Mentálne postihnutie je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie, ako sú poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne schopnosti. Zároveň obmedzuje adaptívne správanie, teda schopnosť prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Najvýznamnejším socializačným a výchovným činiteľom pre deti s mentálnym postihnutím je nepochybne rodina, ktorá ich významne ovplyvňuje od narodenia.
Dieťa s mentálnym postihnutím sa v závislosti od stupňa mentálneho defektu viac či menej odlišuje od normálneho dieťaťa rovnakého veku. Mentálne postihnutie môže siahať do prenatálneho obdobia, kedy rôzne faktory poškodzujú normálny vývin plodu počas tehotenstva. Tieto faktory môžu byť fyzikálne, chemické a biologické, ako napríklad poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, či infekčné ochorenie matky počas raného tehotenstva.
Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi, ktoré majú svoj pôvod pred počatím a dedia sa od predkov. Chromozómové aberácie, ktoré vznikajú náhodne v čase počatia, môžu tiež spôsobiť mentálne postihnutie v dôsledku poruchy v štruktúre alebo funkcii genetického aparátu.
Ďalšou príčinou môže byť postnatálne poškodenie mozgu, ktoré narúša rozvoj rozumových schopností.
Stupne mentálnej retardácie a ich charakteristika
Výchova detí a práca s nimi sa v rámci možností ich socializácie odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu. Mentálna retardácia, alebo retardácia intelektového vývinu, je postihnutie, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k zníženiu rozumových schopností, zastaveniu, oneskoreniu alebo nedokončeniu vývinu intelektu.
Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50)
Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba a v praktických zručnostiach, aj keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší. IQ u dospelých zodpovedá mentálnemu veku 9 - 12 rokov. Hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, ktoré často v slovnej zásobe úplne chýbajú. Prítomná je znížená chápavosť, je teda potrebné opakovať požiadavky, a zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie. Títo jedinci sú ľahko ovplyvniteľní, preto sa často dajú zviesť ku kriminálnej činnosti. Výchovné prostredie má u týchto ľudí veľký význam.
Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35)
Zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Vyznačuje sa obmedzením neuropsychického vývoja. Dieťa začína veľmi neskoro sedieť a chodiť, pohybovo ostáva neobratné. Naučí sa jesť a udržiavať čistotu, poznávať osoby zo svojho okolia. Reč sa vyvíja veľmi oneskorene a dospeje rovnako ako myslenie úrovne konkretizačnej. Slovník je chudobný, vyjadrovanie nanajvýš na úrovni jednoslovných viet. Jedinec je vychovávateľný, t.j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný. Sú to jedinci nesamostatní, odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly. Retardácia psychického vývinu je často kombinovaná s epilepsiou, neurologickými, telesnými a ďalšími duševnými poruchami. Veľmi časté sú poruchy v podobe stereotypných pohybov, hry s fekáliami, sebapoškodzovania, afektov a agresie. Jedinec však býva často nestály, nespoločenský, útočný a má málo spoločenských zábran.
Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20)
Zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti. Ťažká mentálna retardácia znamená celkové obmedzenie neuropsychického vývinu a zároveň aj významné oneskorenie pohybu. Pohyby sú hrubé, nekoordinované. U niektorých detí bývajú automatické kývavé pohyby hlavy a trupu. Jedinec sa nenaučí udržiavať čistotu. Reč sa nevytvára, ostávajú len hlasové prejavy pudové z afektívnych pohnútok. U tohto dieťaťa prevládajú funkcie pudové, afektívne a vegetatívne, jedinec nie je vychovávateľný, ani vzdelávateľný a je trvale odkázaný na starostlivosť druhých, a to v rodine či v ústave. Chôdza i reč sa u nich prejavujú okolo 6. roku, prípadne aj neskôr, pritom však reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je ani dostatočne artikulovaná. V ťažších prípadoch sú schopní vydávať len neartikulované zvuky. Často nedokážu zachovávať ani telesnú čistotu a hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho.
Špecifiká osobnosti dieťaťa s mentálnym postihnutím
Príznaky mentálneho postihnutia vystupujú najzreteľnejšie v oblasti rozumovej ako obmedzenie, prerušenie alebo zastavenie vývoja. Navodzovanie podmienených reflexov je sťažené úmerne stupňu mentálnej poruchy. Zatiaľ čo zdravému dieťaťu stačí podmienený spoj (napr. uchopovacie reakcie na sluchový podnet) 1 až 2 krát navodiť, býva u slabomyseľných nutné navodzovať reakciu 100 až 300 krát.
