prípade alergie na obilniny môže byť zdrojom alergénu aj prítomnosť plesní alebo roztočov v múke.
Alergia na arašidy a bôbovité rastliny
Alergické reakcie na arašidy sú časté a intenzívne, v USA patria k najčastejším potravinám spôsobujúcim fatálne reakcie. Na spustenie reakcie stačí mimoriadne malé množstvo arašidov (desatina miligramu). Reakcia nastáva v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd. Sójová náhrada mlieka nemusí byť vždy účinná pre alergikov na kravské mlieko, nakoľko môžu byť alergickí aj na sóju.
Alergia na ovocie a zeleninu
Pri spracovaní ovocia a zeleniny môže dôjsť k alergii nielen po konzumácii, ale aj pri vdychovaní pár pri varení. Niektorých ľudí môžu dráždiť aj aerosólové kvapôčky pri krájaní či strúhaní. Zemiaky obsahujú termolabilný alergén, preto sú varené zemiaky ako alergén zriedkavé. Mrkva, petržlen, zeler, ale aj broskyne, hrušky a marhule môžu byť častým problémom. Banány sú tiež častým alergénom a čím sú zrelšie, tým je riziko vyššie.
Alergia na orechy a semená
Alergické reakcie na orechy a semená môžu mať vážny až smrteľný priebeh. Nerafinované oleje lisované za studena môžu tiež spôsobiť závažnú reakciu. Alergici by si mali dávať pozor na konzumáciu gaštanov, kešu orieškov, kokosového orechu, ľanových semiačok, lieskovcov, mandlí, pistácií, slnečnicových či sezamových semien, vlašských orechov či maku.
Alergia na konzervačné látky a farbivá
Prídavné látky v potravinách, ako sú konzervačné látky, farbivá, zvýrazňovače chuti či stabilizátory, môžu u citlivých jedincov vyvolať alergickú reakciu. Glutaman sodný, pridávaný na zvýraznenie chuti, môže spôsobiť okamžité alebo oneskorené príznaky.
Význam eliminačných diét a diagnostiky
Niektorí pacienti môžu reagovať aj na minimálne množstvo alergénu, preto je nevyhnutné pozorne sledovať označenia na potravinách a vyhýbať sa výrobkom s uvedeným stopovým obsahom alergénov.
Diéta pri alergii a iné diéty môžu mať významný vplyv na psychiku pacientov a ich rodín. Deti s potravinovými alergiami môžu mať obmedzené možnosti účasti na bežných aktivitách, ako je návšteva škôlky či školskej jedálne.
Každá eliminačná diéta by mala byť odporúčaná s rozvahou, aby bolo jednoznačné, či daná potravina skutočne spôsobuje ťažkosti. Niektoré výsledky alergologických testov môžu ukazovať zvýšené hodnoty protilátok, ale ich konzumácia nemusí vyvolávať komplikácie.
Pri oneskorených reakciách, najmä u detí s atopickým ekzémom, sa využívajú diagnostické eliminačné diéty. Potravina sa vylúči zo stravy na obdobie 2 až 8 týždňov a sleduje sa zlepšenie ekzému. U dojčiat a malých detí sa najprv vylučuje kravské mlieko, potom vajcia, pšeničná múka a sója. V závažných prípadoch sa pristupuje k tzv. elementárnej diéte, ktorá zahŕňa vylúčenie takmer všetkých alergénov.
Podpora imunity a zmiernenie alergických prejavov
Alergia je prehnaná imunitná reakcia organizmu na neškodné látky, ktoré telo vníma ako nebezpečenstvo. K vzniku alergie prispieva genetická predispozícia, vonkajšie vplyvy (znečistené ovzdušie, nadmerná hygiena), prekonané infekcie či chronický stres. Alergie sa nedajú úplne vyliečiť, ale niektoré doplnky stravy môžu pomôcť zmierniť ich prejavy.
- Rovnováha črevnej mikroflóry: Podporuje imunitný systém a reguluje imunitné reakcie. Kľúčové sú probiotiká a fermentované potraviny.
