Michael Phelps je žijúcou legendou plaveckého športu, ktorého cesta je poznačená nielen fenomenálnymi úspechmi v bazéne, ale aj osobnými výzvami mimo neho.
Začiatky a rodinné zázemie
Michael Fred Phelps II. sa narodil 30. júna 1985 v americkom meste Baltimore. V roku 1994 sa jeho rodičia rozviedli a Michael spolu so staršími sestrami Whitney a Hilary zostal v starostlivosti matky Debbie. Tá svoje deti odmalička viedla k športu, a keď sa mal malý Michael rozhodnúť, ako bude tráviť svoj voľný čas, plávanie bola jasná voľba. Vzorom mu boli staršie sestry, ktoré súťažne plávali, a zároveň obdivoval elitných plavcov Toma Malchowa a Toma Dolana.
Prvé kroky v bazéne a objavenie talentu
Michael začal s plávaním v 7 rokoch. V tom čase mal ešte strach úplne ponoriť hlavu pod vodu, a tak niet divu, že prvý plavecký štýl, ktorý ovládol, bol znak. Svoj strach postupne odbúral a začal sa rýchlo zlepšovať. Už v 10 rokoch, tri roky nato, ako začal plávať, porážal svojich vrstovníkov. Možno aj vďaka tomu si ho všimli tréneri miestneho elitného plaveckého oddielu North Baltimore Aquatic Club, ku ktorému sa Michael pripojil. Tam sa dostal pod krídla uznávaného plaveckého trénera Boba Bowmana. Ten okamžite rozpoznal Michaelov talent a obrovskú túžbu po víťazstve. Plánoval mu preto náročné tréningy, ktoré podporovali rozvoj jeho potenciálu. Pod odborným vedením šla Phelpsova forma rýchlo nahor a vo veku 14 rokov sa dostal do Národného B tímu Spojených štátov.
Cesta na Olympijské hry a prvé úspechy
Rok 2000 má pre Phelpsa ešte ďalší význam. Stalo sa totiž niečo, o čom dovtedy len sníval. Pod vlajkou Spojených štátov sa kvalifikoval na Olympijské hry, ktoré sa konali v Sydney. Mal len 15 rokov, a tak sa stal najmladším členom amerického tímu za posledných 68 rokov. Phelpsovi sa síce na prvej olympiáde nepodarilo získať medailu, no dostal sa do finále v disciplíne 200 metrov motýlik, kde skončil piaty. Michael, motivovaný zážitkom z prvej olympiády, na sebe ďalej pracoval a už o rok neskôr dominoval na majstrovstvách sveta v disciplíne 200 metrov motýlik. Dokonca vyhral v čase, ktorý znamenal nový svetový rekord.
Vrcholové roky a rekordné výkony
Michael mal so svojou športovou kariérou veľké plány. „Chcem otestovať svoje maximum a zistiť, koľko toho dokážem. A to sa mu aj podarilo. Zbieral jeden úspech za druhým a začínali si ho všímať športoví fanúšikovia z celého sveta.
Olympijské hry v Aténach 2004
V roku 2004 sa vydal do Atén na svoju druhú olympiádu. Tam sa mu podaril nevídaný úspech a do rodného Baltimoru si odviezol celkovo 6 zlatých medailí.
Olympijské hry v Pekingu 2008
V danom roku prekonal sám seba a celý športový svet so zatajeným dychom sledoval, ako vyhráva jednu plaveckú disciplínu za druhou a z tejto olympiády si odnáša neuveriteľných 8 zlatých medailí.
Olympijské hry v Londýne 2012
Úspech zožal aj na olympiáde v Londýne v roku 2012, kde si národnú hymnu pre víťaza vypočul celkovo 4-krát.
Návrat a ďalšie olympijské úspechy
Na športovom dôchodku však nevydržal veľmi dlho a o dva roky neskôr v roku 2014 oznámil návrat k pretekárskemu plávaniu. Jeho comeback k profesionálnemu športu sa zaraďuje medzi najúspešnejší a najvydarenejší v histórii. V roku 2016 na olympiáde v Rio de Janeiro zaujal čestnú pozíciu vlajkonosiča a kapitána tímu Spojených štátov amerických. Stal sa historicky prvým Američanom, ktorému sa podarilo získať miesto v piatich olympijských reprezentačných tímoch.
Štatistiky a fyzické predispozície
Phelps celkovo za svoju kariéru získal 28 olympijských medailí, z toho 23 zlatých, 3 strieborné a 2 bronzové medaily. Michael súťažne plával od detstva a už odvtedy mal jasne nastavené ciele, ktoré chcel dosiahnuť. Tie si písal na papier, aby ich mal neustále na očiach, a robil všetko pre to, aby si ich splnil. Veľký podiel na jeho fenomenálnom úspechu mala jeho plavecká postava. Je vysoký 193 cm, má dlhý hrudník aj ruky a k tomu nesúmerne krátke nohy s obrovskými chodidlami s veľkosťou topánok 49,5.
Tréningový režim a regenerácia
Mať perfektne stavané telo na pohyb vo vode však nestačí na získanie zlatých medailí zo svetových pretekov. K skvelým výsledkom výrazne prispeli hodiny extrémne náročných tréningov, ktoré Michael absolvoval pod dohľadom dlhoročného trénera Boba Bowmana. Denne mal 2 - 3 tréningy, ktoré celkovo zabrali 5 - 6 hodín. Svoje plavecké schopnosti si zlepšoval vo vode, ale tvrdo makal aj na súši. Minimálne 3-krát týždenne zaraďoval silový tréning. Bol extrémne disciplinovaný a nikdy nevynechal príležitosť pracovať na tom, aby bol ešte lepším plavcom.
