Každému z nás záleží na kvalitnom vzdelaní našich detí, ktoré vnímame ako dôležitú hodnotu a zároveň jeden z prioritných predpokladov dobrej prípravy na budúcnosť. Preto nás všetkých zasiahlo, že v dôsledku opatrení proti pandémii sa muselo prerušiť vyučovanie a vy ste sa na nejaký čas stali učiteľmi svojich detí. Je však prirodzené, že chcete, aby vaše dieťa bolo samostatné a zvládalo učenie bez neustálej vašej prítomnosti. Treba si uvedomiť, že učenie je celoživotný proces a vaša rola rodiča je tu na celý život. Prechod na základnú školu často znamená koniec bezstarostných detských liet a začiatok zodpovednosti, čo môže byť pre niektorých rodičov náročné obdobie plné stresu a emócií.
Niektoré deti sú samostatné od začiatku, iné potrebujú dlhší čas a podporu rodičov. Ak vaše dieťa nebolo samostatné od malička, môže sa stať, že proces učenia sa bude vyžadovať vašu asistenciu až do konca základnej alebo strednej školy. Pripravte sa na náročné časy, ktoré môžu byť sprevádzané frustráciou, nadávkami a hľadaním vinníkov - od učiteľov a školy až po politické rozhodnutia. Je dôležité si uvedomiť, že ste v tom spolu s dieťaťom a hľadanie riešení je kľúčové.
Vytvorenie optimálnych podmienok na učenie
Predovšetkým zabezpečte svojim deťom dobré psychohygienické podmienky na učenie. Vytvorte deťom tichý kútik bez rušivých vplyvov. V ich zornom poli by nemali byť hračky, vyrušujúce predmety, hrajúce rádio alebo televízor. Tiež by nemali byť rušené pohybom osôb po miestnosti.
Učenie je činnosť zaťažujúca mozog, ktorý je náročný na kyslík. Preto je nevyhnutné učiť sa v dobre vetranej miestnosti s optimálnou teplotou okolo 24-25 stupňov Celzia a s nízkou hladinou hluku. Dbajte aj na dobré osvetlenie.
Odporúčame učiť sa stále v tom istom prostredí, ktoré sa tak stáva súčasťou rituálu a umožňuje ľahšie preladenie sa na učenie. Majte na mysli, že efektívne učenie klesá zhruba po 30-45 minútach, preto je potrebné zaraďovať krátke, asi 5-10 minútové prestávky, vyplnené najlepšie pohybom.
Motivácia ako kľúč k úspechu
O tom, či dieťa bude vnímať učenie ako nepríjemnú drinu alebo pomerne obľúbenú činnosť, rozhoduje motivácia. Nemotivované dieťa bude mať tendencie vyhýbať sa učeniu, hľadať výhovorky, prípadne dokáže dlhé minúty sedieť nad knihou bez toho, aby sa niečo naučilo.
Najlepšou motiváciou je samotná radosť z práce a jej výsledku. Tešte sa spolu s dieťaťom z toho, čo sa naučilo, pochváľte ho za snahu, ktorú vynakladá pri učení, povzbudzujte ho, oceňujte aj čiastkové úspechy.
Skúste do učenia zapojiť prvky hry - napríklad vymeňte si úlohy a nechajte dieťa učiť Vás. Alebo môžete občas využiť aj tzv. vonkajšiu motiváciu - prísľub odmeny vo forme najlepšej spoločnej hry, malej obľúbenej lahôdky a pod.
Zapojenie hry a mnemotechnických pomôcok
Zakomponujte do učenia prvky hry a mnemotechnické pomôcky vo forme rýmov, súvislostí, vtipných slovných hračiek, ktoré pomáhajú zapamätať si inak ťažko zapamätateľné súvislosti. Napríklad môžete využiť vetu LaCoDoMa na naučenie sa poradia rímskych čísel 50, 100, 500, 1000. Alebo ak si dieťa horšie pamätá čísla a letopočty, skúste ich spojiť s obrazom: číslo 8 nám pripomenie snehuliaka, 4 stoličku, 1 paličku na podopieranie a číslo 841 máme zapamätané! A môžeme si ho aj nakresliť.
Diagnostika štýlu učenia a systematické opakovanie
Všímajte si, ako sa Vaše dieťa učí. Sme rôzni a rôzne sa aj učíme. Niekto si lepšie pamätá počuté, iný videné. Ak zistíte, že vaše dieťa má lepšiu vizuálnu pamäť, tak dbajte na to, aby sa viac učilo vizuálne. Pomôžte mu vyznačiť v texte dôležité informácie, písať osnovy, kresliť grafy.
