Vývoj reči u detí: Od prvých zvukov po plynulú komunikáciu

Rozvoj reči je fascinujúci proces, ktorý prebieha u každého dieťaťa individuálnym tempom. Rodičia s radosťou očakávajú prvé slová svojich detí, no niekedy sa stáva, že sa jazýček rozviazať nechce alebo rozpráva nezrozumiteľne. Tento článok poskytuje komplexný prehľad vývoja reči u detí od narodenia až po školský vek, vrátane bežných míľnikov, možných problémov a tipov, ako podporiť správny vývin reči.

Úvod do vývoja reči

Vývoj reči u detí je úzko prepojený s celkovým vývinom dieťaťa a má svoju postupnosť. To, kedy sa v reči objavia prvé slová, prvé spájanie slov, vety, prvá gramatika, nie je náhoda. Dôležité je uvedomiť si, že dieťatko komunikuje už od narodenia, hoci krik nie je rečou. Krikom si trénuje dýchacie a hlasové orgány. Ak matka vie odhadnúť, čo sa snaží krikom „povedať“, tak mu pomáha krik rozlišovať. Postupne dieťa napodobňuje zvuky okolia a šteboce a takto pripravuje svoje hlasové orgány na výslovnosť hlások a slov.

Vývoj reči súvisí s vývojom myslenia a jednou z kľúčových vecí na rozvoj reči je počúvanie vlastnej a cudzej komunikácie. Dieťa rozumie slovám ešte skôr, než ich začne používať a reaguje pohybom, mimikou, hnevom, smiechom. Vtedy by ho mali rodičia podporovať a komunikovať s ním. Rodičia by mali hovoriť jasne a čisto.

Obdobia vývoja reči

Spravidla rozdeľujeme vývin reči na nasledujúce obdobia:

Obdobie pragmatizácie (0.-1. rok)

Toto obdobie je charakteristické prípravou na reč.

• 0-3 mesiace: Na podnety reaguje plačom, pohybom, krikom, džavotaním a hrkútaním. Reaguje úsmevom na úsmev.
• 3-8 mesiacov: Objavuje sa komunikačný krik (krik ako privolávanie), pudové džavotanie (hra dieťaťa s rečovými orgánmi, bez sluchovej kontroly, aj nepočujúce deti), hrkútanie. Usmieva sa, smeje sa nahlas, otáča hlavu za zvukmi, zaujíma sa o okolie.
• 8-12 mesiacov: Komunikácia sa stáva vedomejšou - používa gestá, pohľad, pohyby tela. „Rozumenie reči“ - správna motorická reakcia na pokyny, inštrukcie, zákazky a pod. (urob pá-pá, daj pusu). Ukáže na niektoré časti tela, bežné predmety alebo osoby, keď ich pomenujete, experimentuje so zvukmi. Napodobňuje džavotanie zvukov materinského jazyka - zapojenie sluchovej, ale aj zrakovej kontroly - známky vyššej nervovej sústavy.

Obdobie sémantizácie (1. - 2. rok)

• 12-18 mesiacov: Používa jednoslovné vety s rôznou intonáciou v závislosti od emocionálneho - vôľového zámeru. Objavuje sa porozumenie skutočným slovám (rozumie bežným slovám aj bez prítomnosti predmetov či osôb, ktoré označujú). Rozumie asi 50 slov. Tesne pred alebo po 12. mesiaci dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenúva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T.
• 18-24 mesiacov: Začína spájať slová do dvojslovných viet tvorené telegrafickým štýlom. Prvý vek otázok (kto je to?, čo je to?). Polovicu rečovej produkcie tvoria podstatné mená. Ku koncu obdobia pozná okolo 200 slov. Ukáže niektoré časti tela aj na bábike. Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.

Obdobie lexémizácie (2. - 3. rok)

Dieťa uprednostňuje verbálnu komunikáciu a rozširuje si slovnú zásobu.