Ak slabomyseľné dieťa dobre počuje a dobre vidí, nedokáže dobre a správne počúvať ani pozorovať. Pozornosť neúmyselná i úmyselná je nedostatočne vyvinutá, zameriava sa najviac na pudové potreby, poprípade na životné situácie. Prevláda netlmené napodobňovanie. Pamäť býva prevažne mechanická. Dieťa s mentálnou retardáciou si osvojuje všetko nové veľmi pomaly, len po mnohých opakovaniach, rýchlo zabúda osvojené a hlavne nedokáže včas využiť získané vedomosti a zručnosti v praxi. Príčina pomalého a zlého osvojovania nových vedomostí a zručností je predovšetkým vo vlastnostiach nervových procesov.
Mentálne postihnuté dieťa je v podstate schopné rozvíjať svoje vyššie psychické funkcie. Reč sa vyvíja úmerne s vývojom rozumovým. Pri najťažších formách slabomyseľnosti sú zvukové prejavy len pudové a afektívne, u stredných foriem dospeje dieťa ku stupňu pomenovávania a označovania konkrétnych javov. U najľahšieho stupňa slabomyseľnosti reč dospeje k používaniu slov a pojmov, t.j. zvukov slovných či obsahových.
Deti majú spomalené tempo zrakového vnímania, potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu. Často sa spontánne zameriavajú na predmety výrazné, výnimočné, ktoré sa značne odlišujú od okolia. Oblasť hmatového vnímania je u mentálne retardovaných najmenej postihnutá, výkony sa najviac približujú výkonom normálnych. Rozdiel medzi postihnutými a normálnymi žiakmi je najmä v časových charakteristikách, kde postihnutí potrebujú dlhší čas na prezentáciu podnetu, potrebný na jeho identifikáciu.
Mentálne postihnuté dieťa má zníženú schopnosť produkcie predstáv, trpí stratou originality. Vytvára si predstavy tak, že združuje znaky rôznych predmetov, predmety tak strácajú originalitu, stávajú sa podobnými. Predstavy môžeme charakterizovať ako „bezfarebné“.
Deti si oneskorene a obtiažne vytvárajú city. Dominujú city viažuce sa na uspokojenie biologických potrieb. Charakteristický je aj nedostatočný rozvoj vyšších citov (estetických, intelektuálnych, etických, sociálnych), slabá diferencovanosť citových prejavov, značná impulzívnosť citových reakcií a znížená schopnosť neprejaviť navonok aktuálny citový stav. U mentálne postihnutých sa len oneskorene a s veľkou námahou formujú vyššie city ako je svedomie, cit povinnosti, zodpovednosti, zvedavosti. Je to vyvolané tým, že tieto city si vyžadujú spájanie citu často s myslením.
U mentálne postihnutých jedincov do popredia vystupuje ovplyvniteľnosť, nekritické prijímanie pokynov a rád okolitých ľudí, absencia pokusov o overenie si, porovnanie týchto pokynov a rád s vlastnými záujmami a sklonmi. Mentálne postihnuté dieťa možno ľahko nahovoriť na to, aby ublížilo svojej mladšej sestričke, ktorú má veľmi rado, aby pokazilo nejakú vec, ktorá je doma potrebná.
Optimálna výchova mentálne postihnutých detí
Optimálna situácia pre všestranný vývin dieťaťa je v zdravej rodine, kde dominuje láska a zdravá náklonnosť k dieťaťu, trpezlivosť, vzájomné porozumenie a spoločný výchovný postup rodičov.
Pohyb a hra neslúži len na jeho rozptýlenie, ale plní dôležitú funkciu aj pri rozvoji a vzdelávaní dieťaťa. Formou hry si dieťa oveľa ľahšie osvojí určité pohybové, zmyslové, či rečové návyky, ako pri prikazovaní pre dieťa bezvýznamnom. Hra malých detí neobsahuje účel. Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti, dôležitosti a malých víťazstiev. Dieťa sa v hre môže realizovať, uplatniť svoje zručnosti, po prípade sa zdokonaľovať vo svojich nedostatkoch. Význam hry vo vývoji každého jedinca je teda nepopierateľný. Je dôležité nájsť si čas, venovať sa dieťaťu pri hre, pomáhať mu, usmerňovať a koordinovať ho. Hra nemá v živote dieťaťa náhradnú, zábavnú funkciu, ktorú bežne nadobúda v živote dospelého človeka. Dieťa sa nehrá preto, aby sa odreagovalo alebo pobavilo.