Vo všeobecnosti platí, že čím viac zmyslov pri učení zapájame, tým ľahšie a trvalejšie si učivo pamätáme.
Nepripusťte medzery v učive - učte sa systematicky. Medzery v učebnej látke pôsobia demotivujúco a obtiažne sa na ne nadväzuje s novým učivom.
Učivo opakujte - stará známa pravda nás učí, že opakovanie je matkou múdrosti a krivka zabúdania je neúprosná. Preto je nutné nadobudnuté vedomosti utvrdzovať opakovaním.
Stratégie pre efektívne učenie
V súvislosti s učením doma je dôležité dodržiavať niekoľko zásad, ktoré pomôžu vytvoriť príjemnú atmosféru bez plaču a stresu.
- Emocionálna pohoda: Uistite sa, že vaše dieťa nie je v zlej emócii. Ak áno, skôr ako začnete pracovať, skúste sa porozprávať o tom, prečo sa tak cíti. Rovnako toto pravidlo platí aj pre rodičov. Neťahajte si negatívne emócie z práce. Ak sa necítite dobre, spravte niečo pre svoju pohodu (uvarte si čaj, choďte si zabehať).
- Začnite konverzáciou: Nehrňte sa do učenia hneď, ako sa dieťa vráti zo školy alebo vy z práce. Porozprávajte sa o tom, aký ste mali deň. Ak máte viac detí, môžete si sadnúť za stôl v jedálni a dať kolovať napríklad kamienok. Ten, kto má kamienok, porozpráva o svojom dni. Platí to aj pre vás rodičov. Nebojte sa pred deťmi povedať, že vás v práci niečo nahnevalo alebo naopak potešilo.
- Zastavte sa pri nepochopení: Zastavte sa, keď prejdete nové slovo alebo pokiaľ vidíte, že sa dieťa nevie pohnúť z miesta a zostalo „zaseknuté“ nad istou časťou textu.
- Vráťte sa o krok späť: Máte pocit, že už ste vyskúšali všetko možné a vaše dieťa stále nerozumie násobeniu? Skúste sa vrátiť k sčítavaniu cez desiatky. Pravdepodobne tu nájdete niečo nepochopené alebo nedostatočne precvičené.
- Využite vizuálne pomôcky: Pri objasňovaní nepochopeného slova alebo pri čomkoľvek, čo sa učíte, nezabudnite si pozrieť aj obrázky, videá alebo reálne predmety. Učíte sa biológiu? Na webe je množstvo videí o baktériách, podmorskom živote ale aj ľudskom tele. Učíte sa vlastivedu? Vyberte sa na výlet a pozrite si napríklad tri rieky, ktoré sú najbližšie k vášmu bydlisku.
PowerPoint - vytvorenie prezentácie
Individuálny prístup a podpora
Niektoré deti potrebujú pri učení oveľa väčšiu oporu ako druhé a potrebujú vyslovene to, aby ich niekto naučil učiť sa. A ten niekto by ste mali byť vy. Robenie domácich úloh nie je len o utvrdení si prebratého učiva z hodiny, ale aj o tom, že dieťa sa naučí samostatne pracovať, plánovať a zodpovedne plniť zadania, ktoré sa od neho očakávajú - podobne, ako to majú dospelí ľudia v práci.
Vytvorte im preto čo najpríjemnejšie prostredie, bez hluku, ktorý by ich zbytočne rozptyľoval. Domáce štúdium by však nemalo trvať príliš dlho, keď sa jedná o žiakov základnej školy a najmä prvého stupňa, ideálne je, ak sa úlohy stihnú vybaviť za 30, maximálne 40 minút. Zo začiatku to však niekedy nejde a učenie trvá dlhšie, buďte preto trpezliví.
Často sa dieťaťu už poobede alebo po krúžku nechce, čo bol aj váš prípad. Ak sa s vašim malým žiakom učíte matematiku, nechajte ho samého prísť na výsledok, samého čítať zadanie a podobne. Ak zadaniu nerozumie, alebo si nevie poradiť s príkladom, dávajte mu rôzne otázky, ktoré ho môžu na výsledok naviesť. Ľudia sa učia z vlastných chýb a tak ho pokojne nechajte pomýliť sa. Ak pochopí dieťa princíp, akým sa nejaký príklad počíta, dávajte mu podobné príklady častejšie, aby sa mu ten princíp úplne zafixoval.
