Integrovná starostlivosť pri hyperkinetickej poruche

Deti s poruchami pozornosti alebo hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod.

Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.

Charakteristika pozornosti a jej vývoj u detí

Pozornosť je funkciou vedomia, uplatňuje sa predovšetkým v uvedomovaných, teda kontrolovaných procesoch. Pozornosť umožňuje zamerať sa na určitý podnet, obsah, činnosť. Jej dôležitosť je pri zaumatizovaných a uvedomovaných aktivitách nižšia.

Pri konfrontovaní sa s problémami pozornosti a správania by sme si mali byť vedomí charakteristických čŕt pozornosti v detskom veku:

• Rastúca schopnosť ovplyvňovať svoju pozornosť v jej dĺžke trvania, zamerania aj jej kontroly.
• Zvýšená schopnosť rozlišovať podnety, sústrediť sa iba na tie práve dôležité.

Mladšie deti sa ľahko nechajú vyrušiť akýmikoľvek podnetmi a preto nepodajú z hľadiska ich aktuálnych schopností dostatočne dobrý výkon. Ich pozornosť sa nedokáže prispôsobiť požiadavkám situácie. Kvalita pozornosti je závislá na zrelosti centrálnej nervovej sústavy, na koordinácii rôznych oblastí mozgu. Jej nedostatočná kvalita sa najviac prejavuje na začiatku školskej dochádzky.

Automatizácia a jej význam vo vzdelávaní

Zautomatizované činnosti sú menej náročné na pozornosť, prebiehajú bez väčšej účasti vedomia a omnoho rýchlejšie. Automatizácia je výsledkom častého opakovania a ďalšieho fixovania príslušnej vedomosti i schopnosti. Tento proces, najmä čo sa týka času potrebného na dostatočné zautomatizovanie, je výrazne individuálny aj u detí rovnakého veku.

Keďže platí, že zautomatizované činnosti žiaka menej zaťažujú, ale na novú alebo nedostatočne osvojenú látku sa musí plne sústrediť, je nevyhnutné, aby si deti zafixovali základy učiva a zautomatizovali potrebné vedomosti.

Včasné varovné signály a ich interpretácia

Existujú akési včasné varovné signály toho, či dieťa bude trpieť poruchu pozornosti a správania. Treba si však uvedomiť, že ich rozmer je diskutabilný a do istej miery sú príznaky úplne prirodzené a adekvátne veku.

Tieto deti sa snažia kontrolovať, či robia správne aj to, čo už dávno vedia, pretože nemajú dostatočnú sebadôveru. Úzkosť a napätie narúšajú činnosť takého dieťaťa a dieťa robí zbytočné chyby. Okrem toho sa takýto žiak zbytočne zdržiava a nemôže splniť úlohu v danom časovom limite.

Rozdiely vo vnímaní podnetov a ich vplyv na pozornosť

Zaujímavosťou je, že pre mladšieho školáka nie je z vývinového hľadiska koncentrácia na sluchové a zrakové podnety rovnako záťažová. Vizuálne podnety ako informácie majú schopnosť dlhšej trvácnosti. Dieťa ich teda môže vnímať tak dlho, ako samo chce, a preto je schopné lepšie sa sústrediť na rozlíšenie rôznych detailov.

S obdobím začiatku školskej dochádzky sa spája schopnosť sústrediť pozornosť na rozoznávanie a rozlišovanie vizuálnych podnetov/obrazov, napr. písmen. V kontexte autoregulácie vlastnej pozornosti je pre deti mladšieho školského veku ešte náročnejšia koncentrácia pozornosti na sluchové podnety, konkrétne na hovorenú reč učiteľa. Pre tieto sluchové podnety je totiž charakteristické ich časovo obmedzené trvanie. Dieťa je nútené vnímať ich práve vtedy, keď k nemu učiteľ hovorí.

K rozvoju schopnosti koncentrácie na sluchové podnety prispieva dozrievanie mozgu, skúsenosti a významné pôsobenie školských požiadaviek na dieťa. Táto schopnosť sa zlepšuje zvlášť medzi 8. - 11. rokom života.