Život s mentálne znevýhodneným dieťaťom, príbuzným alebo blízkym človekom nie je jednoduchý. Ak sa naučíte rozumieť mu a brať ho ako plnohodnotného človeka prežijete s ním veľa radosti. Je to predsa človek, ktorý si svoj stav nezapríčinil sám. Má svoje potreby, vie sa tešiť, cíti bolesť. Iný je len tým, že jeho prejav je odlišný od ostatných. Niektoré morálne hodnoty majú niekedy vyššie ako ľudia bez mentálneho postihnutia. Vedia spontánnejšie prejavovať radosť, smútok, nie sú falošní, zákerní, neklamú. Čím viac budete vedieť o príčinách a následkoch ich postihnutia a bližšie ich spoznáte, tým viac im budete rozumieť.
Ľudia s postihnutím majú tiež potrebu byť užitočnými a chcú byť súčasťou spoločenstva, v ktorom žijú. Až v posledných 10-20 rokoch stretávame ľudí s mentálnym postihnutím aj v bežnom živote. Priznajme si, že ak stretneme takéhoto človeka, alebo skupinu ľudí, odvraciame zrak a cítime sa nepríjemne. Ale ak vidíme človeka s telesným hendikepom, máme tendencie mu pomôcť.
V zahraničí sa nikto nepohoršuje nad zvláštnym správaním ľudí s intelektovou nedostatočnosťou. Výchovou sú práve k týmto ľuďom zhovievavejší, považujú za svoju povinnosť pomôcť im v situácii, ktorú sami nezvládajú.
Život ľudí s mentálnym postihnutím sa odlišuje od života ostatnej populácie už od narodenia. Majú problémy so správaním, komunikáciou, rozhodovaním sa, so zvládaním každodenného života. Ich hendikep vyžaduje nevyhnutnú pomoc rodičov, v dospelosti pomáhajúcu osobu. Dosiahnutie najvyššej možnej miery samostatnosti osoby s hendikepom a úspešná integrácia do spoločnosti je základom nielen jeho spokojnosti ale aj ostatných členov rodiny.
Výživa a diétne prístupy pri autizme a mentálnom postihnutí
Porucha autistického spektra (PAS) je neurovývojová porucha so skorým nástupom, ktorá ovplyvňuje správanie, náladu a kogníciu. Výživa zohráva veľmi dôležitú úlohu v neurovývoji a narastá počet vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú vplyv výživy nielen na rozvoj neurovývojových porúch, ale aj pri ich liečbe.
Medzi kľúčové symptómy autizmu patria sociálne deficity, komunikačné deficity a stereotypné správanie. Genetické štúdie preukazujú spoločnú genetickú etiológiu autizmu a ADHD.
Výskumy naznačujú súvislosť medzi autizmom a potravinovými alergiami a senzitivitami. V našom organizme sa nachádzajú prírodné látky opioidy, ktoré sa zúčastňujú regulácie odpovede organizmu na stres, príjem potravy, nálady, učenie, pamäť a imunitné odpovede. Zvýšená intestinálna permeabilita môže podporovať prienik bielkovín s opioidnou aktivitou, ktoré môžu ovplyvňovať procesy v mozgu.
Eliminačné diéty (bezlepková a bezkazeínová)
Pri poruche autistického spektra sa odporúča eliminačná diéta, hlavne bezlepková a bezkazeínová (GFCF - Gluten-Free, Casein-Free). Pri týchto diétach je dôležité dbať na dostatok vitamínov B, železa, vlákniny, vitamínu D, vápnika a bielkovín. Zameranie týchto dvoch diét pri autizme vychádza z problémov s tráviacim traktom, ktoré sa bežne vyskytujú u ľudí s autizmom.
Bezlepková diéta znamená vylúčenie potravín obsahujúcich lepok (pšenica, raž, jačmeň). Bežné druhy výrobkov z obilnín sa nahrádzajú špeciálnymi bezlepkovými druhmi. Vhodnou súčasťou diéty sú plodiny, ktoré prirodzene lepok neobsahujú, ako napr. kukurica, zemiaky, proso, amarant, pohánka, fazuľa, ryža, sója a výrobky z nich. Čistý ovos v menších množstvách pacienti dobre znášajú.
Bezkazeínová diéta zahŕňa vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov, pretože kazeín je bielkovina, ktorá sa bežne vyskytuje v mlieku (jogurty, cmar, srvátka, šľahačka, smotana, atď.).