• 24-36 mesiacov: Uprednostňuje verbálnu formu komunikácie, postupne začína ohýbať slová, rozvíja sa gramatická stránka reči, začína tvoriť viacslovné vety. Dokáže pochopiť svoju úlohu komunikačného partnera a reagovať v nej špecificky podľa konkrétnej situácie. Poznám približne 1000 slov. Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.

Obdobie gramatizácie (3. - 4. rok)

Dieťa aktívne rozvíja gramatickú správnosť reči.

• 3-4 roky: Dokáže povedať mená súrodencov, pokrok v chápaní obsahu slov, tvorba vyšších pojmov často spájaná s tzv. fyziologickými ťažkosťami v reči. Druhý vek otázok: Prečo? Kedy? Na konci tohto obdobia sa nevyskytujú nápadné dysgramatizmy. Reprodukuje básničky, tvorba antoným je suverénnejšia, nadväzuje konverzáciu a snaží sa ju udržať. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa. Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.

Obdobie intelektualizácie (po 4. roku života)

Reč sa stáva nástrojom myslenia a učenia.

• 4-5 rokov: Identifikácia farieb je presnejšia, z gramatického hľadiska by mali byť verbálne prejavy správne. 1500 - 2000 slov, používa všetky slovné druhy, pretrváva nesprávne výslovnosti tzv. ťažkých hlások.
• 5-6 rokov: Verbálny prejav sa približuje reči dospelých, dokáže súvisle rozprávať o rozličných udalostiach, dokáže vysvetliť využitie predmetov dennej potreby, zrealizuje pomerne dlhé a náročné príkazy, zreprodukuje dlhé vety. Výslovnosť by mala byť správna. Ku koncu obdobia pozná 2500 - 3000 slov, zaujíma sa o knihy, písmená, často vie napísať svoje meno.
• Po 6. roku: Verbálny prejav po zvukovej a obsahovej stránke zodpovedá požiadavkám bežnej konverzačnej reči, reč sa naďalej skvalitňuje po štylistickej a konverzačnej stránke, osvojuje si prozodické vlastnosti jazyka, využíva regulačnú funkciu jazyka, osvojuje si grafickú podobu reči (čítanie, písanie) a cudzích jazykov. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Existujú určité prejavy a náznaky, ktoré naznačujú, že vyhľadať odborníka je namieste. Rodičia by mali spozornieť, keď po tretích narodeninách dieťa:

• Nevie správne vytvoriť hlásku alebo si hlásky zamieňa.
• S námahou zopakuje dlhé slovo, ktoré nevie vysloviť.
• Spontánnej reči okolie nerozumie.
• V štyroch rokoch nesprávne vyslovuje hlásky.
• V piatich rokoch má problém s "l" a sykavkami.
• Komunikovať nechce.
• Má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov).
• Rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva.
• Nerozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov.
• Netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…).
• Má problémy s príjmom potravy - odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy.
• Hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt.
• Má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč.
• Reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie.
• Má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku.
• Má nesprávnu výslovnosť hlások - napr. velárne „hrdelné“ R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ) vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P.
• Dýcha ústami.
• Má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
• Komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná.
• Má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami.
• Netvorí súvetia a má zlú gramatiku.
• Objavia sa neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to.
• Dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
• Má problém s porozumením a nevie si zapamätať dlhšie inštrukcie.
• Jeho rečové a jazykové schopnosti nie sú plne rozvinuté.
• Nie je plnohodnotným komunikačným partnerom so správnou výslovnosťou a gramatikou.
• Slovná zásoba nie je dostatočná na to, aby bez problémov prerozprávalo príbeh alebo osobný zážitok.
• Tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami.
• Dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F.

