Milan Rastislav Štefánik: Od detstva k národnému hrdinovi

Milan Rastislav Štefánik (nar. 21. júla 1880 v Košariskách, † 4. mája 1919 pri Bratislave) bol jednou z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Jeho životná púť bola mimoriadne pestrá a zahŕňala kariéry astronóma, vynálezcu, cestovateľa, diplomata, politika, vojaka a napokon aj brigádneho generála francúzskej armády. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom stál pri zrode spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Portrét Milana Rastislava Štefánika v mladosti

Zrodenie národovca v rodine farára

Štefánik sa narodil v skromnom prostredí v rodnom dome na myjavských kopaniciach v obci Košariská. Jeho otec Pavol Štefánik pôsobil ako evanjelický farár a spolu s manželkou Albertínou vychovali deväť detí. Rodina Štefánikovcov bola známa svojím revolučným a vlasteneckým myslením, čo čiastočne ovplyvnil aj fakt, že krstným otcom Štefánikovho otca bol významný národovec Jozef Miloslav Hurban. Malý Milan už od detstva sedával pri rozhovoroch národovcov a formovala sa v ňom túžba po oslobodení slovenského národa z područia Habsburskej monarchie.

Napriek rodinnému zázemiu a domácemu vyučovaniu, ktoré bolo doplnené o čítanie mnohých kníh, musel mladý Štefánik, podobne ako jeho 11 súrodencov, ovládať aj úradný maďarský jazyk. Štúdium na evanjelickom lýceu v Bratislave (vtedajšom Prešporku), kam išiel spolu s bratom Pavlom, sa však skončilo neúspešne. Hoci oficiálnym dôvodom vylúčenia boli slabé študijné výsledky brata, povráva sa, že skutočnou príčinou boli ich proslovanské názory, ktoré neboli po vôli maďarským profesorom.

Maturitu s vyznamenaním dokončil Štefánik v Sarvaši v roku 1898. Následne sa rozhodol študovať stavebné inžinierstvo na Karlovej univerzite v Prahe. Technika ho však príliš nefascinovala; oveľa väčšmi ho priťahovalo pozorovanie hviezd.

Dobová fotografia rodného domu Milana Rastislava Štefánika v Košariskách

Študentské roky a prechod k astronómii

V Prahe sa Štefánik pripojil k spolku Detvan, ktorý viedol Vavro Šrobár. Práve u Šrobára našiel útočisko aj v čase, keď ho otec po hádke počas prázdnin vyhodil z domu. Po návrate do Prahy opustil techniku a presunul sa na štúdium astronómie. V tom období ho už trápili zdravotné problémy, konkrétne vredy žalúdka.

Časť štúdií absolvoval v Zürichu, kde si vybudoval cenné kontakty, a štúdium úspešne zakončil v Prahe dizertačnou prácou na tému Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nová Cassiopea. Vďaka týmto štúdiám získal doktorát filozofie.

Vedecké expedície a budovanie medzinárodného uznania

Po získaní titulu sa Štefánikovým snom stal Paríž. Chcel sa zaradiť medzi popredné astronomické špičky, napriek tomu, že po príchode nevedel po francúzsky. Jazyk sa rýchlo naučil a čoskoro sa stretol s významným astrofyzikom Julesom Janssenom. Ten mu zveril úlohu opraviť prístroje v jeho observatóriu v Meudone, čo Štefánik úspešne zvládol a získal si Janssenovu priazeň.

Ako hosť v Meudonskej hvezdárni podnikol Štefánik viacero vedeckých expedícií. Napriek svojmu často zlého zdravotnému stavu sa mu podarilo celkovo šesťkrát vystúpiť na observatórium na najvyššej európskej hore Mont Blanc (4 810 m), čím vytvoril vtedajší rekord. Postupne uverejňoval uznávané práce o svojich vedeckých expedíciách.

Fotografia observatória na Mont Blancu

Ďalšie cesty viedli do Turkestanu, kde využil príležitosť na spoznávanie Ruska a Strednej Ázie. Zastavil sa aj v Jasnej Poľane, aby navštívil vtedajšieho významného mysliteľa Lva Nikolajeviča Tolstého.