Ak má dieťa v prvých ročníkoch problém s písaním, inak, ako tréningom to nepôjde. Uzavrite teda dohodu, že každý deň, aj cez prázdniny, napíšete tri dlhšie vety. Pokojne si ich môže dieťa samo vymyslieť, alebo odpísať z knižky. Super nápad, ktorý funguje je písanie denníčka.
Poruchy učenia a ich prekonávanie
Odhaľte poruchy učenia - dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia. To sú dnes bežné poruchy a nie je žiadnou hanbou, ak má niektorú z nich aj vaša dcéra či syn. Naučte ich finty, ktoré fungovali vám - spomeňte si, ako ste sa učili poučky či vzorce vy.
Najmä starší žiaci dostávajú úlohy dopredu - napríklad o dva týždne treba odovzdať projekt, o mesiac bude polročná písomná práca a podobne. Je fajn, ak o týchto termínoch vie a má ich niekde vyznačené a priebežne sa na ne pripravuje, teda neučí sa deň pred písomkou, alebo nerobí veľký projekt na poslednú chvíľu, pretože je to stresujúce a môže sa stať, že takáto príprava bude nedostatočná. Máte to tak aj vy v práci, máte deadliny, ktoré keď chcete stihnúť, musíte s prípravou začať v predstihu a stíhate ich aj vďaka prípravným krokom a menším cieľom.
Rovnako dôležité je plánovanie počas samotnej písomky. Naučte svoje dieťa, aby odpovedalo jednoducho, ale presne a nestrácalo čas nepodstatnými vecami.
Ak sa má vaše dieťa naučiť dlhšiu báseň naspamäť, najlepšie bude, ak sa pustí do práce hneď, nie až deň či dva pred termínom skúšania. Najprv si s ním básničku len čítajte, potom zistite, či jej rozumie. Nakoniec si ju rozdeľte na niekoľko častí a každý deň sa s ním naučte jednu jej časť.
Veľa detí keď číta, vôbec nevie, o čom číta. Snažte sa zistiť, či vaše dieťa rozumie textu, pýtajte sa ho, vysvetľujte. Môže mať napríklad problém s chronológiou - vtedy je dobré nakresliť mu časovú os, kde vysvetlíte, čo sa kedy odohráva a že v texte je možné aj neskôr vracať sa na začiatok príbehu a podobne. S týmto môže mať totiž veľa detí problém a v príbehu, alebo v texte, sa tak ľahko stratia.
Po prečítaní rozprávky sa dieťaťa pýtajte, o čom bola a čo bola podľa neho hlavná myšlienka textu.
Učenie hrou a v bežnom živote
Vieme o tom všetci, no málokto to naozaj aj robí. Učiť sa môžeme s dieťaťom stále, nie len pri robení domácich úloh. Slovná zásoba z angličtiny sa dá opakovať aj v kuchyni pri varení, obliekaní, či hraní spoločenských hier, kedy slovenské slová nahradíme anglickými - môžeme tak dieťa ľahko naučiť potraviny, farby, názvy oblečenia, členov rodiny, aj jednoduché vety. Rovnako vieme dieťa učiť prvouku, chémiu či fyziku vonku počas prechádzky vysvetľovaním jednoduchých zákonov prírody.
Techniky a prístupy k učeniu
Vizuálne učenie: Niekto má fantastickú fotografickú pamäť a učí sa najlepšie vizuálne. Ak zistíte, že je to tak aj u vášho dieťaťa, bude vždy dôležité, ako, čo a kde má zapísané, či nakreslené. Podporujte preto pri jeho učení sa vizuálne prvky.
Auditívne učenie: Ak je vaše dieťa žiak poslucháč, najlepšie pre neho je, ak si látku poriadne vypočuje v škole a doma si s ním učivo nahlas opakujete.
Spracovanie informácií: Existujú aj deti, ktoré potrebujú z textu urobiť akýsi vzorec - očistiť ho od nie až tak podstatných informácií.
Testovanie: Testy sú mimoriadne užitočné pri učení. Môže si ich vytvoriť dieťa. Môžete test vytvoriť vy alebo si iba požičať nejaký test z internetu či z učebnice. Testovanie je jedna z účinných stratégií učenia. Dobré učebnice majú test po každom učive. Dieťa prečíta odsek v učebnici a podá učebnicu mame. Potom jej porozpráva vlastnými slovami, o čom čítalo.
Nahrávky pre dyslektikov: Ak vaše dieťa trpí dyslexiou a ťažko sa mu číta, nič nebráni tomu, aby ste vzali do ruky mobil a prečítali text z učebnice, a, samozrejme, nahrali ho. Vaše dieťa si ho môže kedykoľvek pustiť, aj pred spaním.