Michael si bol zároveň vedomý toho, že po náročných tréningoch tiež musí odpočívať. Snažil sa každú noc spať aspoň 8 hodín a popritom si v priebehu dňa medzi tréningami doprial 2 až 3-hodinového šlofíka. Neustále hľadal vychytávky na lepšiu regeneráciu a premýšľal, ako byť ešte lepší. Domov si napríklad zaobstaral hyperbarickú komoru, v ktorej spal. Regeneráciu podporoval tiež výdatnou stravou.
Stravovacie návyky: Mýty a realita
V médiách sa v období jeho najväčších úspechov objavili špekulácie, že Phelps za deň zje 12 000 kcal. Ten túto domnienku vyvrátil, ale zároveň priznal, že na udržanie hmotnosti musí prijať zo stravy 8 - 10 000 kalórií denne. Väčšina ľudí, vrátane niektorých vrcholových športovcov, by sa s takým jedálničkom úspešne prejedla k morbídnej obezite.
Príklad jedálnička
Na raňajky napríklad zjedol toľko jedla, ktoré by bežnému človeku stačilo na celý deň. Skladali sa z piatich chodov, medzi ktorými nechýbali 3 sendviče so smaženými vajcami, syrom, smaženou cibuľkou, majonézou, a pritom ujedal omeletu z piatich vajec. Ako dezert si doprial misku ovsenej kaše, tri plátky francúzskeho toastu obaleného v cukre a tri palacinky s čokoládou. To všetko zapil dvomi hrnčekmi kávy. Zvyšok dňa popíjal veľké množstvo energetických nápojov a jeho žalúdok musel ešte spracovať kilo cestovín, niekoľko ďalších výdatných sendvičov a pizzu.
Takhle vypadala dieta Michaela Phelpse během tréninku
Určite nie je vhodné, aby bežní ľudia kopírovali jeho jedálniček.
Osobné výzvy a boj s psychickými problémami
Michael Phelps prežíva veľké úspechy aj v osobnom živote. Je šťastne ženatý a v roku 2021 mal 3 synov. Jeho príbeh sa tak môže zdať ako dokonalý. Sám priznal, že najhoršie na tom bol v roku 2012 po tom, ako prvýkrát ohlásil koniec kariéry. Upadol totiž do obrovských depresií, a dokonca mal samovražedné myšlienky. Našťastie si uvedomil, že potrebuje pomoc, a začal chodiť na terapie, ktoré mu pomohli zvládnuť náročné obdobie. Psychické problémy nie sú, žiaľ, u vrcholových športovcov výnimkou.
V rozhovore pre CNN emotívne vyjadril túžbu pomáhať ostatným ľuďom s podobnými psychickými poruchami. „Chcel by som niekomu zachrániť život, ak budem môcť. Pre mňa to je dôležitejšie ako zlaté medaily," povedal Phelps. V bazéne dokázal robiť neuveriteľné veci, ale mimo neho sa trápil. Pre CNN zopakoval, že boli obdobia, keď nechcel žiť. „V bazéne som dokázal robiť neuveriteľné veci, ale mimo neho som sa trápil." Dlho odmietal vyhľadať pomoc a terapeuta nechcel navštíviť. „Ale raz som to urobil a cítil som sa hneď lepšie. Veľa som sa potom o sebe naučil. Veci, čo som predtým nevedel," dodal. „Moja žena je pre mňa všetkým a pomáha mi prejsť každodenným životom. Bez nej by som nebol tým, čím som."
Charitatívna činnosť a osobný rozvoj
Po ukončení profesionálnej športovej kariéry sa v rámci nadácie, ktorú založil po veľmi úspešných olympijských hrách v Pekingu, venuje okrem témy duševného zdravia tiež podpore mladých športovcov a propagácii zdravého životného štýlu. Má svoju značku plaveckých potrieb a rovnako sa podieľal aj na vývoji emoji aplikácie s plaveckými motívmi.
Škandály a ich dopad
Najúspešnejší olympionik všetkých čias Michael Phelps vyhlásil, že trojmesačný zákaz súťažných štartov za fajčenie marihuany zo strany Plaveckej asociácie USA je spravodlivý. V tomto období nebude držiteľ ôsmich zlatých medailí z olympijských hier v Pekingu dostávať finančnú podporu od asociácie. Kauzu spustilo minulý týždeň bulvárne britské periodikum The News of the World zverejnením fotografií, na ktorých Phelps na novembrovom študentskom večierku v Južnej Karolíne inhaluje vodnou fajkou marihuanu. Dvadsaťtriročný olympijský rekordér svoje správanie nepoprel, označil ho za poľutovaniahodné a ospravedlnil sa. Trest od amerického plaveckého zväzu je vôbec prvou sankciou, ktorej v súvislosti s druhou vážnou škvrnou svojho morálneho profilu čelí. Jeho prešľapy prichádzajú v čase uvoľnenia po vypätí z olympijských hier. Po OH 2004 v Aténach ho prichytili pri šoférovaní pod vplyvom alkoholu.