Vďaka úspešným vedeckým misiám si Štefánik získaval čoraz väčšie uznanie. V roku 1910 bol vyslaný na Tahiti, aby pozoroval Halleyho kométu. Za pozorovanie zatmenia Slnka na ostrove Vava’u ho ocenila Francúzska akadémia vied. Jeho cesty ho zaviedli až do Austrálie, Nového Zélandu, Číny a Japonska. Bol známy tým, že si z každého pobytu prinášal domov plný kufor suvenírov.

Budovanie politických kontaktov a cesta k samostatnosti

Počas prvej svetovej vojny si Štefánik v Paríži budoval cenné politické známosti. V salóne Parížanky Claire Boas de Jouvenel sa stretol s mladou novinárkou Louise Weiss, na ktorú hlboko zapôsobil. Weiss vo svojich pamätiach opísala Štefánika ako génia, ktorému duchovne patrila bez výhrady a ktorý ju mohol použiť pre svoju vec.

„Aj vďaka jej článkom sa Parížania dozvedali o myšlienke vzájomného česko-slovenského bratstva a útlaku Slovákov v Rakúsko-Uhorsku,“ vysvetľuje muzeológ Marián Imriška. Novinárka Weiss dokonca Štefánikovi navrhla manželstvo, no on ju odmietol.

V Paríži sa Štefánik ako pilot francúzskej armády stretol s Edvardom Benešom a začiatkom roka 1916 v Londýne aj s Tomášom Garriguom Masarykom. Tí sa už dlhšie snažili presadiť víziu spoločného štátu Čechov a Slovákov u politikov v zahraničí, no bez Štefánikovej pomoci ich nebrali vážne. Štefánik im otvoril dvere k významným štátnikom, vrátane francúzskeho premiéra Aristida Brianda, s ktorým dohodol Masarykovi stretnutie na presadenie myšlienky nového štátu.

Fotografia Tomáša Garrigua Masaryka, Edvarda Beneša a Milana Rastislava Štefánika

Vďaka Štefánikovej diplomacii veľmoci Dohody uznali vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý bol oficiálne vyhlásený 28. októbra 1918 ako Československá republika.

Trpký koniec

Po vzniku Československa sa Štefánikovi ušiel post ministra vojny. Jeho životná púť sa však tragicky skončila 4. mája 1919. Pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji sa zrútilo dvojplošník Caproni, na ktorého palube sa nachádzal Štefánik spolu s tromi talianskymi letcami. Celá posádka zahynula.

Štefánik sa tak nedožil naplnenia svojho sna o živote v slobodnej vlasti, o ktorej vznik sa tak mimoriadne zaslúžil. Jeho pohreb viedol k mimoriadnej udalosti, na ktorej sa zúčastnilo až 30 000 ľudí. Architekt Dušan Jurkovič dal na Bradle postaviť mohylu, ktorá je dodnes symbolom jeho pamiatky.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Odkaz Milana Rastislava Štefánika

Milan Rastislav Štefánik zanechal v slovenskom národe nezmazateľnú stopu. Jeho portrét v generálskej čiapke zdobil slovenskú bankovku s najvyššou nominálnou hodnotou 5 000 Sk. V ankete RTVS Najväčší Slovák sa umiestnil na popredných priečkach.

Jeho životný príbeh bol spracovaný aj v komikse s podtitulom Kreslený príbeh rodáka z Košarísk, ktorého autorkami sú historička Lenka Mlčúchová a výtvarníčka Nina Abramovičová. Tento komiks približuje život Štefánika deťom i dospelým pútavou formou, pričom sa drží historických faktov.

Klub Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika v Bratislave organizuje fotografické súťaže pre deti a mládež zamerané na objavovanie miest a pamiatok spojených s jeho osobou, čím podporuje poznávanie histórie a jeho odkazu.

Základné biografické údaje Milana Rastislava Štefánika
Narodenie 21. júl 1880, Košariská, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 4. máj 1919, Most pri Bratislave, Česko-Slovensko
Povolania Štátnik, diplomat, politik, organizátor, vojenský letec, brigádny generál francúzskej armády, astronóm, fotograf, vedec, vynálezca
Hlavné zásluhy Formovanie česko-slovenského zahraničného odboja počas 1. svetovej vojny, organizovanie česko-slovenských légií, zakladateľ Česko-Slovenska

tags: #fotografie #milana #rastislava #stefanika #ako #dieta