Stratégie učiteľov pri práci s deťmi s poruchami pozornosti

Všetky tieto aspekty učiteľ berie na vedomie a v závislosti od toho, že rôzne činnosti nevyžadujú rovnakú mieru koncentrácie pozornosti, vychádza aj pri plánovaní štruktúry vyučovacej hodiny. Rôzne činnosti by sa mali striedať tak, aby ich nároky na pozornosť zodpovedali možnostiam žiakov určitého veku.

Pri pasívnej pozornosti (napr. výklad učiteľa) sa dieťa musí sústrediť na vnímanie aktuálne pôsobiacich podnetov. Takto pôsobí únava, tlmivý vplyv stereotypu, prípadne slabá motivácia. Dieťa má v tejto situácii tendenciu všímať si iné, s výukou nesúvisiace podnety, často iba preto, že ponúkajú oživenie. Toto je badateľné zvlášť na konci vyučovania, kedy žiaci začínajú vyrušovať, pretože potrebujú zmenu činnosti.

Sústredenie na úlohu podporuje komplexnejšia aktivita. Napríklad mladší žiaci sa dokážu lepšie koncentrovať, keď si môžu písmená alebo obrázky ukazovať prstom. Je známe, že využitie komplexnejšej situácie (napr. spojenie zrakových a dotykových podnetov) a aktívnejšieho prístupu (dieťa si ukazuje prstom, neplánuje sa spoliehať len na zrakové vnímanie) podporuje udržanie pozornosti.

Terminológia a klasifikácia porúch pozornosti

V minulosti sa v odbornej terminológii používal termín ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD), ktorý označoval približne to isté. Rozdiel spočíva v tom, že ĽMD zahrňuje poruchy, ktoré majú určitú etiológiu, drobné organické postihnutie centrálnej nervovej sústavy.

Termíny ADD (Attention Deficit Disorder) a ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) sú iba popisné, označujú určité prejavy bez ohľadu na ich príčinu. Ďalšia odlišnosť je v tom, že ĽMD zahŕňa viac rôznych príznakov (rôzne špecifické vývinové problémy v oblasti percepcie, motoriky, vývinu reči). Charakteristika ADD, ADHD vychádza z predstavy, že sa na vzniku týchto ťažkostí môžu podieľať rôzne etiologické faktory.

Špecifické problémy s pozornosťou pri ADHD

• Distribúcia pozornosti: Rozsah pozornosti je príliš malý. Tieto deti sú schopné vnímať iba malé množstvo informácií, nedokážu venovať pozornosť komplexnejšej situácii.
• Prenos pozornosti: Schopnosť prenášať pozornosť podľa potreby je znížená, pozornosť je málo adaptabilná. Tieto deti nedokážu pružne reagovať.
• Selektivita pozornosti: Výberovosť je oslabená. Sú upútavané všetkým možným, nie sú však schopné zamerať svoj výber iba na to, čo je potrebné. Znamená to, že dieťa venuje pozornosť všetkému, čo jeho zmysly zachytávajú. Dieťa vie o všetkom možnom, čo sa práve v triede deje, ale nevie presne, o čom práve učiteľ hovorí.

Diagnostika a prejavy ADHD

ADHD sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9. rokom života. Aktivita týchto detí máva aj zvýšenú intenzitu, neprimeranú vyvolávajúcemu podnetu a preto vyžaduje značné množstvo energie.

Dieťa potrebuje napriek všetkému poznať, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované, potrebuje zažívať toľko radosti ako každé dieťa.

Príznaky ADHD

ADHD má vždy rovnaké zložky: impulzivitu, nepozornosť a hyperaktivitu. Avšak, u každého dieťaťa sa môžu v rôznych situáciách prejavovať inak. Tieto symptómy sa u detí s ADHD menia podľa toho, čo sa práve deje a ako sa dieťa cíti.

Porucha môže niekedy zostať nepovšimnutá a dospelí ju môžu aj prehliadnuť, začnú hovoriť o nej až vtedy, pokiaľ sa stane niečo veľmi vážne a nebezpečné.

