Verejnosti utkvel v pamäti jeho zamatový, hlboký hlas, zádumčivý, ba niekedy i drsný pohľad a majestátny vzhľad. V divadle, na filmovom plátne, v televízii i v rozhlase vtiahol do svojho sveta diváka vášňou, ktorou dokázal uchopiť svoje postavy.
Mikuláš Huba: Vyznamenaný umelec s nezameniteľným hlasom
Mikuláš Huba sa narodil 19. októbra 1919 v Spišskej Novej Vsi. Už ako študent gymnázia bol členom ochotníckeho súboru Hviezdoslav. Po maturite odišiel študovať do Bratislavy právo a filozofiu, ale namiesto toho absolvoval v roku 1940 u profesora Janka Borodáča Hudobnú a dramatickú akadémiu. Už ako poslucháč akadémie sa stal v roku 1938 členom činohry SND (v rokoch 1953 - 1963 bol šéfom činohry). So svojím zamatovo hebkým hlasom bol uznávaným recitátorom.
Účinkoval v rozhlase a v mnohých televíznych filmoch a seriáloch, medzi ktoré patria Sám vojak v poli (1965), Živý bič (1966), Straty a nálezy (1975), Americká tragédia (1976), Canarisova krvavá hviezda, Príbehy z lepšej spoločnosti, Naši synovia, Desatinka citu.
Od roku 1951 pôsobil ako pedagóg VŠMU (od roku 1962 docent). Bol politicky angažovaným umelcom: v rokoch 1968 - 1975 bol kandidátom, od roku 1976 členom ÚV KSS.
Divadelná kariéra Mikuláša Hubu
Angažmán v činohre Slovenského národného divadla (SND) získal už ako poslucháč akadémie v roku 1938. V nasledujúcich sezónach patril k najobsadzovanejším hercom. Dostával veľké úlohy v náročnom repertoári - napríklad postavu Iva Lediniča v hre Ekvinokcia (1939), Hainona v Sofoklovej Antigone (1940), či rolu Filinta v Mizantropovi (1940). Rovnako vynikol v hrách slovenských dramatikov: Adam (Kamenný chodníček, 1939), Janko (Mastný hrniec, 1940), Kozák (Najdúch, 1940), Dr. Hronec (Čaj u pána senátora, 1940), Bača Mišo (Bačova žena, 1941).
Po roku 1945 Mikuláš Huba naďalej formoval výpoveď svojej hereckej generácie. Do povedomia sa zapísal ako predstaviteľ romantických hrdinov a postáv v klasickom repertoári (Rómeo a Júlia). K najznámejším hrám z jeho neskoršieho obdobia patria Veselé panie z Windsoru (1963), Dvanásť nahnevaných mužov (1977), Mesiac na dedine (1980), či Zvon bez veže (1984). Celkovo na doskách SND vytvoril 150 postáv.
Filmová a televízna tvorba Mikuláša Hubu
Na filmovom plátne sa prvýkrát objavil vo filme Martina Friča a Paľa Bielika Varúj...! (1946). Zaujal však najmä postavou Matúša Svrčinu v legendárnom diele Vlčie diery (1948).
V tomto období Mikulášovi Hubovi poskytovala čoraz viac priestoru televízna tvorba. Za zmienku stojí televízna adaptácia Kukučínovho románu Mladé letá (Ján Klimo, 1962), či román Mila Urbana Živý bič, ktorý v roku 1965 sfilmoval Martin Ťapák. Divácky obľúbený bol trojdielny film Buddenbrookovci nakrútený podľa románu Thomasa Manna (Vido Horňák, 1974). Mikuláš Huba hral tiež v detektívke Šepkajúci fantóm v réžii Andreja Lettricha (1975). V 80. rokoch 20. storočia hral tiež v známych seriáloch Straty a nálezy (1974), Lekár umierajúceho času (1983), či Povstalecká história (1984).
