Komunikácia je obojsmerný proces, ktorý tvorí základ vzťahov, približuje nás k sebe a umožňuje nám spoznávať svet. V kontexte rodiny je kľúčová pre budovanie pevných put a vzájomného porozumenia. Často si ani neuvedomujeme, ako prirodzene komunikácia vzniká prostredníctvom úsmevu, mimiky, dotykov, gest, slov, intonácie hlasu, otázok, ale aj spoločného bláznenia či ticha.
Dieťa sa učí reč opakovaním a správanie dospelého je pre neho vzorom. Dôležitosť správnej komunikácie s dieťaťom spočíva v prispôsobení reči jeho úrovni, aby dieťa dokázalo profitovať z našej komunikácie a "stíhalo" nám. Existuje osem kľúčových stratégií, ktoré stimulujú reč dieťaťa a podporujú jeho vývin.
1. Buďte na rovnakej fyzickej úrovni
Skloniť sa k dieťaťu počas komunikácie je jednoduchý, no zásadný krok, ktorý prináša veľké zmeny. Nášmu priblíženiu dieťa vníma ako signál, že začína dôležitá interakcia, čas, kedy bude vypočuté a kedy má počúvať ono. Tým mu dávame najavo, že jeho výpoveď je pre nás dôležitá a zaujíma nás. Okrem toho, fyzické priblíženie umožňuje dieťaťu vidieť pohyby artikulačných orgánov, čo uľahčuje imitáciu nových slov.
2. Sledujte záujem dieťaťa
Niekedy sa rodičia stavajú do pozície direktívneho učiteľa, namiesto partnera v komunikácii. Komunikovať o tom, čo nás nebaví, je nemotivujúce pre obe strany. Preto je dôležité pozorovať, čo dieťa práve robí, navnímať okamih a až potom sa pripojiť k hre. Komentovanie toho, čo dieťa robí, alebo čo si myslíme, že chce, pomáha rozvíjať jeho slovnú zásobu. Nové prvky do hry vkladajte opatrne, aby ste dieťa nestratili.
3. Prispôsobte sa rečovej úrovni dieťaťa
Je dôležité uvedomiť si, na akej rečovej úrovni sa dieťa aktuálne nachádza. Dlhé, gramaticky zložité vety dieťa nepochopí. Základom našej komunikácie by mali byť vety o jedno slovo dlhšie, ako tie, ktoré dieťa používa. Tým mu dávame šancu porozumieť nám a napodobňovať našu reč. Byť na rovnakej rečovej úrovni má veľký zmysel.
4. Buďte vzorom
Dieťa sa učí opakovaním. Komentovanie bežných denných aktivít tými istými slovami a frázami mu pomáha osvojovať si jazyk. Opakujúce sa činnosti ako obliekanie, kúpanie či hranie sú ideálnou príležitosťou na komentovanie. Eliminujte počet otázok a používajte oznamovacie vety.
5. Nezabúdajte na čakanie
Deti potrebujú dlhší čas na reakciu. Čakanie v komunikácii im dáva priestor na porozumenie a reakciu. Po krátkej vete zostaňte chvíľu ticho, napočítajte v duchu do desať. Dieťa môže zareagovať pohľadom, zamračením či pohybom, aj keď nepovie slovo.
6. Modelujte odpovede
Keď si položíte otázku "Čo by mi asi povedalo moje dieťa, keby vedelo rozprávať?", môžete ozvučiť jeho myšlienky. Ak sa pozerá na pohár, lebo chce piť, môžete povedať: "Chcem piť." Ak sa mu niečo nedarí, poviete: "Nejde to. Pomôž." Tým mu dávate vzor a priestor na imitáciu.
7. Opakujte cieľové slová
Namiesto toho, aby ste dieťa nútili opakovať konkrétne slovo, skúste ho v prirodzenej situácii viackrát zopakovať v rámci hry alebo činnosti. Menej slov, ale ich častejšie opakovanie má väčší efekt pri učení sa nových slov.
8. Používajte efektívne otázky
Príliš veľa otázok môže dieťa vystaviť tlaku. Namiesto neefektívnych otázok typu "Áno/Nie" používajte otvorené otázky ("Čo robíš?") alebo otázky s výberom ("Dám ti toto alebo tamto?"). Komentáre a oznamovacie vety sú často efektívnejšie ako otázky.
Vývin reči a dôležité míľniky
Proces osvojovania si reči je zložitý a začína sa už v maternici. Dieťa reaguje na zvukové podnety, rozvíja sa mu sluch a pripravujú sa artikulačné orgány.