Nepozornosť

• Nevšimne si často drobnosti, detaily a robí povrchné chyby v školskej práci, pri práci alebo v iných činnostiach.
• Často má problém vydržať dlhšie pri jednej hre, úlohe, činnosti.
• Nepočúva, keď mu iní niečo hovoria.
• Často nesplní príkazy úplne a svoju školskú prácu, prácu si nedokončí (nie v dôsledku opozičného správania alebo problémov s porozumením).
• Má často problém zorganizovať si úlohy a aktivity.
• Vyhýba sa, má odpor, alebo sa zamestnáva len s nechuťou, čo mu prináša duševné vypätie (ako napr. domáce úlohy alebo spolupráca pri vyučovaní).
• Často stráca predmety, ktoré potrebuje k svojim aktivitám (napr. hračky, zošity, ceruzky, náradie).
• Ľahko sa nechá rozptýliť vonkajšími podnetmi.
• Je zábudlivý v každodenných činnostiach.

Hyperaktivita

• Pohybuje neustále rukami alebo nohami, alebo sa pohojdáva na stoličke.
• V situáciách, kde sa očakáva, že má sedieť, sa často postaví.
• Behá a lozí v situáciách, kde je to neprimerané (u dospelého toto ostáva ako subjektívny nepokoj).
• Má problém kľudne sa hrať alebo sa kľudne zamestnať voľnočasovou aktivitou.
• Vykazuje motorický nepokoj, ktorý nie je ovplyvniteľný ani výzvou, ani sociálnym okolím.

Impulzivita

• Často "vychrlí" odpoveď skôr, než bola dokončená otázka.
• Ťažko dokáže vydržať, kým sa dostane na rad (pri hre alebo v skupinových situáciách).
• Prerušuje a vyrušuje ostatných (skočí do reči...).
• Priveľa rozpráva bez primeraného reagovania na sociálne obmedzenia.

Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti.

Príčiny vzniku ADHD

Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa.

Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80%. Existuje aj vzťah medzi inými psychickými chorobami rodičov a prejavmi ADHD u dieťaťa. Ide pritom o syndróm: je preň špecifická prítomnosť viacerých iných symptómov.

Ďalším možným prediktorom vzniku poruchy je aj poranenie hlavy dieťaťa v skorom ranom veku, ktoré môže viesť k poškodeniu mozgu a jeho funkčnosti.

Liečba a terapeutické prístupy k ADHD

Experti sa zhodujú na tom, že existuje viacero možností a spôsobov, ako liečiť ADHD. Medzi spôsoby liečby s dokázanou účinnosťou patrí farmakologická liečba, kognitívne a psychoedukačné stratégie, behaviorálna terapia a psychosociálna rehabilitácia.

Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.

Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.

Nefarmakologické metódy liečby

V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj nefarmakologické spôsoby liečby ADHD. Sú nimi rôzne druhy terapií, ktoré sú používané nielen psychológmi, ale aj špeciálnymi pedagógmi a učiteľmi na základných či stredných školách.

Príklady terapií využívaných pri deťoch s ADHD:

• Výchovná terapia: Ide o tréningovú terapiu, spočívajúcu v naprogramovanom učení sa zručnosti a sebakontrole, a to pri riešení úloh v škole, ako aj pri riešení bežných sociálnych situácií. Terapeut s dieťaťom pracuje niekoľkokrát do týždňa (2-3 krát) asi 30 minút, po dobu niekoľkých týždňov. Terapeut učí dieťa, ako sa má sústrediť a myslieť na dôsledky, skôr, než začne konať.
• Arteterapia: Terapia pomocou výtvarných prostriedkov, napríklad kresba, maľba, ale aj výtvarné práce s inými materiálmi ako sú keramická hlina (vhodná najmä pre deti s ADHD, pretože uvoľňuje napätie a precvičuje jemnú motoriku), drevo, kreslenie na kamene, kov, prípadne plasty. Popri precvičovaní jemnej motoriky, prípadne grafomotoriky či vizuomotorickej koordinácie je významný psychologický efekt tejto terapie aj v rozvíjaní estetického vnímania, sebareflexie či napríklad projekcie.
• Činnostná terapia: Táto terapia vychádza zo skúsenosti, že všetky problémy človeka sa odrážajú v jeho správaní a konaní a že naopak, cez konanie možno ovplyvniť celého človeka. Zameriava sa na problémy spojené so sebaobsluhou, s narušenou orientáciou v predmetovom svete, so zaostávaním a pasivitou, s cieľovo nezameranou aktivitou a pod.
• Muzikoterapia: Počúvať tóny hudby, spievať či hrať na nejakom hudobnom nástroji - to sú základné skúsenosti v muzikoterapii. Hudba má svojim účinkom iniciovať telesnú a psychickú pohodu organizmu. Stimuluje emocionálne hladiny dieťaťa a dostáva ho do stavu relaxácie a uvoľnenia.
• Jazyková a logopedická terapia: Mnoho detí s ADHD má problémy s výslovnosťou a s jazykovým prejavom. Často trpia zajakavosťou, či nesprávnou výslovnosťou.
• Dramatoterapia: V terapeutickej činnosti sa využíva hranie roly na rozšírenie výrazových prostriedkov a uľahčenie pochopenia iných. Dramatické etudy napomáhajú pri rozvoji vyjadrovacích schopností, tvorivosti, empatie i fantázie. Umožňujú deťom lepšie uvedomovanie seba samého v priestore, v rôznych situáciách, vo vzťahoch a dostať tak svoje správanie viac pod kontrolu.