Zuzana Oravkinová tvrdí, že "pri vývine reči a formovaní porúch vývinu reči je u dieťaťa dôležité obdobie od 0 do 3 rokov života. Odborníci dnes vedia už u detí od 8. Odborník dieťa vyšetrí a rozhodne, ako daný problém začne riešiť. Najskôr vyšetrí rečové orgány, pretože aj anatomické zmeny môžu byť príčinou zlej výslovnosti. Medzi také zmeny patrí skrátená uzdička pod jazykom, medzierka medzi zubmi, nesprávne umiestnenie zubov, predhryz, ochorenia a zápaly hrdla a časté nádchy. Logopéd, foniater (ušno-nosno-krčný), neurológ, to sú odborníci, ktorí určia fyzickú poruchu, ale odhalia inú príčinu zlého vývoja reči. Príčin môže byť niekoľko a súvisia s vývojom dieťaťa."

Pri pravidelných návštevách, logopéd učí malého pacienta a jeho rodinu sériu hier a postupov, ktoré pomáhajú v náprave správnych mechanizmov reči. Náprava porúch reči vyžaduje dokonalú spolupráca dieťaťa a jeho okolia (najmä rodiny)." upozorňuje Z. Oravkinová.

Ako podporiť rozvoj reči u detí?

Ak sa snažíte dieťaťu pomôcť pri rozvoji komunikácie, majte na pamäti, že musíte byť trpezliví. Nesnažte sa ho porovnávať s inými deťmi. Trojročné dieťa nebude čisto vyslovovať a rapotať ako šesťročné dieťa. Správne vyslovovať hlásku „r“ je síce dôležité, ale buďte trpezliví.

Jednou z kľúčových udalostí súvisiacou s rozvojom reči dieťaťa je nástup do materskej škôlky. Dieťa si testuje svoje schopnosti a komunikuje so svojimi vrstovníkmi.

Niekedy je na mieste opraviť chybne vyslovené slová, ale oni sami ich opakovať nemusia. Čo teda môžu urobiť rodičia preto, aby ich dieťa rozprávalo správne, plynule a s radosťou?

• Byť pre dieťa správnym rečovým vzorom.
• Viac sa s dieťaťom rozprávať.
• Pýtať sa na jeho prežívanie a pocity.
• Nezakazovať mu v istých situáciách (návšteva, sledovanie TV, pri práci) rozprávať.
• Vytvárať situácie, ktoré podnecujú dieťa v komunikácii.
• Obmedzovať čas pri televízii, počítačoch, smartfónoch.
• Dopriať dieťaťu primeranú spoločnosť rovesníkov.
• Čítať mu rozprávky, spievať mu, učiť ho riekanky.
• Spoločne sa s ním hrať, chodiť spolu do prírody.
• Hovoriť, hovoriť, hovoriť!
• Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu.
• Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd.
• Opakovaným zásahom, ustane.
• Vetu s použitím slova v správnom tvare. Sa to takto… , Tak sa to nehovorí… Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. vzor. Teda k správnemu použitiu daného slova.
• Používaním jazyka.
• Dieťa a neodrádza ho od komunikačnej interakcie.
• Zjednodušiť. Napr.: Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík? Pod. použiť.
• Učí. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné.
• Byť otravné alebo obmedzené, ale úžasné. Konečne sa môžu zapojiť.
• Nasleduje. Oni chcú byť súčasťou diania.
• Viete kedykoľvek prerušiť.

Viete kedykoľvek prerušiť. Pusink... 16. V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenúva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová. V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označiť každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku). Obdobie od 18. do 24. Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. Obdobie od 24. do 30. Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. „Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí. Obdobie od 30. do 36. Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa. Milá mamina, k tejto téme pripravujeme aj špeciálne online testy! Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov. odpovedá na otázky (Čo je to? Kde je auto? skloňuje podstatné mená (napr. vie predstierať (napr. Horňáková, K., Kapalková, S., Mikulajová, M. (2005). Kniha o detskej reči. Kapalková, S. (2016). Vývin jazykových schopností detí v ranom veku. In Logopedická propedeutika (s. 105-128). Inštitút detskej reči. (n.d.). Problémy s vývinom reči.

tags: #hajaj #buvaj #moje #dieta #slova