Aby sa mohli účinky diéty prejaviť, je dôležité diétu starostlivo dodržiavať a dôsledne vylučovať potraviny s obsahom lepku a kazeínu. Pred podaním neznámych výrobkov sa odporúča dôkladne preštudovať informácie pre spotrebiteľa na etikete výrobku.
Princípy bezlepkovej a bezkazeínovej diéty
Lepok a kazeín sú súčasťou mnohých potravinárskych prísad, polotovarov a hotových pokrmov. Nevhodné sú napríklad potraviny, ktoré obsahujú kazeinát, slad alebo hydrolyzovaný rastlinný proteín, pretože tieto zložky môžu obsahovať lepok.
Obmedzenie príjmu živín je jedným z rizík týchto diét. Vyhýbaním sa mliečnym a múčnym potravinám sa obmedzí príjem výživných látok potrebných pre zdravý alebo optimálny vývoj dieťaťa. Tieto živiny je samozrejme potrebné nahradiť inými zdrojmi potravín a výživových doplnkov.
Pri týchto diétach je dôležité dbať na dostatok vitamínov B, železa, vlákniny, vitamínu D a vápnika. Keďže obilniny a mliečne výrobky sú významným zdrojom týchto živín, je potrebné ich nahrádzať inými zdrojmi. Do výživy dieťaťa treba zaraďovať vo väčšom množstve nemliečne zdroje vápnika, ako sú výrobky zo sóje (tofu, sójové mäso, sójová múka), ostatné strukoviny, zelenina bohatá na vápnik (brokolica, kel, pór, petržlen, špenát, šalát, kaleráb, karfiol), vňate. Dobrým zdrojom vápnika sú sardinky a minerálne vody bohaté na vápnik.
GAPS diéta
Syndróm trávenia a psychológie (GAPS) je terapeutická diéta bežne používaná na liečenie črevných ochorení, zápalu, autizmu, ADHD, depresií, úzkostí a tiež autoimunitných ochorení. Táto diéta bola pôvodne inšpirovaná SCD diétou (Specific Carbohydrate Diet). GAPS diéta eliminuje konzumáciu obilnín, škrobovitej zeleniny a rafinovaných sacharidov. Je odporúčané začínať GAPS úvodnou diétou, ktorá je rozdelená do 6 fáz.
GAPS diéta kladie dôraz na konzumáciu fermentovaných potravín a probiotík, ktoré zvyšujú množstvo benefičných baktérií v črevách. Vďaka pozitívnym efektom na úroveň zápalovosti, môže byť GAPS diéta tiež dobrým krokom pri liečbe syndrómu priepustného čreva.
MIND diéta
MIND diéta (Mediterranean-DASH Diet Intervention for Neurodegenerative Delay) je stravovací plán vyvinutý ako kombinácia stredomorskej a DASH diéty. Cieľom je podpora zdravia mozgu a prevencia neurodegeneratívnych ochorení. Diéta sa zameriava na konzumáciu potravín bohatých na antioxidanty, omega-3 mastné kyseliny, vitamíny a minerálne látky, ktoré podporujú optimálne fungovanie mozgu.
Odporúčané potraviny zahŕňajú zelenú listovú zeleninu, neškrobovú zeleninu, bobule, orechy, olivový olej, celozrnné výrobky, ryby (najmä tučné) a hydinu. Obmedziť by sa mali maslo, syry, červené mäso, vyprážané jedlá a sladkosti.
Štúdie naznačujú, že MIND diéta môže znižovať riziko Alzheimerovej choroby a demencie, a zlepšovať kognitívne funkcie. Je považovaná za flexibilnú a dlhodobo udržateľnú.
Individuálny prístup a podpora
Každé dieťa s mentálnym postihnutím alebo autizmom je jedinečné a reaguje na diétne opatrenia individuálne. Je dôležité nájsť prístup, ktorý najlepšie vyhovuje potrebám konkrétneho dieťaťa. Postupné zavádzanie diéty, pozorovAnie reakcií dieťaťa a hľadanie alternatívnych potravín sú kľúčové kroky.
Rodinné prostredie, trpezlivosť, láska a vzájomné porozumenie sú základom pre optimálny vývin dieťaťa. Ľudia s mentálnym postihnutím majú právo na plnohodnotný život, na lásku, pozornosť a možnosť vzdelávania. Ich odlišný prejav neznamená nižšiu hodnotu.
Ľudia s postihnutím majú tiež potrebu byť užitoční a chcieť byť súčasťou spoločenstva. Podpora a integrácia do spoločnosti sú kľúčové pre ich spokojnosť a kvalitu života.