Ďalšie možnosti liečby

• Podávanie omega-3 a 6 mastných kyselín: Predovšetkým omega 3-mastné kyseliny - kyselina dokozahexaénová (DHA) a kyselina eikozapentaénová (EPA) môžu mať priaznivý vplyv na symptómy ako je nedostatok pozornosti a hyperaktivita.
• Výživové doplnky: Napríklad Concentrix® bol vyvinutý špeciálne pre zvýšenie koncentrácie u detí od 4 rokov a dospelých.
• Karnozín EXTRA: Prispieva k multifunkčnej ochrane buniek pred voľnými radikálmi a vplyvom žiarenia.
• Aromaterapia: Liečbu ADHD môžete podporiť pomocou aromaterapie.
• Cesta pre deti: Je inšpirujúca liečebná metóda, ktorú je možné využiť k pomoci deťom.

Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.

Naopak, za najväčšie zlo pre detský mozog trpiaci ADHD je považovaný cukor. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa potravinám, ktoré obsahujú veľké množstvo cukru a to najmä večer. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.

Výchova dieťaťa s ADHD

Vychovávať dieťa s diagnostikovanou ADHD môže byť pre rodičov veľká výzva. Frustrácia, únava a nervozita vás môže sprevádzať na dennej báze, čo je pochopiteľné. Nezabúdajte však na to, že vaše dieťa je veľmi citlivé na hodnotenie svojej osoby a preto potrebuje naozaj vedieť, že je vami milované a prijaté také aké je.

Nedávajte vášmu dieťatku nálepku ADHD, ktorá ho bude sprevádzať celý život. Rovnako aj kritický pohľad na jeho osobu v jeho prítomnosti, môže v ňom pošliapať aj zvyšky sebahodnoty, ktoré v sebe ešte má. Pocit, že je zlé a neschopné jeho sebadôvere a sebahodnote naozaj nepomôže.

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle.

Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie.

Dieťa s ADHD, ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.

Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD, ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.

Ako zvládnuť dieťa s ADHD

• Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.
• Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
• Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
• Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať TV, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
• Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
• Dajte mu, pokiaľ je to možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou.
• Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť.
• Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne.
• Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
• Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti.
• Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne.
• Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie.
• Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
• Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
• Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť.
• Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné.
• V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa.
• Deti s ADHD, ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu.
• Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť.

Spolupráca školy a rodiny

Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné, aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa. Voliť vhodné zamestnanie.

Veľa detí s ADHD, ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti.

Byť rodičom nie je jednoduché. Byť rodičom dieťaťa, ktoré má vyhranené potreby a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť, je obzvlášť frustrujúce a ťažké. Je veľmi ľahké tešiť sa z detí, ktoré sú dobré a spolupracujú. Mať rád svoje dieťa znamená vychovávať ho, naučiť ho mať radosť z práce, naučiť ho aj k láske k iným ľuďom.

Každá rodina má svoj vlastný problém a každý problém má svoju vlastnú dynamiku a riešenie. Spoločné je to, že riešenie je vždy v ochote ku zmiereniu, to znamená, v ochote ku láske. Základom výchovy nepokojných detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie fyzického a psychického trestania.

tags: #integrovane #dieta #a #hyperkineticka #porucha