Rané štádiá komunikácie (0-8 mesiacov)
- Po narodení: Plač je hlavným komunikačným prostriedkom. Dieťa reaguje na hlad, smäd, nepohodlie či potrebu blízkosti. Rodičia interpretujú tieto nešpecifické prejavy a komentujú ich.
- 2. mesiac: Objavuje sa úsmev, neskôr smiech.
- 3. mesiac: Dieťa začína produkovať prvé artikulované zvuky (pudové džavotanie), experimentuje s artikulačnými orgánmi.
- 6. mesiac: Do produkcie zvukov sa zapája sluch. Dieťa začína napodobňovať zvuky, ktoré počuje, a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. Pri poruchách sluchu toto napodobňovanie ustáva.
- 8. mesiac: Dieťa začína komunikovať zámerne, najprv prostredníctvom gest (naťahovanie ruky za fľašou, ukazovanie prstom). Začína chápať, že predmety existujú, aj keď ich nevidí.
Rozvoj reči do dvoch rokov
- Okolo 8. mesiaca: Dieťa začína zámerne komunikovať. Gestá ako ukazovanie, podávanie predmetu, krútenie hlavou (nesúhlas) či mávanie (rozlúčka) sa stávajú bežnými.
- Okolo 12. mesiacov: Dieťa začína rozumieť obsahu viet, reaguje na melódiu a obsah povedaného. Začína používať prvé slová, ktoré často vyjadrujú celú vetu alebo myšlienku.
- 18-24 mesiacov: Objavujú sa prvé dvojslovné a trojslovné vety a prvé otázky typu "Kto je to?". Slovná zásoba sa rozširuje.
Vývin reči po dvoch rokoch
- 2 roky: Slovná zásoba dosahuje okolo 400 slov. Dieťa používa zámená a trojslovné vety. Slovný prejav sa stáva gramaticky správnejším. Pri frustrujúcej komunikácii je dôležité nezaťažovať dieťa dlhými vetami.
- 3 roky: Dieťa disponuje približne tisíckou slov. Začína používať otázku "Prečo?", minulý čas a formuje sa jeho verbálna pamäť. Vety by mali byť krátke a jasné.
- 4 roky: Slovná zásoba môže dosahovať až 1200 slov. Dieťa zvláda množné číslo, analógiu a rozpráva v štvorslovných vetách. Rozumie dejom príbehov a dokáže ich prerozprávať.
- 5 rokov: Dieťa má okolo dvoch tisíc slov. V jeho reči sa objavuje humor a irónia. Výslovnosť by mala byť čistá, s výnimkou hlásky "R".
- 6 rokov: Dieťa ovláda okolo troch tisíc slov a je pripravené na osvojenie si písania.
Čo robiť, keď dieťa kladie "prečo-otázky"?
Nekonečné "Prečo?" zo strany dieťaťa môže byť pre rodičov únavné. Je dôležité odpovedať jasne a stručne, aby dieťa pochopilo. Ak sa pýta na zdanlivé "hlúposti", berte to ako pozvánku na rozhovor. Ak neodpoviete na takéto otázky, dieťa sa nemusí neskôr pýtať ani na vážnejšie témy.
Hľadanie kompromisov a stanovovanie hraníc
Pri stanovovaní hraníc je dôležité ich dieťaťu vysvetliť a podložiť svoje "nie". Zároveň sa uistite, že dieťa hranicu rozumie, napríklad sa ho opýtajte, ako rozumie tomu, prečo je čas ísť domov. Existujú situácie, ktoré umožňujú tvoriť kompromisy, zosúladiť návrhy rodiča aj dieťaťa, pričom sa zachovajú hranice a žiaduci výsledok. To neznamená povoliť alebo ustúpiť len preto, že sa nám už nechce počúvať.
Prehnaná komunikácia môže byť na škodu
Množstvo a kvalita podnetov ovplyvňuje vývin komunikácie. Príliš veľa reči od rodičov nedáva dieťaťu priestor pre vlastnú komunikáciu. Naopak, príliš málo reči mu neposkytuje vzor. Je dôležité nájsť rovnováhu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak dieťa nereaguje na podnety, jeho reakcie sa zdajú náhodné, alebo postupne menej používa zvuky, je vhodné poradiť sa s pediatrom, psychológom alebo logopédom. Môže sa jednať o poruchu psychických zručností, zmyslovú nedostatočnosť alebo neurologickú poruchu.
tags: #komunikacia #matka #a #dieta