- Vitamín C: Posilňuje obranyschopnosť a pôsobí ako prírodné antihistaminikum.
- Quercetín: Nachádza sa v cibuli, jablkách, brokolici. Pomáha potláčať uvoľňovanie histamínu a znižovať závažnosť alergických príznakov.
- Omega-3 mastné kyseliny: Majú protizápalové účinky a pomáhajú znižovať prejavy alergie. Nachádzajú sa v rybách, ľanových a chia semienkach, orechoch.
- Kurkumín: Obsahuje silné protizápalové a antioxidačné vlastnosti. Môže obmedziť uvoľňovanie histamínu a iných zápalových mediátorov.
Vhodnými doplnkami stravy na podporu imunity a zmiernenie alergických reakcií sú probiotiká, vitamín C, bromelaín, quercetín, omega-3 mastné kyseliny a kurkumín.
Alergie u psov a ich diagnostika
V posledných rokoch narastá počet potravinových alergií u psov. Stúpajúca dlhovekosť psov a mestské prostredie s vyšším znečistením a stresom môžu oslabiť imunitný systém. Nesprávne stravovacie návyky a moderné krmivá s alergénmi tiež prispievajú k tomuto problému. Je dôležité rozlišovať medzi alergiou (imunitná reakcia na bielkovinu) a intoleranciou (reakcia tráviaceho systému).
Príznaky alergie na krmivo u psa často zahŕňajú:
- Opakujúce sa svrbenie, najmä večer alebo po jedle.
- Častejšie olizovanie labiek, škrabanie.
- Začervenanie kože, zápaly uší (špecifický zápach, tmavý maz, trasenie hlavou).
- Problémy s trávením: mäkká stolica, hlien, zvracanie, nadúvanie.
Pri podozrení na alergiu je kľúčová eliminačná diéta, kde sa pes kŕmi len vybraným jedlom (nový proteín alebo hydrolyzované krmivo) po dobu 2 až 4 týždňov. Dôležité je zaznamenávať všetky zmeny v správaní a zdravotnom stave psa. Po zlepšení stavu sa vykonáva kontrolovaná provokácia s pôvodnou zložkou stravy na identifikáciu príčiny.
Pri výbere hypoalergénneho krmiva je dôležitý jasný zoznam surovín. Krmivá s jedným druhom proteínu (single protein) sú výbornou voľbou. Pri prechode na nové krmivo je dôležité postupovať postupne, kombinovaním starého a nového krmiva počas 7-10 dní.
Pamlsky by mali byť v súlade s diétou a ideálne by mali mať jednoznačné zloženie (napr. single protein mäsové pamlsky).
Potravinová alergia vs. intolerancia
Približne 2 % dospelých v EÚ trpí skutočnou potravinovou alergiou, zatiaľ čo mnohí ďalší trpia intoleranciou.
Potravinová alergia
Pri potravinovej alergii telo vníma určitú potravinu ako hrozbu a imunitný systém na ňu reaguje. Alergická reakcia sa prejavuje kýchaním, vyrážkou, opuchom a obvykle sa objaví v priebehu niekoľkých minút od kontaktu s alergénom.
Časté príznaky potravinovej alergie:
- Svrbenie alebo opuch v oblasti úst a hrdla.
- Opuch, začervenanie alebo svrbenie kože.
- Sipot alebo dýchavičnosť.
- Nádcha a bolesť nosa, prípadne svrbenie očí.
- Nevoľnosť a vracanie.
- Hnačka.
Potravinová intolerancia
Pri potravinovej intolerancii sa imunitný systém nezapája a reakcia je zvyčajne spojená so žalúdkom. Prejavuje sa do niekoľkých hodín alebo aj dní po konzumácii problematickej potraviny.
Časté príznaky potravinovej intolerancie:
- Hnačka.
- Nevoľnosť.
- Nafukovanie.
- Bolesť brucha.
Najčastejšou potravinovou intoleranciou je intolerancia laktózy.
Ak máte podozrenie na potravinovú alergiu alebo intoleranciu, je vhodné viesť si denník o konzumovaných potravinách a objavujúcich sa príznakoch a poradiť sa s lekárom.