Hľadanie kľúčových slov: Kľúčové slová hrajú dôležitú rolu pri učení. V dobrých učebniciach sú farebne vyznačené. Ak vaše dieťa rozumie týmto slovám, ste na dobrej ceste. Výborná aktivita je hľadať slová v texte. Vy nájdete slovo v texte a dieťa požiadate, aby sa ho pokúsilo nájsť.
Skimming: Je to o zbežnom pozretí textu, aby sa zistilo, o čom text je. Nie je možné, aby sa dieťa učilo všetko a hneď.
Metóda Loci: Používa sa tak, že si do vášho bytu/domu dieťa uloží pojmy, ktoré sa má naučiť. Keď odpovedá, dokáže si pomocou tejto techniky na odborné výrazy spomenúť.
Technika príbehov: Vymýšľajte si bláznivý príbeh, do ktorého vkladáte slová, ktoré si potrebujete zapamätať. Čím je príbeh veselší, tým skôr si slová zapamätáte.
Technika skratiek: Slová si zapamätáte podľa skratky.
Vtipná veta: Vymyslite s dieťaťom vtipnú vetu, podľa ktorej si veci dokáže zapamätať.
POMODORO technika: Táto technika hovorí o čase, keď sa dieťa dokáže koncentrovať. Niektoré deti sa dokážu sústrediť 15 minút, iné 10. Dôležité je, aby sme zistili, koľko sa naše dieťa dokáže sústrediť. Zistíme to tak, že nastavíme stopky a zadáme dieťaťu úlohu. Dieťa po čase začne prejavovať nervozitu, prípadne sa začne obzerať dookola. To je POMODORO - čas, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť. Po uplynutí tohto času, dáte dieťaťu prestávku. Dôležité je, aby táto technika slúžila dieťaťu a nie dieťa technike.
Podpora sebavedomia a prevencia stresu
Možno aj vy patríte medzi dospelých, ktorí keď si spomenú na svoje školské časy, písomky, testy a hodnotenia, zviera sa im žalúdok a veľmi dobre si vedia vybaviť úzkosť, ktorú vtedy prežívali. A to nie je dobre. Určite nechcete, aby podobné veci zažívalo aj vaše dieťa a tak sa ho snažte motivovať, chváliť a podporovať miesto strašenia a kritizovania.
Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký.
Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie. Problémová je aj závislosť na rodičoch, zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne. Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí.
Nie vždy je za tým strata motivácie. Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť. Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť.
Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Učenie čítania
Naučiť sa čítať je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré dieťa na začiatku školskej dochádzky čaká. Pre niektorých prváčikov je to vzrušujúce dobrodružstvo, pre iných zase výzva, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. Naučiť dieťa plynule čítať sa dá hravo, prirodzene, bez zbytočného stresu a sĺz.
Základ čítania je jednoduchý: najprv sa musí dieťa naučiť poznávať písmená a pochopiť, že každý znak abecedy má svoj zvuk. Skúste s dieťaťom písmená skladať z kociek, modelovať z plastelíny alebo písať prstom do piesku. Nechajte dieťa hľadať písmená vonku - na nápisoch, v knižkách, na obaloch obľúbených potravín.
Akonáhle dieťa spoznáva písmená a vie ich spájať so zvukmi, prichádza ďalší krok - ako naučiť dieťa čítať slabiky. Začíname otvorenými slabikami (napr. MA, PE, SE, LO), ktoré sa ľahko vyslovujú a dávajú dohromady slová. Práve tie, aké si pamätáte zo šlabikára: Ema má mamu. Skúšajte spoznávať slabiky na začiatkoch slov.
Každý má svoje tempo a plynulé čítanie neprichádza hneď. V tejto chvíli už nejde len o to, že dieťa číta písmená, ale tiež rozumie tomu, čo práve prečítalo. Čítame si spolu nahlas - striedame sa po vetách alebo riadkoch.
Naučiť dieťa čítať neznamená len posadiť ho s knižkou a čakať. Pravidelný tréning čítania by mal byť prirodzenou a hlavne zábavnou súčasťou každodenného života. Striedajte sa - raz číta dieťa, inokedy vy. Čítanie ide ruka v ruke s písaním. Buďte príkladom. Nenúťte, neuplácajte. Zapojte čítanie do bežného života. Striedajte formáty.
Rada: Keď dieťa nechce čítať, nechajte ho len počúvať. Čítanie je zručnosť, ale aj radosť.