Ocenenia a osobný život
Mikuláš Huba získal titul zaslúžilého (1966) i národného umelca (1973). Zomrel 12. októbra 1986 v Bratislave vo veku 66 rokov. Jeho hrob sa nachádza na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie spolu s manželkou.
Mikuláš Huba sa oženil so svojou divadelnou kolegyňou, opernou speváčkou Máriou (Mimi) Kišonovou. V roku 1943 sa im narodil syn Martin, ktorý sa takisto stal hercom.
Martin Huba: Syn legendy, všestranný umelec
Profesor Martin Huba (* 16. júl 1943, Bratislava) je slovenský herec, divadelný režisér a pedagóg VŠMU. Pochádza z umeleckej rodiny, je synom herca Mikuláša Hubu a opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej.
Po absolvovaní herectva na bratislavskej Vysokej škole múzických umení v roku 1964 pôsobil vo Východoslovenskom štátnom divadle v Košiciach (1964 - 1967). Po návrate do Bratislavy sa od sezóny 1967/1968 stal členom súboru Divadla na Korze, kde pôsobil až do jeho zatvorenia v roku 1971. Neskôr účinkoval na Novej scéne a v roku 1976 dostal angažmán v Činohre SND, kde pôsobí dodnes. Hosťuje v Prahe a Brne.
Divadelná kariéra a réžia Martina Hubu
Ako hosťujúci herec v Divadle L + S v Bratislave účinkoval 24 rokov v monodráme Patricka Süskinda Kontrabas.
Od 90. rokov rokov sa venuje aj divadelnej réžii - režíroval v Činohre i Opere SND v Bratislave a v rámci Letných Shakespearovských slávností v Prahe. V roku 2000 sa konala v SND v Bratislave premiéra jeho naštudovania opery Juraja Beneša The Players.
Filmová a televízna tvorba Martina Hubu
V slovenskom filme začínal malými úlohami. Väčšie príležitosti od polovice 80. rokov mu poskytuje český film. Hral v slovenských aj českých filmoch, spomenieme len niektoré - Javor a Juliana (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Trofej neznámeho strelca (1974), V každom počasí (1974), Kouzelníkův návrat (1976), Fany (1995), Kuře melancholik (1999), Musíme si pomáhat (2000), Obsluhoval jsem anglického krále (2006), 3 sezóny v pekle (2009), Kawasakiho růže (2009).
Obsluhoval jsem anglického krále (2006) - ukázka
Ocenenia a politická angažovanosť
Za svoj herecký prínos získal M. Huba mnoho ocenení. V rokoch 1983 a 1986 mu udelili Cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov za divadelnú tvorbu. Cenu za najlepší mužský herecký výkon sezóny dostal v roku 1997 za rolu Ževakina v inscenácii hry Ženba v Činohre SND. Za réžiu Tančiarne v SND získal v roku 2001 cenu Dosky, ďalšiu získal v septembri 2007 za najlepší mužský herecký výkon v inscenácii hry Christophera Hamptona Popol a vášeň.
Prezident ČR Václav Havel mu 29. januára 2003 pri príležitosti poslednej zahraničnej návštevy vo funkcii prezidenta ČR v Bratislave udelil štátne vyznamenanie ČR - Medailu za zásluhy I. stupňa za vynikajúce umelecké výsledky. Prezident SR Andrej Kiska 1. januára 2018 pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil Martinovi Hubovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike.
Začiatkom 90. rokov sa krátko angažoval v politike, od 9. júna do 27. augusta 1990 bol Martin Huba poslancom Slovenskej národnej rady za VPN.
V rokoch 1983 a 1986 mu udelili Cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov za divadelnú tvorbu. Cenu za najlepší mužský herecký výkon sezóny dostal v roku 1997 za rolu Ževakina v inscenácii hry Ženba v Činohre SND. Za réžiu Tančiarne v SND získal v roku 2001 cenu Dosky, ďalšiu túto cenu získal v septembri 2007 za najlepší mužský herecký výkon v inscenácii hry Christophera Hamptona Popol a vášeň.